MBTI: 16 typov osobnosti, ich popis a test, ktorý typ ste vy

Štyri písmená, ktoré vám majú povedať, ako premýšľate, ako sa rozhodujete a s kým si budete rozumieť. Koľko z toho platí?

Dotazník, z ktorého sa tie štyri písmená rozšírili do sveta, vyplnia podľa jeho vydavateľa každý rok milióny ľudí. Keď však McCarley a Carskadon v roku 1983 nechali tých istých ľudí vyplniť ho druhýkrát s odstupom piatich týždňov, zhruba polovica z nich dostala iný kód, líšiaci sa aspoň v jednom písmene.

Obidve veci platia naraz a práve z toho napätia vzniká väčšina sporov o typológiu. Nasledujúci text prejde štyri dimenzie, z ktorých sa kód skladá, ukáže tabuľku všetkých šestnástich typov aj s ich početnosťou a hlavne povie, čomu z výsledku veriť a čomu nie.

Odkiaľ sa 16 typov vzalo a čo s tým má skratka MBTI

Základ položil švajčiarsky psychiater Carl Gustav Jung v knihe Psychologické typy z roku 1921. Opísal v nej dva postoje, extraverziu a introverziu, a štyri funkcie: myslenie, cítenie, vnímanie zmyslami a intuíciu. Myslel to ako jazyk na opis rozdielov medzi ľuďmi, nie ako sústavu škatuliek s číslami.

Z tejto teórie zostavili v štyridsiatych rokoch Katharine Briggs a jej dcéra Isabel Myers dotazník, ktorý vyšiel v roku 1962. Štvrtú dimenziu, usudzovanie a vnímanie, do systému pridali ony, u Junga v takejto podobe nie je. Skratka MBTI patrí jednému konkrétnemu dotazníku a je chránenou známkou. Samotná typológia šestnástich typov však patrí všetkým a stojí na nej celý rad nástrojov vrátane toho tunajšieho, ktorý má vlastné položky, šesťdesiat otázok a zaberie okolo ôsmich minút.

Štyri dimenzie, ktoré kód skladajú

Každá dimenzia je škála, nie prepínač. Väčšina ľudí sedí niekde medzi pólmi a len sa k jednému z nich prikláňa, takže výsledok testu neukazuje iba písmeno, ale aj silu preferencie v percentách. Rozdiel medzi 90 : 10 a 52 : 48 je v praxi obrovský, hoci v kóde vyzerá úplne rovnako.

Kamila a Bohdan pracujú v tej istej firme, na tom istom projekte a v jednej otvorenej kancelárii. Na každej zo štyroch dimenzií sa pritom míňajú, a vidieť to na celkom obyčajných veciach.

Extraverzia a introverzia (E/I)

Prvá dimenzia nehovorí, kto je spoločenský. Hovorí, kde sa človeku dobíjajú baterky a kde sa vybíjajú. Extravertná preferencia znamená, že energiu dodáva vonkajšok: ľudia, hovorenie nahlas, ruch. Introvertná preferencia znamená, že energiu dodáva vnútro a vonkajšok ju spotrebúva, aj keď je práve príjemný.

Kamila po dvojhodinovej porade zamieri za kolegami do kuchynky a dohodne tam ďalšie dve veci. Bohdan po tej istej porade zavrie dvere a dvadsať minút nerobí nič, aby bol schopný pokračovať. Ani jeden z nich nie je nepriateľský ani lenivý. Rozdiel podrobnejšie rozoberá text o tom, či ste introvert, alebo extrovert.

Zmysly a intuícia (S/N)

Druhá dimenzia sa pýta, čoho si človek všimne skôr. Preferencia zmyslov mieri ku konkrétnemu: k faktom, detailom, k tomu, čo je overiteľné a čo už raz fungovalo. Preferencia intuície mieri k vzorcom, súvislostiam a k tomu, čo by z veci mohlo byť. Nejde o inteligenciu ani o tvorivosť, ide o to, kde uvažovanie štartuje.

Zadanie znie „priprav podklad k novému produktu". Kamila otvorí čísla z minulého roka a začne pri tom, čo sa osvedčilo. Bohdan začne otázkou, kam trh zamieri o tri roky, a čísla dohľadá až potom. Sedem situácií, ktoré túto preferenciu prezradia spoľahlivejšie než jediná otázka, nájdete v texte o tom, či vás vedú zmysly, alebo intuícia.

Myslenie a cítenie (T/F)

Tretia dimenzia opisuje, podľa čoho sa rozhodujete. Preferencia myslenia stavia na prvé miesto neosobné kritériá: čo je logické, konzistentné a čo obstojí pri kontrole. Preferencia cítenia stavia na prvé miesto dopad na ľudí a súlad s hodnotami. Obidvoje je racionálne. Slovo cítenie neznamená emotívny a slovo myslenie neznamená chladný.

