Silvia a Norbert si vlani v zime našli tabuľku kompatibility typov osobnosti. Jej vyšlo ENFP, jemu ISTJ. Podľa tabuľky patrili medzi najhoršie možné dvojice: vraj si nemajú o čom rozprávať a rozídu sa na chode domácnosti. Čítali to pri stole, ktorý spolu kúpili niekedy v piatom roku vzťahu. Tento rok majú dvanásty.
Nezaujímavá otázka znie, či sa tabuľka pomýlila. Zaujímavá znie, čo také tabuľky vlastne merajú.
Čo o kompatibilite hovorí výskum
Dáta o osobnosti a spokojnosti vo vzťahu existujú, len sa netýkajú štvorpísmenových kódov. John Malouff a jeho kolegovia v roku 2010 zhrnuli devätnásť vzoriek s 3 848 ľuďmi a hľadali, ktoré črty jedného partnera súvisia so spokojnosťou toho druhého. Vyšli štyri: emocionálna stabilita, prívetivosť, svedomitosť a v menšej miere extraverzia. Nie zhoda medzi partnermi. To, aký ten druhý je sám osebe.
Na samotnú podobnosť si posvietila iná práca z toho istého roku. Portia Dyrenforthová s kolegami prešla reprezentatívne dáta z Austrálie, Británie a Nemecka, dokopy vyše dvadsaťtisíc ľudí, a rozdelila vplyv osobnosti na tri časti: aký som ja, aký je partner a nakoľko sa na seba podobáme. Prvé dve časti niečo vysvetlili. Tretia skončila prakticky na nule.
Teraz to nepríjemné pre tabuľky. Typológia šestnástich typov meria štyri škály a Robert McCrae s Paulom Costom v roku 1989 opísali, kam v známom päťfaktorovom modeli padajú: E/I k extraverzii, S/N k otvorenosti voči skúsenosti, T/F k prívetivosti, J/P k svedomitosti. Piaty faktor, teda emocionálnu stabilitu, typológia nesleduje vôbec. Zo štyroch čŕt, ktoré Malouffovi vyšli, tak váš kód jednu nezachytí, a zhodou okolností práve tú, ktorá sa v jeho dátach ukázala ako najsilnejšia.
Druhý problém je so stabilitou. Charles McCarley a Thomas Carskadon dali v roku 1983 ľuďom vyplniť dotazník dvakrát s päťtýždňovým odstupom a zhruba polovica dostala druhýkrát iný kód, obvykle zmenou jediného písmena. Tabuľka dvojíc pritom pracuje s dvoma kódmi naraz, takže stojí na dvoch pohyblivých bodoch. Čomu z výsledku veriť a čomu nie, rozoberá text o tom, či je test šestnástich typov spoľahlivý.
Odkiaľ sa berú tabuľky „ideálnych dvojíc"
Väčšina rebríčkov, ktoré kolujú pod skratkou MBTI, vedie k jednému zdroju. Americký psychológ David Keirsey vo svojej knihe z roku 1978 a v prepracovanom vydaní z roku 1998 odporučil pravidlo: partneri sa majú líšiť takmer vo všetkom, len prostredné písmeno, teda S alebo N, majú mať rovnaké. Zdôvodnil to tým, že dvaja ľudia potrebujú hovoriť rovnakým jazykom o tom, čo je vôbec skutočné. Zvyšok rozdielov sa podľa neho dopĺňa.
Bolo to odporúčanie opreté o jeho vlastný model a o prax, nie o štúdiu, ktorá by páry sledovala v čase a porovnávala, ako im to po piatich rokoch vyšlo. Také dáta k pravidlu nikdy nepribudli.
Zo spomínaného pravidla potom vznikli farebné mriežky, kde má každá zo stotridsiatich šiestich možných dvojíc priradené percento zhody. Za tými percentami nestoja nijaké zverejnené dáta o pároch. Vznikli tak, že niekto spočítal, koľko písmen sedí podľa Keirseyho vzorca, a previedol to na číslo, ktoré vyzerá ako výsledok merania.
