Usudzovanie, alebo vnímanie (J/P): plánujete, alebo improvizujete? Test a znaky

Vladimír má kufor zbalený týždeň pred odletom. Stojí v predsieni, zips zatvorený, zoznam odškrtaný, a Vladimír okolo neho chodí spokojne ako okolo hotovej veci. Dita balí ten svoj o jedenástej večer pred odletom, v pokoji, s pocitom, že skôr by to aj tak nemalo zmysel.

Obaja doletia. Obaja si o tom druhom myslia, že to má v hlave zapojené trochu čudne. A rozdiel medzi nimi pritom nie je v starostlivosti ani v disciplíne.

Je v tom, kedy im vec zapadne ako uzavretá. Vladimírovi sa uľaví vo chvíli, keď je rozhodnuté. Dite je dobre, kým sa to ešte dá zmeniť. Presne túto jednu vlastnosť popisuje štvrté písmeno v kóde typu: usudzovanie (J), alebo vnímanie (P). Kto z tých dvoch ste vy?

Čo J a P naozaj merajú (a prečo ten názov mýli)

Usudzovanie znie ako súdiť druhých, vnímanie ako byť citlivý. Ani jedno nesedí. Obe slová sú tu technické názvy pre dva spôsoby, ako zaobchádzate s vonkajším svetom: buď ho hlavne uzatvárate rozhodnutiami, alebo ho necháte otvorený a zbierate ďalej.

Usudzujúci pól hľadá uzavretie. Rozhodnutie prináša úľavu, nedoriešená vec v hlave šumí a ozve sa o pol tretej ráno. Vnímajúci pól hľadá naopak priestor. Predčasné rozhodnutie je pre neho strata, pretože zajtra môže prísť informácia, pre ktorú by sa rozhodol inak.

Najčastejší omyl znie, že J je poriadny a P neporiadny. Vladimír má zbalený kufor a v kuchyni zásuvku, do ktorej sa bojí siahnuť. Ľudia s vyhraneným P zase často mávajú dielňu zrovnanú na milimeter, pretože jedine tak dokážu okamžite reagovať na to, čo sa práve objaví. Poriadok je návyk. J a P je otázka, či vám robí dobre mať zatvorené, alebo otvorené.

Druhý omyl je ešte zaujímavejší. Písmeno popisuje len to, čo obraciate von. Človek s J môže mať vnútorný svet rozlietaný ako jesenné lístie a navonok aj tak vedie diár a drží termíny. Človek s P býva naopak vnútri dávno rozhodnutý o tom, čo je pre neho správne, len to von púšťa ako otvorenú otázku.

Stojí za zmienku, odkiaľ sa tá dimenzia vzala. Carl Gustav Jung v Psychologických typoch z roku 1921 popísal postoje extraverzie a introverzie a štyri funkcie, os usudzovania a vnímania v jeho knihe však nenájdete. Doplnili ju až Katharine Briggs a Isabel Myers v 40. rokoch, keď z jeho teórie stavali dotazník, prvýkrát vydaný v roku 1962 pod skratkou MBTI. Slúžila im okrem iného ako ukazovateľ toho, ktorú funkciu človek ukazuje okoliu. Ako sa zo štyroch dimenzií poskladá šestnásť typov, rozoberá prehľad 16 typov osobnosti.

A jedna poznámka, kým sa pustíme do situácií: J a P nie sú dva prepínače, ale konce jednej škály. Väčšina ľudí sedí niekde medzi, a preto sa výsledok testu neuvádza len písmenom, ale silou preferencie v percentách.

Sedem situácií, na ktorých sa to spozná

Teória je pekná, spoznáte to však na maličkostiach. Pri každej situácii si skúste všimnúť, ktorá reakcia je pre vás tá samozrejmá, nie tá, ktorú by ste chceli mať.

• Termín odovzdania. J si nastaví vlastný termín o tri dni skôr a odovzdá s rezervou. P sa rozbehne deň predtým a tvrdí, že bez toho tlaku by to napísal horšie.
• Zmena plánu hodinu predtým. Niekto potrebuje desať minút na to, aby si v hlave preskladal celý večer. Niekto iný si vydýchne, pretože pôvodný plán ho aj tak už nudil.
• Nákup bez zoznamu. Zoznam je pre J podmienka, bez neho z obchodu odchádza s pocitom, že na niečo zabudol. P prechádza regály a rozhoduje sa až pri nich, pretože tam vidí, čo dnes dáva zmysel.
• Dovolenka bez itinerára. Rezervované ubytovanie na každú noc, alebo letenka a zvyšok na mieste? Táto jedna otázka rozdelí polovicu párov na dva tábory skôr, než sa stihne kúpiť letenka.
• Otvorené karty v prehliadači. J zatvára, čo dočítal, a mať ich štyridsať mu dvíha pulz. P ich má štyridsať a pri každej vie, prečo tam visí.
• Rozhodnutie, keď chýbajú informácie. J sa radšej rozhodne so sedemdesiatimi percentami údajov, pretože stav bez rozhodnutia je horší. P počká, pretože zlé rozhodnutie je horšie než počkať.
• Veta „uvidíme". Pre jedného je to najotravnejšia veta v jazyku. Pre druhého poctivá odpoveď, ktorá nikoho ničím nezväzuje.

