Myslenie, alebo cítenie (T/F): podľa čoho sa rozhodujete a čo ukáže test

Libor v utorok ráno položil na stôl výpoveď. Blanka, ktorá ten tím vedie piaty rok, si otvorila poštu a začala písať správu ostatným. O pol hodiny mala dve verzie a ani jednu nedokázala odoslať.

V prvej stálo: „Libor od konca októbra nepracuje v našom tíme. Rozdelenie jeho agendy nájdete v priloženej tabuľke, otázky píšte mne." V druhej: „Libor sa rozhodol ísť ďalej. Mrzí ma to, odviedol tu veľký kus práce. Kto sa o tom potrebuje porozprávať, nech sa u mňa zastaví."

Obe správy sú pravdivé a obe svoju úlohu splnia. Líšia sa iba v tom, čo ich autorka pokladá za prvú vec, ktorú má tím vedieť. Ktorú by ste poslali vy?

Voľba medzi tými dvoma správami stojí na tretej zo štyroch dimenzií typológie šestnástich typov: myslenie (T), alebo cítenie (F). Zo všetkých štyroch okolo nej vzniká najviac nedorozumení, a to už pri samotných názvoch.

Čo myslenie a cítenie naozaj merajú

Carl Gustav Jung vo svojej knihe o psychologických typoch z roku 1921 opísal myslenie a cítenie ako dva spôsoby rozhodovania. Obe funkcie zaradil medzi racionálne, čo býva prvé prekvapenie: cítenie v jeho ponímaní neznamená emóciu, ale hodnotenie. Je to schopnosť prideliť veciam dôležitosť, teda povedať, čomu dať prednosť a prečo. Emócie samotné do tejto dvojice vôbec nepatria.

Preferencia myslenia znamená, že sa pri rozhodovaní opierate o kritériá platné bez ohľadu na to, koho sa práve týkajú. Hľadáte, čo je konzistentné, čo obstojí, kde je v argumente diera. Pravidlo, ktoré ste vymysleli, musí platiť aj na vás, inak nemá cenu ho vyslovovať.

Preferencia cítenia znamená, že ako prvé meradlo naskočí dopad na ľudí a súlad s tým, čo považujete za správne. Otázka neznie „sedí to", ale „koho sa to dotkne a čo to urobí s dôverou medzi nami". Aj to je kritérium, len sa počíta z iných veličín.

Ani jedna preferencia nie je o citlivosti. Človek, ktorý sa rozhoduje podľa neosobných kritérií, prežíva emócie úplne rovnako ako ktokoľvek iný, len ich vo chvíli voľby nepúšťa ku kormidlu. A človek s preferenciou cítenia vie byť tvrdý až beda, keď sú v stávke jeho hodnoty; tá tvrdosť len vychádza z iného zdroja. Najneústupnejší ľudia, ktorých v práci stretnete, bývajú často práve z tejto polovice.

Posledné nedorozumenie sa týka mužov a žien. V dátach, z ktorých typológia vychádza, je preferencia myslenia častejšia u mužov a cítenia u žien, a podľa prehľadu k pôvodnému dotazníku (Myers, McCaulley, Quenk a Hammer, 1998) ide o jedinú zo štyroch dimenzií, pri ktorej sa taký rozdiel objavuje. Lenže rozdiel v rozložení nie je pravidlo pre jednotlivca. Žien, ktoré sa rozhodujú podľa neosobných kritérií, sú milióny, a rovnako tak mužov, ktorí si pri každom rozhodnutí najprv dopočítajú, koho zasiahne. Ako táto dimenzia zapadá medzi zvyšné tri, rozoberá prehľad 16 typov osobnosti.

Šesť situácií, ktoré vás prezradia

Rozdiel medzi T a F sa najlepšie spozná v okamihoch, keď sa musí rozhodnúť rýchlo a nie je čas si odpoveď naštylizovať. Šesť situácií nižšie patrí k tým najspoľahlivejším.

Ani jeden zo stĺpcov nie je lepší. Dobrý rozhovor o výkone potrebuje obe veci naraz, pretože pochvala bez konkrétnej výhrady nikoho nikam neposunie a výhrada bez kontextu spravidla založí polrok dusna. Rozdiel je v tom, čo komu naskočí ako prvé a čo si musí pridať vedome.

