Sangvinik: spoločenský nadšenec medzi temperamentmi

Na firemnom školení práve začala prestávka na kávu. O desať minút stojí pri okne hlúčik šiestich ľudí, ktorí sa ráno nepoznali, a uprostred neho jeden človek, ktorý ich dal dokopy. Nič neorganizoval, len začal rozprávať a ostatní sa pridali.

Klasická typológia štyroch temperamentov má pre takého človeka meno: sangvinik. Zo štyroch typov sa spozná najrýchlejšie, pretože jeho hlavný prejav je počuť cez pol miestnosti. A zároveň patrí k najčastejšie podceňovaným, pretože ľahkosť si okolie mýli s povrchnosťou.

Spoznáte ho skôr, než stihne povedať priezvisko

Sangvinik do miestnosti nevojde, skôr do nej vpláva. Do piatich minút vie, s kým si tam sadne, a cudzí človek sa uňho počas jednej kávy zmení na známeho. Rozpráva s gestami a odbočka k historke je uňho takmer pravidlo, pretože býva zaujímavejšia než samotná téma.

Druhé poznávacie znamenie je rýchlosť, s akou sa uňho strieda nálada. Ráno ho niečo nahnevá, napoludnie z toho má vtipnú historku. Krivdy v sebe nenosí, takže sa s ním dá pohádať a ísť o hodinu na obed, akoby sa nič nestalo.

Tretí znak sa ukáže až po dlhšej známosti. Sangvinik potrebuje publikum. Keď hovorí do prázdnej miestnosti, energia z neho vyprchá za chvíľu, pretože jeho palivom nie sú nápady samotné, ale reakcie na ne.

A potom je tu správanie v rade, v čakárni a všade inde, kde sa nič nedeje. Nudu vydrží kratší čas než ostatné tri typy. Vytiahne telefón, dá sa do reči s cudzím človekom alebo navrhne, že to skúsi vybaviť inou cestou, len aby sa niečo pohlo.

Poslednou indíciou je pamäť na ľudí namiesto na fakty. Sangvinik si nemusí pamätať, čo stálo v e-maile, ale bude vedieť, že kolegyni z učtárne operovali koleno a ako dopadla svadba jej syna. Vo firme, kde sa polovica informácií prenáša po chodbe, je to výhoda, ktorú žiadny systém nenahradí.

Kedy ste naposledy odchádzali z rušnej akcie nabití namiesto vyčerpaní? Odpoveď na túto jedinú otázku rozdelí vašich kolegov spoľahlivejšie než väčšina dotazníkov.

Odkiaľ sa v tom mene vzala krv

Názov pochádza z latinského sanguis, teda krv. Hippokrates okolo roku 400 pred naším letopočtom tvrdil, že povahu určuje pomer štyroch telesných štiav, a u čulého, veselého typu mala podľa neho prevažovať práve tá. Jednotlivé typy pomenoval o šesť storočí neskôr rímsky lekár Galén.

Teória telesných štiav je dávno mŕtva, pozorovanie za ňou však prežilo. V 20. storočí s ním pracoval britský psychológ Hans Eysenck, ktorý osobnosť opísal dvoma osami: mierou extraverzie a emočnou stabilitou. Sangvinik v jeho mriežke vychádza ako stabilný extravert, teda človek otočený von a zároveň taký, ktorého veci dlho netrápia.

K veľmi podobnému miestu sa inou cestou dopracoval Ivan Pavlov. Pri pokusoch so psami rozlišoval typy nervovej sústavy a sangvinikovi uňho zodpovedal typ silný, vyrovnaný a pohyblivý. Celú líniu od Hippokrata k modernej psychológii rozoberá text o druhoch temperamentu.

Čo sangvinik zvláda lepšie než zvyšné tri typy

Najužitočnejšia vlastnosť sa uňho ukáže vo chvíli, keď sa skupina zasekne. Tam, kde ostatní krčia plecami a čakajú na zadanie, sangvinik príde s návrhom a hneď naň niekoho zoženie. Nemusí to byť najlepší nápad v miestnosti, ale je to ten, okolo ktorého sa ľudia konečne pohnú.

Druhá výhoda je odolnosť voči odmietnutiu. Zavolá desiatim ľuďom, sedem ho odmietne a on to berie ako súčasť hry, nie ako súd nad sebou. Po nevydarenom dni sa otrasie do druhého rána a nájde dôvod, prečo to zajtra skúsiť znova.

Že sa taký prístup vypláca viac, než čakáme, ukázali Nicholas Epley a Juliana Schroeder (2014). Cestujúcim v chicagskej prímestskej doprave zadali, aby sa cestou dali do reči s cudzím človekom. Účastníci vopred odhadovali, že to bude nepríjemné a že ich proťajšok odmietne. V skutočnosti hodnotili takú cestu ako príjemnejšiu než tí, čo išli mlčky, a odmietnutie sa prakticky nekonalo. Sangvinik túto chybu v odhade nerobí, pretože rozhovor začne skôr, než ho stihne premyslieť.

Ako to vyzerá v praxi? Zuzana nastúpila ako referentka do výrobnej firmy. Za tri týždne poznala krstné mená ľudí zo skladu, čo sa jej predchodcovi nepodarilo za dva roky. Keď potom zákazník potreboval expedíciu o deň skôr, nešla cez systém požiadaviek, ale zašla za Jožom k linke. Do hodiny to bolo vybavené. Formálne obišla proces, prakticky zachránila zákazku.

Toto je mimochodom dôvod, prečo sa sangvinická zložka v tíme spozná skôr podľa rýchlosti informácií než podľa hlasitosti porád. Veci sa dostanú k ľuďom, ktorí ich majú vyriešiť, pretože niekto pozná ich mená a nebojí sa ich osloviť.

