Spoľahlivosť testu 16 typov osobnosti: čo hovorí výskum a čomu veriť

Ľudmila si test urobila trikrát. V januári jej vyšlo INFJ, v marci INFP a v júni ISFJ. Jej kolega Otakar nad tým mávol rukou: „Je to horoskop pre ľudí, ktorí si myslia, že horoskopom neveria."

Kto z nich má pravdu? Obaja, každý zhruba z polovice. Ľudmilina skúsenosť je doložený jav, o ktorom výskumníci píšu od osemdesiatych rokov. Otakarova skratka zase ide o kus ďalej, než kam dáta siahajú: štyri škály, na ktorých typ stojí, merajú niečo celkom reálne. Horšie drží pohromade až ten štvorpísmenový kód nad nimi.

Čo vlastne znamená, že je test spoľahlivý

V slove spoľahlivosť sa skrývajú dve rôzne otázky a v diskusiách o typológii sa takmer vždy zlejú do jednej.

Prvou je reliabilita, teda stálosť merania. Keď si na váhu stanete trikrát za sebou a zakaždým ukáže niečo iné, je jedno, ako dobre je vyrobená: spoľahnúť sa na ňu nedá. Pri teste osobnosti sa to overuje jednoducho. Vyplníte ho znovu s odstupom a oba výsledky porovnáte.

Druhá otázka znie inak: meria test naozaj to, čo o sebe tvrdí? Tomu sa hovorí validita. Váha môže vážiť úplne stabilne a presne, a aj tak vám nepovie nič o tom, či ste zdraví. Pri typológii sa pýtame, či štyri písmená skutočne opisujú spôsob, akým vnímate svet a ako sa rozhodujete, alebo či len inak preskupujú to, čo merajú iné nástroje.

Poradie tých dvoch otázok je dané. Test môže byť stály a pritom merať niečo iné, než sľubuje. Opačne to nejde, pretože čo sa nedá zopakovať, to sa nedá ani overiť. Preto kritika typológie takmer vždy začína pri opakovaní.

Čo hovoria dáta o opakovaní

Najcitovanejšie číslo celej debaty pochádza od McCarleyho a Carskadona z roku 1983. Skupina ľudí vyplnila pôvodný dotazník dvakrát s odstupom piatich týždňov a rovnaký štvorpísmenový kód si druhýkrát odnieslo 47 percent z nich. Zvyšku sa zmenilo aspoň jedno písmeno, vo väčšine prípadov práve jedno. Novšie čísla, ktoré uvádza vydavateľ dotazníka, vychádzajú lepšie, sú to však jeho vlastné dáta.

Znie to ako rozsudok, kým neviete, odkiaľ sa tá nestálosť berie. Skóre na každej dimenzii totiž nie je prepínač s dvoma polohami, ale škála. Ľudia sa na nej rozkladajú spojito, s najväčšou hustotou v strede. Stricker a Ross to na veľkých vzorkách opísali už v roku 1964: žiadne dva vrcholy pri okrajoch, len jeden hrb v strede. Typ z takej škály vznikne tak, že sa doprostred položí hranica a spočíta sa, na ktorej strane ste skončili.

V tom je celá potiaž. Kto dostane 78 : 22 v prospech introverzie, bude mať I aj o rok, po prebdenej noci a v akomkoľvek inom teste. Kto je na 51 : 49, prepadne na druhú stranu pre náladu, pre to, že odpovedal v kancelárii namiesto doma, alebo preto, že si tri otázky vyložil inak než minule. Písmeno sa preklopí celé, preferencia sa pritom posunula o dva body.

Ľudmilina trojica výsledkov preto neznamená, že test hádže kockou. Vo všetkých troch prípadoch jej vyšlo I a F, mení sa jej druhé a štvrté písmeno. Aj to je informácia: dve preferencie má vyhranené a dve niekde pri strede. Ostatné dôvody, prečo vyjde zakaždým niečo iné, od roly v práci po ideálne ja, rozoberá text o tom, čo robiť, keď vám vyšiel iný typ osobnosti.

Čo hovoria dáta o tom, čo test meria

Druhá otázka dopadá pre typológiu podstatne lepšie, než ako to vyzerá v článkoch o tom, prečo je MBTI nezmysel.

