Test syndrómu podvodníka

Syndróm podvodníka je pocit, že za svoj úspech tak celkom nemôžete - že ste sa do svojej roly dostali skôr omylom a skôr či neskôr sa to prevalí. Hovorí sa mu aj impostor syndróm a nejde o poruchu ani o diagnózu: je to vzorec prežívania, ktorý niekedy pozná väčšina ľudí, a ozýva sa často práve u tých, ktorí majú za sebou výsledky. Náš test má 21 vlastných položiek, sedem na každý zdroj pochybností, a vypočíta vám celkové skóre, pásmo aj to, odkiaľ sa vaše pochybnosti berú.

Pochybnosti o vlastných schopnostiach majú tri rôzne zdroje. Pocit podvodu je tichý predpoklad, že vaše miesto patrí niekomu schopnejšiemu - pripravujete sa preto viac, než je nutné, a radšej sa nespýtate. Znevažovanie úspechu je zvyk, ktorý každému dobrému výsledku ubere na váhe: bolo to ľahké, zaslúžil sa tím, a latka sa aj tak hneď posunie vyššie. Šťastie a okolnosti opisuje nesúmerné vysvetľovanie, v ktorom za nezdar môže človek sám, ale za úspech môže načasovanie a priaznivá súhra. Podľa vášho pásma a najsilnejšieho zdroja vás test zaradí do jedného z 10 profilov - a to je podstatné, pretože technika, ktorá zaberá na pocit hrania roly, pri zľahčovaní úspechov nepomôže.

Koncept opísali psychologičky Pauline Clance a Suzanne Imes koncom 70. rokov, položky aj vyhodnotenie nášho testu sú však vlastné. Berte ho preto ako orientačné sebapoznanie, nie ako diagnostiku: nejde o chorobu ani o poruchu, v klasifikácii duševných porúch nefiguruje a pocit, že človek nepatrí tam, kde je, poznajú aj ľudia, u ktorých by ste to nikdy nehľadali. Pochybnosti o sebe navyše nestoja samostatne - súvisia s neuroticizmom, jednou z piatich dimenzií testu Big Five, a s vytrvalosťou, ktorú mapuje grit test. Keď si k nim doplníte aj tie, uvidíte celý obrázok.