Typ osobnosti u tínedžerov: kedy má test zmysel a ako s ním doma pracovať

Aneta (15) prišla v nedeľu na obed s hotovou diagnózou: je INTP, a preto ju „nebavia ľudia". Kvíz o dvanástich otázkach si vyplnila na mobile cestou z tréningu a odvtedy ním vysvetľuje všetko, od neúčasti na oslave spolužiačky po nechuť ku skupinovým projektom. Otec Radovan si nie je istý jedinou vecou: netuší, či to má brať vážne, alebo jej to vyhovoriť.

Veková hranica pritom existuje a je prekvapivo prozaická. Vydavateľ pôvodného dotazníka, ktorým sa typológia šestnástich typov rozšírila do sveta, ho odporúča zhruba od štrnástich rokov, a to hlavne pre čitateľskú úroveň položiek, nie pre psychickú zrelosť.

Od koľkých rokov má test typu osobnosti zmysel

Pôvodný dotazník je písaný na úrovni, ktorá zodpovedá zhruba siedmej triede. Mladšie dieťa si otázku často preloží inak, než bola mienená, a odpovedá teda na niečo iné, než sa ho pýtate. V tom je celá tá štrnástka: nejde o to, že by desaťročný nemal osobnosť, ide o to, že abstraktne položenej vete rozumie po svojom.

Typológia sama je pritom staršia než ktorýkoľvek dotazník. Carl Gustav Jung opísal v roku 1921 postoje extraverzie a introverzie a štyri funkcie, ktorými sa ľudia líšia vo vnímaní a v rozhodovaní. Katharine Briggs a jej dcéra Isabel Myers z toho v štyridsiatych rokoch zostavili dotazník, ktorý sa dnes skrátene označuje ako MBTI. Šestnásť kódov sa odvtedy usadilo v popkultúre, čo je pre rodiča dobrá aj zlá správa zároveň: dieťa o nich počuje od rovesníkov dávno predtým, než mu ich niekto vysvetlí.

Test na tomto webe vekovo obmedzený nie je, ale je férové povedať, na koho je písaný. Otázky mieria na dospelý život: prácu, kolegov, plánovanie týždňa, spolužitie s partnerom. Pätnásťročná si ich do svojho sveta preloží celkom spoľahlivo, u mladších detí berte výsledok ako hru, nie ako informáciu.

Druhý dôvod na opatrnosť je vývinový. Roberts a DelVecchio v roku 2000 zhrnuli desiatky dlhodobých štúdií a vyšlo im, že stálosť poradia osobnostných čŕt s vekom rastie: v detstve je nízka, okolo dvadsiateho roku stredná, po päťdesiatke vysoká. Výsledok pätnásťročnej Anety je preto fotografia, nie rozsudok.

Rozdiel medzi fotografiou a rozsudkom nie je v teste, ale v tom, čo s ním doma urobíte. Fotografiu si prezriete, porozprávate sa o nej a o rok urobíte novú. Rozsudok sa vyvesí na dvere izby a platí do maturity.

Čo tínedžerovi typ osobnosti dá

Najviac zo všetkého slovník. Pätnásťročný človek, ktorý je po piatich hodinách v škole vyžmýkaný, si obvykle myslí, že s ním niečo nie je v poriadku, pretože spolužiačka po rovnakých piatich hodinách navrhuje kino. Veta „takto to mám nastavené a nie je to porucha" urobí v hlave poriadok, aký žiadne rodičovské upokojovanie neurobí. Kde presne vedie hranica medzi tichou povahou a vyhýbaním sa ľuďom, rozoberá text o rozdiele medzi introvertom a extrovertom.

Druhá vec je menej čakaná: typológia vie upokojiť domáci konflikt tým, že z neho sníme vinu. Radovan má zbalený kufor týždeň pred dovolenkou a víkendový program rieši v stredu. Aneta sa rozhoduje hodinu vopred a pripadá jej to úplne v poriadku. Keď sa ten rozdiel pomenuje ako preferencia, teda potreba mať veci uzavreté proti potrebe nechať ich otvorené, prestane byť otázkou charakteru a stane sa otázkou dohody.