Väčšina ľudí si pri tejto sedmičke naškrtá obe strany. To je normálne. Rolu hrá aj prostredie: veľa ľudí funguje v práci ako vyhranené J, pretože ich k tomu vedie ich rola, a doma sa potom správajú ako P, pretože tam konečne nemusia nič uzatvárať.

Orientačne k početnosti: v americkej reprezentatívnej vzorke z manuálu k pôvodnému dotazníku (Myers, McCaulley, Quenk a Hammer, 1998) pripadá na J typy dokopy zhruba 54 percent a na P typy 46 percent. Rozdelenie je teda dosť vyrovnané, na rozdiel napríklad od dimenzie zmyslov a intuície, kde je pomer zhruba 70 ku 30. Reprezentatívne slovenské dáta k dispozícii nie sú, takže to berte ako hrubý obrázok.

Malý sebatest: šesť dvojíc viet

Nasledujúcich šesť dvojíc nie je zo žiadneho testu, sú napísané len pre tento text. Pri každej dvojici si vyberte vetu, ktorá sedí bližšie tomu, ako sa správate naozaj. Nie tomu, ako by ste to chceli mať zrovnané.

1. A: Keď si dohodnem stretnutie na piatok, mám v hlave hotovo a už sa k tomu nevraciam. B: Keď si dohodnem stretnutie na piatok, do štvrtka ma neopustí myšlienka, že by sa dalo posunúť.
2. A: Rozrobená práca mi leží v hlave aj večer, kým ju neuzavriem. B: Rozrobených vecí mám pokojne päť naraz a neprekáža mi to.
3. A: Na výlet vyrážam s trasou a s časom návratu. B: Vyrážam so smerom a zvyšok vymyslím cestou.
4. A: Keď sa ma niekto v utorok spýta, čo budem robiť cez víkend, viem to povedať. B: Odpoviem, že ešte neviem, a myslím to doslova.
5. A: Zoznam úloh ma upokojuje, aj keď ho celý nesplním. B: Zoznam úloh ma skôr zväzuje, po dvoch hodinách aj tak neplatí.
6. A: Najhoršie je pre mňa visieť vo vzduchu, kým sa nerozhodne. B: Najhoršie je pre mňa rozhodnúť skôr, než je to naozaj potrebné.

Spočítajte áčka. Päť alebo šesť ukazuje k vyhranenému usudzovaniu, nula alebo jedna k vyhranenému vnímaniu. Čokoľvek medzi tým znamená hraničné pásmo, kde na písmene záleží menej než na tom, čomu vo svojom dni hovoríte hotovo.

A hneď poctivá poznámka. Šesť viet nie je test. Nemá normy, nemeria silu preferencie a ľahko sa do nich napasujete podľa obrazu, ktorý o sebe máte. Berte ich ako rozcvičku, nie ako výsledok.

J a P v práci: čo koho vyčerpá

V práci sa rozdiel neprejavuje ako usilovnosť a lenivosť, ale ako to, čo vám na konci týždňa vezme energiu. Človeka s J ničí chaos: meniace sa priority, porady, ktoré skončia bez rozhodnutia, a zadania v štýle „to teraz necháme otvorené". Nie je to náladovosť, ide o to, že mu v hlave beží každá otvorená slučka na pozadí a berie výkon.

Vnímajúceho človeka ničí opak, teda mikromanažment. Hodinový reporting, plán na štvrťrok rozpísaný po dňoch, nulový priestor zareagovať na to, čo sa práve objavilo. Dita v jednej práci vydržala osem mesiacov a odišla pre tabuľku, do ktorej sa každý pondelok ráno písalo, čo urobí vo štvrtok.

Prakticky sa to dá ošetriť z oboch strán. Kto má J, potrebuje si zvyknúť na jednu vetu: rozhodni sa, kedy sa rozhodneš. Otvorená vec s termínom, dokedy ju uzavriem, prestane šumieť takmer rovnako dobre ako vec hotová. Kto má P, potrebuje termíny zvonka, kratšie a častejšie. Termín, ktorý sľúbite sami sebe, pre vás totiž nie je termín.