Práve preto sa v tabuľke ťažko spoznávajú skúsení vedúci. Kto desať rokov vedie ľudí, naučil sa začínať pochvalou, aj keď mu to nie je vlastné; kto desať rokov obhajuje rozpočet, naučil sa argumentovať číslami, aj keď ho zaujíma niečo iné. Dimenzia sa pýta na to, čo robíte, keď vás nikto nesleduje a nikto vás to neučil.

Malý sebatest: šesť dvojíc viet

Nasledujúce dvojice sú pôvodné, v žiadnom teste ich nestretnete. Pri každej si vyberte tú vetu, ktorá je bližšie tomu, ako to máte naozaj, nie tomu, ako by ste to mať chceli.

1. A: Keď sa rozhodujem, napíšem si najprv dôvody za a proti. B: Keď sa rozhodujem, predstavím si najprv, koho sa to dotkne.
2. A: Nespravodlivé pravidlo ma zamestná viac než jeden ukrivdený človek. B: Jeden ukrivdený človek ma zamestná viac než nespravodlivé pravidlo.
3. A: Keď mi niekto opisuje problém, hľadám v tom chybu v postupe. B: Keď mi niekto opisuje problém, hľadám v tom, ako mu je.
4. A: Pochvala, ktorú som si nezaslúžil, mi pripadá bezcenná. B: Pochvala poteší, aj keď ju dotyčný trochu nadsadil.
5. A: Správne rozhodnutie, ktoré nahnevalo polovicu ľudí, mi spánok neberie. B: Správne rozhodnutie, ktoré nahnevalo polovicu ľudí, ma drží hore.
6. A: V hádke sa snažím dokázať, ako to bolo. B: V hádke sa snažím vrátiť do stavu, keď nám spolu bolo dobre.

Spočítajte áčka. Päť alebo šesť znamená vyhranenú preferenciu a spoznáte ju aj podľa toho, že vás druhá možnosť pri niektorých dvojiciach takmer urazila. Štyri ku dvom je mierna prevaha. Tri na tri neznamená, že ste bez preferencie, len že sa v šiestich vetách neukázala.

Šesť viet nie je test a nedá sa z nich vyčítať, aká silná tá preferencia je. Nemajú porovnávaciu vzorku, merajú jediný okamih a stačí, aby vás pri čítaní jedna z položiek chytila za citlivé miesto, a odpovede sa posunú. Skutočný nástroj má desiatky položiek, pýta sa na tú istú vec z niekoľkých strán a výsledok uvádza ako silu preferencie, nie ako nálepku. Toto je zahrievacie kolo.

Myslenie a cítenie pod tlakom

Najzaujímavejšia vec na tejto dimenzii sa ukáže až vo chvíli, keď je človek dlho v strese. Vypadne z toho, čo ho živí, a začne používať svoju najslabšiu stránku, teda presne to, čo má na opačnom konci. Výsledok je karikatúra toho druhého typu, nie jeho dobrá verzia.

U ľudí, ktorí sa bežne rozhodujú chladne, to vyzerá takto: po mesiacoch tlaku sa objaví výbuch, výčitka o tom, kto koho ako sklamal, a prehnaná citlivosť na veci, ktoré inokedy prejdú bez povšimnutia. Okolie neverí vlastným očiam, pretože roky videlo človeka, ktorého sa nič nedotklo.

Opačný smer vyzerá inak a spoznáte ho podľa chladu. Človek, ktorý sa inak pýta, ako komu je, začne pod tlakom spisovať zoznamy, počítať, kto čo nesplnil, a viesť argumentáciu s presnosťou právnika. Blanka to na sebe poznala z obdobia po veľkej reorganizácii: dva mesiace v kuse hovorila v číslach a doma jej vraveli, že sa s ňou nedá rozprávať. Nešlo o zmenu povahy, len o najslabšiu funkciu pri kormidle. Podrobne tento mechanizmus vrátane poradia funkcií pri jednotlivých typoch rozoberá text o kognitívnych funkciách.