Tretia oblasť je voľba školy a tu treba byť úprimný. Typ povie niečo o tom, ako sa človek rozhoduje a kde naberá energiu, ale skoro nič o tom, či má ísť na gymnázium, alebo na strednú odbornú školu. Na to sa hodia skôr záujmy a to, čo dieťa vydrží robiť celé popoludnie dobrovoľne. Ako také rozhodnutie poskladať, opisuje sprievodca kam na strednú školu, na mapovanie záujmov sa hodí test povolania pre žiakov.

Užitočné je aj to, čo typ urobí s rodičom. Radovanovi sa horšie hovorí „takto sa to jednoducho robí" vo chvíli, keď si prečíta, že jeho vlastná potreba plánu nie je objektívna cnosť, ale jedna z dvoch možností. Kariérne čítanie tejto logiky pre dospelých rozoberá text o tom, aké povolania sedia ktorému typu osobnosti.

Kde je riziko

Nálepka sa dá použiť ako priepustka. Veta „som introvert, na oslavu nepôjdem" znie ako sebapoznanie, funguje však ako ospravedlnenka z nepríjemnej veci. Preferencia hovorí, čo človeka stojí viac energie, nie čo má a nemá robiť. Introvert na oslavu ísť môže a po dvoch hodinách odísť.

Online kvízy navyše lichotia. Vzácne a intelektuálne znejúce typy z nich vychádzajú nápadne často, pretože potvrdený pocit výnimočnosti sa zdieľa lepšie než výsledok, ktorý má polovica triedy. Aké časté sú jednotlivé typy naozaj, ukazuje poradie v texte o najvzácnejších typoch osobnosti: podľa príručky k pôvodnému dotazníku (Myers, McCaulley, Quenk a Hammer, 1998) tvorí najvzácnejší typ zhruba jedno a pol percenta ľudí a Anetin INTP niečo cez tri percentá. Reprezentatívne slovenské čísla neexistujú, takže aj toto berte orientačne.

Tretia pasca je identita. V pätnástich je štvorpísmenový kód lákavá odpoveď na otázku „kto som", pretože príde rýchlo, dá sa napísať do profilu a má okolo seba komunitu. Problém nastane, keď sa doň dieťa zabýva natoľko, že všetko mimo kódu považuje za zradu na sebe samom. Skúste si úprimne odpovedať: kedy ste naposledy vy sami zahodili nejakú príležitosť preto, že sa „nehodila k vašej povahe"?

Nenápadnejšie riziko je typovanie ostatných. Len čo má dieťa k dispozícii štyri písmená, začne ich rozdávať: spolužiačka je „proste E", učiteľka „typické J", brat beznádejný prípad. Opis vlastného fungovania sa tým premení na nástroj na zaškatuľkovanie druhých, ktorí pritom žiadny test nevyplnili. U dospelých ten sklon nemizne, len sa presťahuje do práce a na porady.

A jedna hranica, ktorú typológia neprekročí. Typ osobnosti nie je skríning úzkosti, depresie ani poruchy pozornosti a o duševnom zdraví nehovorí vôbec nič. Štyri dimenzie opisujú štýl, nie stav. Keď dieťa prestane spať, stiahne sa zo všetkých vzťahov, prepadá sa v škole alebo hovorí o beznádeji, žiadny online test s tým nepomôže. Tam patrí školský psychológ alebo centrum poradenstva a prevencie.

Ako výsledok čítať s dieťaťom

Než sa pustíte do rozhovoru, urobte jednu vec pre seba. Ste s dcérou rovnaký typ, alebo sa líšite presne v tom písmene, pre ktoré sa doma pol roka hádate o poriadok v izbe? Odpoveď dá test 16 typov osobnosti: šesťdesiat otázok, zhruba osem minút a pri každej zo štyroch dimenzií sila vašej preferencie v percentách. Tie percentá sú pre následný rozhovor užitočnejšie než štyri písmená.