Nedocenená býva aj jeho úloha po zlej správe. Keď príde nepríjemné oznámenie, ostatné tri typy mlčia, hľadajú vinníka alebo počítajú dôsledky. Sangvinik obyčajne ako prvý povie niečo, čo náladu v miestnosti posunie, a ľudia sa rozídu s pocitom, že sa dá pokračovať. Problém tým nezmenšil, len skrátil čas, počas ktorého boli všetci ochromení.

Cena za ľahkosť

Väčšina sangvinikových slabín je jeho silná stránka otočená naruby. Nejde o dve rôzne sady vlastností, ale o jednu, ktorá sa podľa situácie vyplatí, alebo bolí.

Najviditeľnejšie je to pri dokončovaní. Čo sangvinika prestane baviť, ticho skončí v polovici, a on sám si to väčšinou ani nevšimne, pretože je myšlienkami už pri ďalšom nápade. Nejde o nezodpovednosť, skôr o problém s odhadom: v okamihu, keď sľub dáva, myslí ho úplne vážne.

Okolie si na to časom zvykne a začne s ním počítať inak. Ľudia sa ho prestanú pýtať na termíny a radšej sa spýtajú niekoho iného, čo sangvinika mrzí, pretože sám seba vníma ako toho, kto vždy pomôže. Nepomôže výčitka, pomôže dvojvetová správa hneď po stretnutí: kto čo urobí a dokedy.

Menej nápadná je jeho práca s konfliktom. Sangvinik sa sporu nevyhýba, ale skracuje ho: rýchlo sa udobrí, obráti to na žart a ide ďalej, pretože v napätí sa mu zle dýcha. Druhá strana to však uzavreté mať nemusí a nedoriešená vec sa potom vracia zakaždým, keď sa objaví podobná situácia.

Druhá slabina je horšie vidieť. Bez poslucháčov energia vyprchá a zlá nálada, ktorú sangvinik nechce ukázať, sa schová za hranú veselosť. Toto je uňho varovný signál: vo chvíli, keď začne hrať dobrú náladu, ktorú vnútri nemá, obyčajne už dlhší čas nie je v poriadku.

V práci a v blízkych vzťahoch

Pracovne mu sadne prostredie, kde je okolo ruch, výsledok je vidieť skoro a smie sa improvizovať. Predaj, akcie pre verejnosť, práca s klientmi, čokoľvek s rýchlou spätnou väzbou. Naopak samota, tabuľky a stále rovnaký postup ho vysajú skôr než akýkoľvek nápor práce. Spoľahlivo ho preberie termín, ale až ten úplne posledný. Ako si také podmienky vyjednať bez toho, aby ste menili odbor, rozoberá článok o temperamente v práci.

Zvláštna kapitola je práca z domu. Celý deň sám s notebookom patrí k prostrediam, v ktorých sangvinik stráda, aj keď má prácu rád a zvláda ju bez ťažkostí. Chýba mu totiž presne to, čo ho poháňa: krátke rozhovory medzi úlohami, reakcie ostatných a možnosť hneď niekomu ukázať, čo urobil.

Vo vzťahoch to funguje podobne. Priateľov má veľa a nový človek sa do jeho okruhu dostane ľahko. Náročnejšia je hĺbka: vážny rozhovor stočí na ľahšiu tému skôr, než začne bolieť, a partner potom mieva pocit, že sa k nemu úplne nedostal. Keď sa ho v takej chvíli spýtate druhýkrát a chvíľu počkáte, odpoveď obyčajne príde. Rozdiely medzi temperamentmi v spolužití rozoberá text o temperamentoch vo vzťahoch.

Málokto je pritom čistý sangvinik. Väčšinou ide o silnú sangvinickú zložku zafarbenú niečím ďalším, čomu sa vo vyhodnotení hovorí prímes. Sangvinik s cholerickou prímesou premení nápad do večera na plán, sangvinik s melancholickou má navonok veselú fasádu a pod ňou druhú, citlivejšiu linku, o ktorej okolie nevie. Náš test temperamentu má 24 otázok a zaberie okolo štyroch minút; okrem primárneho typu ukáže aj prímes, ktorá ho farbí, a slúži ako orientačný obrázok, nie ako diagnóza. Čo jednotlivé dvojice znamenajú, rozoberá text o kombináciách temperamentov.

Čo sa o sangvinikoch hovorí nesprávne

"Je nespoľahlivý." Najčastejšia a najmenej presná nálepka. Sangvinik nezabúda z ľahostajnosti, ale preto, že si sľub nikam nezapísal a nadšenie medzitým prebilo iné nadšenie. Spoločná poznámka v kalendári s tým zmôže viac než desať rozhovorov o zodpovednosti.

"Kto je stále veselý, ten nič nerieši." Veselosť je u sangvinika bežný stav, nie dôkaz bezstarostnosti. Rozdiel medzi úprimnou a hranou dobrou náladou spozná väčšinou len ten, kto ho pozná dlho, a oplatí sa naň raz spýtať priamo.

"Nemá hĺbku." Má ju, len ju neukazuje pri stole s ôsmimi ľuďmi. Vo dvojici, po polnoci alebo na dlhej ceste autom sa od sangvinika dozviete veci, ktoré v dave nikdy nezaznejú.

Skúste tento týždeň jeden pokus. Keď budete nabudúce s niekým, u koho tušíte silnú sangvinickú zložku, položte otázku a nechajte po nej päť sekúnd ticho. Väčšina takých rozhovorov sa zlomí presne v tejto pauze, pretože sangvinik ju neznesie a začne hovoriť o tom, čo ho naozaj trápi.