Zaujímavá je súvislosť s päťfaktorovým modelom osobnosti. McCrae a Costa v roku 1989 porovnali štyri škály typológie s piatimi faktormi a J a P im vyšlo najbližšie svedomitosti. Nie je to však to isté. Svedomitosť v sebe mieša dve veci: záľubu v poriadku a výkonnosť. J je blízko tej prvej, s druhou má spoločného menej, než by ľudia s J radi počuli.

Z toho plynie aj hranica, za ktorú sa preferencia natiahnuť nesmie. Veta „som P, takže chodím neskoro" nie je popis osobnosti, ale výhovorka. Dochvíľnosť je dohoda s ostatnými, nie preferencia. Čo sa naopak podľa typu vyberať dá a čo skôr podľa záujmov, rozoberá text o povolaniach podľa typu osobnosti.

Čo jedno písmeno urobí so zvyškom kódu

Vymeňte v kóde jediné písmeno a dostanete človeka, ktorého by ste si v miestnosti nepomýlili. Vezmite si ISTJ, Logistika a ISTP, Virtuóza. Tri písmená rovnaké, obaja praktickí, obaja nezhovorčiví. Logistik však drží systém, plánuje dopredu a sľúbenú vec odovzdá. Virtuóz rieši to, čo má pred sebou, a rozbehne sa presne vo chvíli, keď sa niečo pokazí.

Podobný rozdiel je medzi ENFJ, Protagonistom a ENFP, Aktivistom. Obaja nadchnú skupinu ľudí. Protagonista ju však vedie k cieľu a stráži, aby sa aj došlo, kým Aktivista otvára možnosti a na dotiahnutie potrebuje niekoho ďalšieho.

Mechanizmus za tým stojí za vysvetlenie. Posledné písmeno neurčuje len správanie, ale aj to, ktorú funkciu obraciate von: J ukazuje okoliu tú rozhodovaciu (myslenie, alebo cítenie), P tú vnímavú (zmysly, alebo intuíciu). Preto sa s jedným písmenom preskladá celé poradie funkcií, nielen kalendár. Podrobnejšie to rozoberajú kognitívne funkcie.

Práve pri J a P je pritom veľa ľudí tesne pri strede. McCarley a Carskadon v roku 1983 zistili, že zhruba polovica ľudí dostala po piatich týždňoch iný štvorpísmenový kód, a hraničné dimenzie sú hlavný dôvod. Ak sa to stalo aj vám, pomôže text o tom, čo robiť, keď vám vyšiel iný typ osobnosti.

Chcete vedieť, či je vaše J alebo P vyhranené, alebo tesné? Silu preferencie pri každej zo štyroch dimenzií ukazuje v percentách test 16 typov osobnosti. Rozdiel medzi výsledkom 78 ku 22 a 52 ku 48 je v praxi väčší než rozdiel medzi dvoma susednými typmi: pri tom prvom môžete popisu veriť, pri druhom si prečítajte oba a vyberte, ktorý sedí lepšie.

Keď J žije s P

Vladimír a Dita sa pre kufor hádali tri roky. Potom prestali riešiť, kto z nich to má správne, a dohodli sa na troch veciach. Ani jedna z nich nie je kompromis uprostred, čo je na tom to podstatné.

Prvá dohoda oddeľuje to, čo sa dorovnať nedá. Pas, doklady, lieky a očkovanie má Dita pripravené tri dni vopred, pretože chybu v tejto časti nezachráni ani sebalepšia improvizácia na letisku. Zvyšok kufra je jej vec a Vladimír k nemu nechodí komentovať.

Druhá dohoda dáva každému jeho porciu. Vladimír má vo víkende jeden pevný bod, obvykle sobotný obed o jednej, a od neho sa odvíja jeho pocit, že je víkend zariadený. Dita má nedeľné popoludnie úplne voľné, bez návrhov a bez otázok, čo s ním bude.

Tretia dohoda je zo všetkých troch najužitočnejšia a týka sa slova „uvidíme". Dita ho nahradila vetou „poviem ti to vo štvrtok". Vladimír sa do štvrtka nepýta. Pre človeka s P je to malá cena, pretože do štvrtka má stále otvorené. Pre človeka s J je to úľava, pretože nedoriešená vec dostala koniec.

Tento mechanizmus funguje aj mimo vzťahu, vo dvojici kolegov alebo medzi rodičom a dospievajúcim dieťaťom. Či má zmysel hľadať u druhého človeka rovnaké písmená, alebo skôr iné, rozoberá text o kompatibilite typov osobnosti.

Vladimír stále balí týždeň dopredu, Dita stále o jedenástej večer. Do predsiene teraz len nechodia v rovnakej chvíli.