McCrae a Costa v roku 1989 porovnali pôvodný dotazník s päťfaktorovým modelom osobnosti. Vyšlo im, že tie štyri škály nie sú žiadna ezoterika: extraverzia a introverzia zodpovedá faktoru extraverzie, zmysly a intuícia otvorenosti voči skúsenosti, myslenie a cítenie prívetivosti, usudzovanie a vnímanie svedomitosti. V tej istej práci však nenašli oporu pre to, že by šlo o oddelené kategórie. Štyri použiteľné škály áno, šestnásť prírodných druhov nie.

Jeden dôsledok opisy typov obvykle nespomenú. Päťfaktorový model má päť faktorov, typológia štyri škály, a ten piaty chýbajúci je neurotizmus: sklon k úzkosti, podráždenosti a kolísaniu nálad. Práve on pritom zo všetkých vlastností najsilnejšie súvisí so spokojnosťou vo vzťahoch aj s duševnou pohodou. Váš typ o ňom nepovie nič. INFP môže byť vyrovnaný človek aj niekto, kto v noci nespí pre jednu popoludňajšiu správu, a kód bude v oboch prípadoch rovnaký. Čo päťfaktorový model meria navyše, zhŕňa text o modeli Big Five.

Najhoršie z celej kritiky vychádza nadstavba, na ktorej stojí väčšina internetového obsahu o typoch: dynamika funkcií, teda poradie dominantnej, pomocnej, terciárnej a inferiornej funkcie. Reynierse v roku 2009 zhrnul, že empirická opora pre ňu chýba a že javy, ktoré sa ňou vysvetľujú, sa dajú opísať jednoduchým súčtom preferencií. Ako jazyk na sebapozorovanie funkcie fungujú ďalej, len z nich nerobte meranú veličinu. Na čo sa hodia a na čo nie, rozoberá text o kognitívnych funkciách.

Celú túto literatúru zhrnul dvakrát Pittenger, v roku 1993 a znovu v roku 2005. Jeho záver je triezvejší, než sa obvykle cituje. Dotazník podľa neho nemeria nič magické a na rozhodovanie o ľuďoch sa nehodí; potiaž však nie je v tom, že by z neho liezli náhodné výsledky, ale v tom, čo sa s nimi robí ďalej.

Kde je typológia užitočná aj napriek kritike

Otakarova námietka má slabinu. Horoskop prideľuje vlastnosti podľa dátumu narodenia, teda podľa údaja, ktorý s vaším správaním nesúvisí. Typ vzniká z vašich vlastných odpovedí o vašom vlastnom správaní. Keď sa v opise spoznáte, nie je to zázrak, ale nie je to ani nič: je to spätná väzba, ktorú ste si dali sami.

Niečo na tej námietke však je. Bertram Forer v roku 1949 rozdal študentom údajne osobné charakteristiky, v skutočnosti všetkým rovnaký text poskladaný z astrologickej knižky, a študenti jeho presnosť ohodnotili v priemere 4,26 z piatich bodov. Opisy typov bývajú písané podobne všeobecne, takže časť toho pocitu „toto som presne ja" ide na vrub formuláciám, nie meraniu. Test za to nemôže. Pri čítaní výsledku sa to však hodí vedieť.

Ľudmila to skúsila v jedinej konkrétnej situácii a fungovalo to aj s hraničným kódom. S Otakarom sa pravidelne hádali o prípravu podkladov na schôdzky: on tam chcel prísť s hotovým riešením, ona s otvorenými variantmi a priestorom rozmyslieť si to. Len čo si to pomenovali ako rozdiel medzi potrebou vec uzavrieť a potrebou nechať ju otvorenú, prestali v tom hľadať charakterovú chybu toho druhého. Dohodli sa, že varianty prejdú deň vopred a na schôdzku pôjde jedno rozhodnutie. Písmená im dodali slovník, dohodu si museli vymyslieť sami.

Zostáva praktická otázka: na čo sú teda štyri písmená dobré?