Tím má vrátiť polovicu rozpracovanej zákazky a niekto to musí oznámiť. Bohdan spíše, čo sa nestihlo a prečo, a pošle to bez obalu. Kamila strávi dvadsať minút hľadaním formulácie, po ktorej sa dvaja ľudia z tímu nebudú cítiť ako vinníci. Ktorý z tých dvoch mailov by ste poslali vy? Odpoveď rozoberá text o tom, či sa rozhodujete skôr myslením, alebo cítením.

Usudzovanie a vnímanie (J/P)

Posledná dimenzia, tá, ktorú k Jungovi doplnili Briggs a Myers, sa týka prístupu k vonkajšiemu svetu. Usudzovanie znamená potrebu uzatvárať: mať rozhodnuté, mať plán, škrtať položky zo zoznamu. Vnímanie znamená nechávať otvorené: zbierať informácie, reagovať na to, čo príde, rozhodovať sa čo najneskôr. S poriadkom v byte to súvisí len voľne.

Kamila má itinerár dovolenky hotový v marci. Bohdan kupuje letenku desať dní vopred a považuje to za normálny stav. Obaja sa vrátia spokojní. Kde presne vedie hranica medzi plánovaním a improvizáciou, rozoberá text o tom, či ste usudzujúci, alebo vnímajúci typ.

Všetkých 16 typov v jednej tabuľke

Prezývky sú pomôcka na zapamätanie, nie diagnóza; žiadny Architekt nemá patent na stratégiu a žiadny Bavič na dobrú náladu. Čísla v stĺpci početnosť pochádzajú z manuálu k pôvodnému dotazníku (Myers, McCaulley, Quenk a Hammer, 1998) a merali sa na americkej vzorke. Pre Česko ani Slovensko reprezentatívne dáta neexistujú, takže ich berte orientačne.

Štvoricu s písmenami NT uprostred spája záujem o systémy a o to, či vec dáva zmysel. Pýtajú sa, prečo to tak je, skôr než sa spýtajú, komu to prekáža. Dokopy tvoria zhruba desatinu populácie, čo vysvetľuje, prečo sa občas cítia ako menšina aj tam, kde majú pravdu.

Typy s NF uprostred riešia podobne abstraktné otázky, ale cez ľudí a hodnoty. Zaujíma ich zmysel, potenciál druhých a súlad medzi tým, čo človek hovorí a čo robí. Najbežnejší z nich je ENFP, najvzácnejší INFJ, a líšia sa hlavne tým, koľko ľudí okolo seba potrebujú.

Skupina so SJ uprostred je z celej šestnástky zďaleka najpočetnejšia, dokopy ide zhruba o 46 % ľudí. Držia veci v chode: pamätajú si, čo bolo dohodnuté, dodržiavajú termíny a nemajú radi, keď sa pravidlá menia za pochodu. Väčšina školských aj firemných procesov je písaná presne pre nich, čo je pre zvyšok užitočná správa.

Posledná štvorica, typy s SP uprostred, žije v prítomnosti a je najlepšia tam, kde plán zlyhal. Reagujú rýchlo, učia sa rukami a dlhé porady ich ubíjajú. Je ich dokopy okolo 27 %, takže o nijakú výstrednosť nejde.

Ako zistiť svoj typ: test, alebo čítanie profilov?

Cesty sú v zásade tri a každá má svoju pascu.

Prvá je vyplniť test. Trvá minúty, dá štyri písmená a pri každej dimenzii číslo, z ktorého spoznáte, ako ďaleko od stredu stojíte. Pasca je v tom, že sa dá odpovedať podľa ideálu namiesto podľa skutočnosti. Kto vypĺňa otázky v role, ktorú hrá v práci, dostane typ tej role.

Druhá cesta je čítať popisy a hľadať, v ktorom sa spoznáte. Ako doplnok funguje výborne, samotná zvádza k lichotivej voľbe. Bertram Forer dal v roku 1949 tridsiatim deviatim študentom jeden a ten istý vágny popis osobnosti, vydával ho za ich osobný výsledok a študenti mu za presnosť dali priemernú známku 4,26 z 5. Popisy typov sú písané vľúdne a človek si rád vyberie ten, ktorým by chcel byť.

Tretia cesta vedie cez kognitívne funkcie, teda cez to, ako sa štyri písmená rozložia na osem spôsobov vnímania a rozhodovania v pevnom poradí. Je najprácnejšia a najmenej istá, zato najlepšie odpovedá na otázku, prečo sa dvaja ľudia s rovnakým kódom správajú inak. Ako z písmen vznikne poradie funkcií, ukazuje text o kognitívnych funkciách; prehľad všetkých ciest k určeniu typu zhŕňa text aký som typ osobnosti.

Najlepší výsledok v praxi dáva kombinácia: začať testom, prečítať si dva susedné profily a rozhodnúť sa podľa toho, ktorý sedí na konkrétne spomienky, nie na želanie. Zaujíma vás, ktorý zo šestnástich typov vám vyjde a aká silná tá preferencia vlastne je? Test 16 typov osobnosti má šesťdesiat otázok, zaberie okolo ôsmich minút a pri každej dimenzii ukáže pomer v percentách. Keď vám pri opakovaní vyjde niečo iné, nie je to porucha meradla; prečo sa to deje, rozoberá text o tom, čo robiť, keď vyšiel iný typ osobnosti než minule.