1. Vyplňte si test každý sám a bez pozerania cez plece. Odpovede tínedžera, ktorému sa rodič díva na displej, merajú vzťah, nie osobnosť.
2. Porovnávajte percentá, nie kódy. Výsledok 80 : 20 a výsledok 53 : 47 vyzerajú na papieri ako rovnaké písmeno, v praxi je to iný človek.
3. Hovorte o jednej konkrétnej situácii. Nie „si proste chaotická", ale „ako to urobíme s balením na tábor, keď každý potrebujeme niečo iné".
4. Prečítajte si celý profil, aj tú nepríjemnú polovicu. Opis typu INTP Logik uvádza popri analytickom myslení aj sklon odkladať rozhodnutie, kým nie sú všetky dáta. Oboje patrí k sebe.
5. Vráťte sa k tomu o rok. Keď položíte obe verzie vedľa seba, uvidíte, čo sa posunulo a čo drží.

Čo v takom rozhovore nefunguje, sa dá zhrnúť jednou vetou: čokoľvek, čo sa začína slovami „ty si". Kód nie je opis dieťaťa, je to priemer odpovedí, ktoré dnes popoludní zaškrtlo, a u dospievajúceho sa ten priemer posúva rýchlejšie než u štyridsiatnika.

Jednu otázku si nechajte na koniec: a čo z toho opisu ti sedí a čo vôbec nie? Pätnásťroční čítajú profily typov podobne ako horoskop, teda tak, že si vyberajú, čo im lichotí. Otázka po tom, čo nesedí, ich vráti k vlastnej skúsenosti a zároveň im ukáže, že opis nie je autorita, s ktorou sa nedá polemizovať.

Radovan si test nakoniec urobil tiež. Od Anety sa líšil v jedinom písmene, zato výrazne, a bolo to presne to písmeno, o ktorom sa doma od jari hádali. Rozhovor sa potom viedol o konkrétnej dohode (jedno naplánované popoludnie v týždni, zvyšok voľný), nie o tom, kto z nich je nezodpovedný.

Časté otázky rodičov

Mení sa typ osobnosti v puberte?

Písmená sa u dospievajúcich menia častejšie, kolísanie sa však zďaleka netýka len ich. McCarley a Carskadon v roku 1983 nechali ľudí vyplniť dotazník dvakrát s odstupom piatich týždňov a zhruba polovica z nich dostala iný štvorpísmenový kód, obvykle v jednom písmene. Za väčšinou zmien stojí dimenzia, kde je preferencia blízko polovice, takže stačí iná nálada a písmeno sa preklopí. Čo s takým výsledkom robiť, rozoberá text o tom, prečo vyšiel iný typ osobnosti než minule.

Popri náhodnom kolísaní existuje aj skutočný posun. Roberts, Walton a Viechtbauer v roku 2006 opísali, že s vekom ľuďom obvykle rastie svedomitosť a prívetivosť. U šestnásťročnej sa teda môže sklon k plánovaniu posilniť jednoducho tým, že dospeje, a rok staré štyri písmená už nemusia sedieť.

Dá sa podľa typu vybrať stredná škola?

Samotný typ na to nestačí a je poctivejšie povedať to rovno. Typológia opisuje, ako sa dieťa rozhoduje a ako naberá energiu, nie aké odbory ho budú baviť. Dve pätnásťročné s rovnakým kódom môžu skončiť jedna na zdravotníckej škole a druhá na grafickom odbore, bez toho aby to o type čokoľvek vypovedalo.

Použiteľný je typ ako doplnok. Keď viete, že dcéra potrebuje skôr samostatnú prácu než neustálu skupinovú spoluprácu, je to argument pri výbere medzi dvoma školami, ktoré sú inak porovnateľné. Poradie je však opačné, než sa často robí: najprv odbor a záujmy, potom prostredie a štýl výučby, typ až ako posledné kritérium.

Nie je v tomto veku užitočnejší IQ test?

Odpovedá na celkom inú otázku. Test schopností sa pýta, ako dobre dieťa rieši určitý druh úloh, typológia na to, akým spôsobom sa rozhoduje a čo ho vyčerpáva. Ani jeden z nich nenahradí druhý a ani jeden nepovie, či bude pätnásťročná spokojná v tom, čo si vyberie.

Pri testovaní schopností navyše platia prísnejšie pravidlá než pri orientačnom dotazníku o preferenciách, pretože z výsledku sa často odvodzujú rozhodnutia o škole a podpore. Kedy má meranie inteligencie u dieťaťa zmysel, kam sa obrátiť a prečo je nálepka „šikovné dieťa" zradnejšia, než vyzerá, rozoberá text o testovaní IQ u detí.