• Ako jazyk pre rozdiely v tíme. Veta „ty potrebuješ vidieť čísla, ja potrebujem vidieť, kam to smeruje" sa vysloví ľahšie, keď pre oboje existuje pomenovanie.
• Ako začiatok rozhovoru s partnerom o tom, prečo jeden balí kufor týždeň vopred a druhý v noci pred odletom.
• Ako súbor hypotéz o vás, ktoré si môžete overiť na svojich vlastných posledných troch týždňoch.
• Ako pomenovanie niečoho, čo ste doteraz brali ako svoju chybu. Introverzia nie je porucha ani nedostatok snahy.

Rovnako užitočný je zoznam situácií, kde štyri písmená nestačia:

• Výber zamestnancov. Vydavateľ pôvodného dotazníka ho na nábor sám zakazuje, pretože typ opisuje preferencie, nie schopnosti ani výkon.
• Klinická diagnostika. Typ nie je skríning úzkosti, depresie ani porúch pozornosti a nezachytí z nich vôbec nič.
• Voľba povolania len podľa kódu. Záujmy a hodnoty predpovedajú spokojnosť v práci lepšie než štýl vnímania; inú cestu opisuje text o povolaniach podľa typu osobnosti.
• Výhovorky. Veta „nemôžem za to, som P" hovorí o tom, čo robíte, nie o tom, čo ste o sebe zistili.

Ako z testu dostať čo najspoľahlivejší výsledok

Veľkú časť rozptylu, ktorý Ľudmila zažila, si človek vyrobí sám. Päť vecí s tým urobí najviac.

1. Odpovedajte podľa toho, ako sa správate, nie ako by ste sa správať chceli. Ideálne ja stiahne výsledok k tomu, čo znie lepšie.
2. Nevypĺňajte test v práci medzi dvoma poradami. V role odpovedá rola, nie vy.
3. Sledujte percentá, nie iba písmená. 80 : 20 a 51 : 49 sú dva úplne odlišné výsledky s rovnakým kódom.
4. Prečítajte si aj profil susedného typu, ktorý sa líši v tom najslabšom písmene. Rozdiel medzi nimi spoznáte lepšie než z jedného opisu.
5. Keď si výsledok chcete overiť, zopakujte test s odstupom niekoľkých týždňov a v inom rozpoložení, nie hneď po sebe.

Zaujíma vás, pri ktorých dimenziách ste vyhranení a pri ktorých sa motáte okolo stredu? Presne to ukáže test 16 typov osobnosti: pri každej zo štyroch dimenzií uvidíte silu preferencie v percentách, takže spoznáte, ktorému písmenu vo svojom kóde môžete veriť a ktoré je len zaokrúhlenie.

Kde stojí tento test

Férová otázka na koniec sa týka testu, ktorý si tu môžete urobiť. Je to originálny nástroj vychádzajúci z Jungovej typológie z roku 1921 a z práce, na ktorú v štyridsiatych rokoch nadviazali Katharine Briggs a Isabel Myers. Má 60 otázok, zaberie zhruba osem minút a jeho položky sú písané preň, nejde o preklad žiadneho publikovaného dotazníka. Prehľad všetkých šestnástich kombinácií nájdete v sprievodcovi 16 typmi osobnosti.

Čo z toho vyplýva, povedzme rovno. Nie je to validovaný klinický nástroj a nemá publikované normy pre slovenskú populáciu. Percentá pri jednotlivých dimenziách sú orientačný ukazovateľ toho, ako ďaleko od stredu sa pohybujete, nie vaša pozícia v rebríčku voči reprezentatívnej vzorke. A skratka MBTI označuje konkrétny dotazník iného vydavateľa aj chránenú známku; spoločnú má s týmto testom len tú teóriu, z ktorej oba vychádzajú.

Ľudmila si napokon namiesto troch kódov zapísala jednu vetu: vyhranená introvertka, rozhoduje sa podľa ľudí, zvyšok podľa situácie. Otakar test neurobil a ďalej mu hovorí horoskop. Rozdiel medzi nimi nie je v tom, kto z nich lepšie rozumie metóde. Je v tom, že jedna z nich má o sebe po ôsmich minútach informáciu navyše a vie, aká presná tá informácia je.