Prečo sa také tabuľky čítajú tak dobre, je pochopiteľné. Prichádzajú až po skúsenosti, nie pred ňou. Vy už viete, že sa s partnerom hádate o odchod z návštevy, a tabuľka tomu dá meno a príčinu mimo vás oboch. Nálepka „najkompatibilnejšia dvojica" funguje rovnako, len opačným smerom: potvrdí, že ste to urobili dobre.
A potom je tu dôvod čisto obchodný. Nadpis, ktorý sľubuje poradie od najlepšej dvojice po najhoršiu, sa zdieľa. Nadpis „všetkých stotridsaťšesť kombinácií môže fungovať, ak sa o rozdieloch dohodnete" nikoho neposadí k čítaniu.
Kde typ vo vzťahu naozaj pomáha
Predpovedať, s kým vydržíte, typológia nevie. Celkom presne však pomenuje, o čom sa budete hádať tretíkrát a piatykrát. Každá zo štyroch dimenzií má vo vzťahu svoje typické bojisko a ku každému existuje dohoda, ktorá na rozdiel od dobrých predsavzatí niečo meria.
E/I: koľko ľudí sa zmestí do víkendu
Silvia v piatok pozve na sobotu troch ľudí a v sobotu popoludní ešte susedov. Norbert súhlasí s oboma pozvaniami a o siedmej večer sedí v kuchyni a nehovorí, pretože mu došlo palivo. Ona si to vykladá ako hnev na hostí, on nedokáže vysvetliť, čo sa stalo, pretože navonok sa nestalo nič. Rozdiel v prvom písmene opisuje text o tom, ako sa líšia introvert a extrovert.
Dohoda: nedohadovať sa na tom, či ísť, ale na čase odchodu, a to vopred. Veta „odídeme o desiatej" rieši celý večer, veta „uvidíme, ako nám bude" ho zaručene pokazí.
S/N: dve verzie rozhovoru o budúcnosti
Norbert plánuje budúci rok podľa toho, čo je isté: dovolenka v júni, výmena kotla na jeseň. Silvia nadhodí, že by mohli na rok odísť do Portugalska. On to počuje ako návrh, začne rátať hypotéku a do minúty vysvetľuje, prečo to nejde. Ona v tej chvíli neplánovala nič, len si nahlas prezerala možnosť, ako sa človek pozerá do výkladu.
Dohoda: označiť režim reči jednou vetou. „Rozmýšľam nahlas" a „toto navrhujem vážne" sú dve rôzne konverzácie, ktoré sa dajú pomýliť každý týždeň. O rozdiele medzi konkrétnym a možným je text zmysly, alebo intuícia.
T/F: prvá minúta hádky
Niekto v hádke začína riešením, pretože chce problém odstrániť, a berie to ako prejav starostlivosti. Niekto potrebuje najprv počuť, že to druhého mrzí, a riešenie ponúknuté v druhej vete číta ako odbavenie. Obe strany robia to isté, len v inom poradí. Čo ktorá preferencia znamená, opisuje text myslenie, alebo cítenie.
Dohoda: rozdeliť spor na dve kolá s prestávkou medzi nimi. Prvé kolo je o tom, ako komu je, druhé o tom, čo sa s tým urobí. Kto má sklon k riešeniam, si v prvom kole stráži, aby nenavrhoval; kto má sklon k pocitom, si v druhom kole vypýta kritériá.
J/P: kufor týždeň vopred
Norbert má zbalené v nedeľu na sobotný odlet a v piatok už len kontroluje doklady. Silvia balí v noci pred cestou, nič jej nechýba a nechápe, čo sa sedem dní dialo. Za dvanásť rokov sa z toho stal rituál, ale prvé tri roky to bola pravidelná hádka, v ktorej si obaja mysleli, že ten druhý robí napriek. O tejto dimenzii je text usudzovanie, alebo vnímanie.
Dohoda: rozdeliť si týždeň, nie charaktery. Jeden deň v týždni je naplánovaný do hodín a jeden zostane prázdny, a nikto z toho druhého nerobí výnimku.
Podobnosť, alebo doplnok?