Aký vzácny je váš typ

Najčastejšia trojica podľa americkej vzorky z roku 1998 vyzerá takto: ISFJ (13,8 %), ESFJ (12,3 %) a ISTJ (11,6 %). Dokopy ide takmer o štyridsať percent ľudí a všetky tri spája kombinácia zmyslov a usudzovania. Na opačnom konci stojí INFJ (1,5 %), ENTJ (1,8 %) a INTJ (2,1 %), dokopy len o niečo viac než päť percent.

Vzácnosť pritom nie je kvalita. Nehovorí nič o schopnostiach, len o tom, ako často stretnete niekoho, kto funguje rovnako ako vy, a ako často budete musieť vysvetľovať niečo, čo vám príde samozrejmé. Internetové kvízy navyše vzácne typy nadhodnocujú, pretože lichotivý výsledok sa ľuďom páči a lepšie sa zdieľa. Poradie všetkých šestnástich typov aj s tým, čo z neho plynie, rozoberá text o najvzácnejších a najčastejších typoch osobnosti.

Na čo typ použiť a na čo nie

Najlepšie typológia slúži ako jazyk. Vo chvíli, keď viete, že kolega potrebuje pred rozhodnutím vidieť čísla a vy potrebujete vidieť, koho sa to dotkne, prestane byť rozdiel medzi vami otázkou charakteru a stane sa z neho rozdiel v postupe. Dohoda sa potom vedie o postupe, nie o tom, kto je nepríjemný človek.

V kariére je typ dobrý na formu práce, nie na jej obsah. Nepovie, či máte ísť do zdravotníctva, alebo do IT. Napovie skôr, koľko štruktúry potrebujete, či vydržíte otvorenú kanceláriu a čo vás na konci dňa vysaje. Odbor sa vyberá skôr podľa záujmov, ako ukazuje text o povolaniach podľa typu osobnosti.

Vo vzťahoch pomáha typ pomenovať opakujúci sa spor, spokojnosť však nepredpovedá. Metaanalýza (Malouff a kolegovia, 2010) našla súvislosť skôr s vlastnosťami partnera než so zhodou typov. Čo tabuľky ideálnych dvojíc naozaj merajú, rozoberá text o kompatibilite typov osobnosti.

Kde typ nemá čo robiť: pri výbere zamestnancov, pretože na to nástroj postavený nie je a rozdiely medzi uchádzačmi nie sú v preferenciách. Ani v úvahách o duševnom zdraví, pretože typológia nemeria úzkosť, náladu ani stabilitu. A hlavne nie vo výhovorkách. Veta „som P, takže chodím neskoro" opisuje sklon, nie osud. Aký spoľahlivý ten výsledok vlastne je a kedy mu veriť, rozoberá text o tom, či je test 16 typov osobnosti spoľahlivý.

Časté otázky

Mení sa typ osobnosti s vekom?

Osobnosť sa posúva, len pomaly. Roberts a DelVecchio v metaanalýze z roku 2000 ukázali, že stabilita poradia vlastností s vekom rastie: v detstve je nízka, okolo dvadsiatky stredná, po päťdesiatke vysoká. Roberts, Walton a Viechtbauer k tomu v roku 2006 doplnili smer tej zmeny, totiž že s vekom obvykle rastie svedomitosť a prívetivosť a klesá sklon k úzkosti. V kóde sa to prejaví najskôr na dimenzii, kde ste hraniční.

Od koľkých rokov má test zmysel?

Vydavateľ pôvodného dotazníka ho odporúča zhruba od štrnástich rokov, hlavne pre čitateľskú náročnosť otázok. Tunajší test vekovo obmedzený nie je, položky sú však písané pre dospelých, takže u mladších detí je rozumnejšie brať výsledok ako hru než ako informáciu. Čo typ dá pätnásťročnému a kde hrozí nálepka namiesto poznania, rozoberá text o type osobnosti u tínedžerov.

Aký je rozdiel medzi 16 typmi, Big Five a enneagramom?

Šestnásť typov je jazyk preferencií a radí ľudí do kategórií. Big Five namiesto kategórií meria päť vlastností ako spojité škály a v akademickej psychológii je zavedenejší; McCrae a Costa v roku 1989 ukázali, že štyri dimenzie typológie zodpovedajú štyrom z tých piatich vlastností, pričom piata, sklon k úzkosti a emočnej nestabilite, v typológii vôbec nie je. Enneagram sa pýta inak: na motív a na strach, ktoré za správaním stoja. Porovnanie nájdete v textoch o modeli Big Five a o rozdiele medzi enneagramom a 16 typmi osobnosti. Praktický rozdiel je prostý: kategórie sa dobre pamätajú, škály lepšie merajú.