Čo písmeno T alebo F mení vo zvyšku kódu

Jedno písmeno vyzerá ako detail, ale mení celý zvyšok profilu, pretože ostatné preferencie dostanú iný účel. Najlepšie to vidieť na dvojiciach typov, ktoré sa líšia práve iba v ňom.

Vezmite INTJ a INFJ. Obaja vidia súvislosti dopredu a obaja si o budúcnosti urobia obraz skôr, než preň majú dôkazy. Prvý ten obraz premení na systém, plán a rozhodnutie, pri ktorom nepotrebuje súhlas. Druhý ho premení na otázku, čo to urobí s ľuďmi, ktorých sa to týka, a odchádza od rozhodnutí, ktoré sú logicky bez chyby a ľudsky neúnosné.

Rovnaký rozdiel v inom prostredí ukazuje dvojica ESTP a ESFP. Obaja žijú prítomnosťou a obaja reagujú rýchlejšie, než stihnú premyslieť. Jeden z nich vyhodnocuje situáciu ako hru s pravidlami a hľadá v nej príležitosť; druhý vyhodnocuje náladu v miestnosti a hľadá spôsob, ako z nej urobiť lepší večer.

Ako veľmi táto dimenzia meria niečo skutočné, sa dá overiť aj zvonka. McCrae a Costa v roku 1989 porovnali štyri škály typológie s päťfaktorovým modelom osobnosti a myslenie a cítenie vyšlo ako náprotivok prívetivosti, teda sklonu vychádzať ľuďom v ústrety a brať ohľady. Nejde o to isté, prívetivosť obsahuje aj dôverčivosť a ústupčivosť, ale prekryv je značný. Čo päťfaktorový model meria navyše, opisuje sprievodca po Big Five.

Zaujíma vás, či je vaša preferencia vyhranená, alebo tesná? Presne to ukazuje test 16 typov osobnosti: popri štyroch písmenách dostanete pri každej dimenzii silu preferencie v percentách, takže spoznáte rozdiel medzi jasnou voľbou a pomerom, ktorý sa pri budúcom vyplnení môže otočiť. Ten rozdiel je podstatnejší, než sa z opisov typov zdá.

Ako sa dohodnúť, keď je každý iný

Väčšina sporov medzi T a F nevzniká pre obsah, ale pre poradie. Jeden potrebuje prebrať vec, druhý potrebuje najprv vedieť, že vzťah drží. Keď sa poradie vyjasní nahlas, spor sa často rozpustí sám.

Tri vety, ktoré v praxi fungujú lepšie než dlhé vysvetľovanie:

• Ten, kto mieri na kritériá, môže povedať: „Vidím, že ti na tom veľmi záleží. Povedz mi, čoho sa bojíš, a ja to vezmem do úvahy." Uznanie, že tá obava tam je, stojí desať sekúnd.
• Ten, kto mieri na ľudí, môže povedať: „Daj mi tri kritériá, podľa ktorých sa rozhoduješ, a ja ti k nim poviem, čo som videl u ľudí." Kritériá vyslovené nahlas sa dajú doplniť, nevyslovené nie.
• Obaja môžu začať vetou: „Chceš teraz hľadať riešenie, alebo si to najprv prebrať?" Tá otázka odstráni väčšinu hádok o to, prečo druhý nereaguje tak, ako by mal.

Vo dvojici s rovnakou preferenciou odpadá preklad a vzniká iné riziko. Dvaja ľudia, ktorí obaja počítajú dopad na okolie, spolu polrok nevyriešia nepríjemnú vec, pretože ani jeden ju nechce otvoriť. Dvaja, ktorí obaja mieria na kritériá, si zase vysvetlia aj rozhovor, ktorý mal byť o pocitoch. Čo o zhode a rozdiele vo dvojici hovorí výskum, rozoberá text o kompatibilite 16 typov osobnosti.

Blanka nakoniec poslala jednu správu, v ktorej boli obe verzie. Hore tri vety o tom, že jej je Liborov odchod ľúto a prečo, pod nimi tabuľka s rozdelením agendy a termínmi. Kolegyňa, ktorá si na druhý deň prišla porozprávať, citovala prvý odsek. Kolega, ktorý prišiel s otázkou, citoval tretí riadok tabuľky. Ani jeden si nevšimol, že tá správa bola písaná dvakrát.