Obe odpovede majú niečo do seba a ani jedna neplatí paušálne. Zhoda v jednej dimenzii ušetrí vyjednávanie, rozdiel v tej istej dimenzii zase rozdelí prácu, ktorú by inak robil jeden. Cenu má skôr než celkový verdikt tento prehľad toho, čo si v oboch prípadoch strážiť.
| Dimenzia | Keď ste rovnakí | Keď ste rôzni |
|---|---|---|
| E/I | Víkendy majú rovnaké tempo, ale nikto nevytiahne toho druhého von, alebo naopak nikto nepovie dosť | Strážiť dávkovanie a to, aby sa z „on je nespoločenský" nestal opis charakteru |
| S/N | Rozhovory sú plynulé, pretože obaja hovoríte v rovnakej výške nad zemou; slepé miesta však máte spoločné | Strážiť preklad: jeden hovorí v detailoch, druhý v možnostiach, a obaja to myslia ako informáciu |
| T/F | Spor má rovnaký štýl; dve vecné povahy vedia vyhrať argument a prehrať večer, dve citlivé obchádzajú tému mesiace | Strážiť poradie: najprv ako komu je, potom podľa čoho sa rozhodne |
| J/P | Dvaja plánovači sa zaseknú na kalendári, dvaja improvizátori na účtoch po splatnosti | Strážiť, aby dohoda bola o konkrétnej veci a čase, nie o tom, kto je zodpovednejší |
Rozdiel v jedinej dimenzii býva pohodlný, pretože si dvojica ľahko rozdelí úlohy. Rozdiel vo všetkých štyroch znamená, že sa vyjednáva takmer každá bežná situácia, od nákupu po Vianoce. Nie je to predpoveď rozchodu, je to opis toho, koľko práce dvojica odvedie na dohodách namiesto na výlete.
Ako typ použiť vo dvojici
Väčšina párov urobí chybu hneď na začiatku: jeden z nich vyplní test a toho druhého do typu zaradí sám, obvykle podľa poslednej hádky. Zvonku však vidíte správanie, nie preferenciu, a rovnaké správanie má u rôznych typov iný dôvod. Zaraďovať partnera na diaľku je navyše lacný spôsob, ako vyhrať spor bez jeho účasti.
Zaujíma vás, či je vaša preferencia výrazná, alebo len tesná? Silu preferencie pri každej dimenzii ukazuje v percentách test 16 typov osobnosti, takže spoznáte rozdiel medzi jasným J a pomerom 52 : 48. Pri hraničnej dimenzii totiž nemá zmysel hovoriť o kompatibilite písmen, pretože to písmeno je zaokrúhlenie.
S dvoma výsledkami na stole potom fungujú otázky lepšie než výklady.
- V ktorej dimenzii sme si najvzdialenejší a aká konkrétna situácia z posledného mesiaca to ukázala?
- Čo si ten druhý v tej situácii myslel, že robí dobre? Odpoveď býva prekvapivá a takmer nikdy neznie „chcel som ťa nahnevať".
- Na čom sa dá dohodnúť tak, aby sa to dalo zmerať časom, počtom alebo termínom, namiesto všeobecného „budem sa viac snažiť"?
Užitočnejšie než čítať svoj profil býva prečítať si ten partnerov. Silvia si prečítala profil ISTJ a prvýkrát pochopila, prečo Norbert reaguje na zmenu plánu ako na stratu, nie ako na zábavu. On si prečítal profil ENFP a prestal jej nápady rovno rozpočítavať. Prehľad ostatných profilov nájdete v článku o šestnástich typoch osobnosti.
Rovnakú scénu opisujú aj iné systémy a stojí za to ich porovnať, pretože každý si všíma niečo iné: štyri temperamenty vo vzťahoch hovoria hlavne o tempe a reaktivite, enneagram vo vzťahoch zase o motivácii a strachu pod správaním. Ani jeden z nich nemá tabuľku dvojíc opretú o dáta, čo je dobré vedieť vopred.
Silvia s Norbertom mimochodom dodnes tvrdia, že im tabuľka v jednej veci sadla. Hádajú sa presne o to, čo v nej stálo: o čas odchodu z návštevy a o to, kedy sa balí kufor. Za dvanásť rokov z toho však nevznikol rozchod, ale dve dohody a jedna veta, ktorú si hovoria zakaždým, keď sa to stane znovu.

Česky
Slovensky
English
Polski
Deutsch
Español
Magyar
Italiano
Português
Nederlands
Română