Kombinácie temperamentov: 12 dvojíc a prečo záleží na poradí

Dvaja sangvinici si môžu byť na jednej porade vzdialenejší než sangvinik a flegmatik. Nejde o chybu v typológii. Primárny temperament je totiž len polovica informácie a tú druhú nesie prímes, teda zložka, ktorá sa drží tesne za ním.

Čistý typ, u ktorého jedna zložka nechá zvyšné tri ďaleko za sebou, stretnete skôr výnimočne. U väčšiny ľudí sú dve najvyššie čísla blízko seba a to druhé rozhoduje o tom, ako ten prvý temperament vyzerá v obyčajný pondelok.

Ako sa prímes počíta

Štyri temperamenty sa navzájom nevylučujú. Každý z nich dostane vlastné skóre na stobodovej škále, takže výsledkom nie sú písmená, ale štyri čísla vedľa seba. Najvyššie z nich je primárny temperament a druhý v poradí sa počíta ako prímes, ak za ním zaostáva nanajvýš o pätnásť bodov.

Keď je odstup väčší, ide o čistý typ a opis sa drží jednej zložky. Zo štyroch čistých profilov a dvanástich kombinácií vychádza šestnásť možných výsledkov. Oproti klasickým štyrom kolónkam je to úplne iné rozlíšenie: rozdiel medzi cholerikom s flegmatickou prímesou a cholerikom s melancholickou prímesou spozná každý, kto s oboma pracoval.

Hranica pätnástich bodov je rez, nie prírodný zákon. Keď máte primárnu zložku na 78 a druhú na 62, opis prímesi na vás sadne o poznanie voľnejšie než človeku, ktorý má 74 a 71. A ak sú blízko seba rovno tri čísla, nečítajte to ako chybu merania. Obyčajne ide o človeka, ktorý sa pružne prispôsobuje situácii, len za tú cenu, že okolie horšie odhadne, čo od neho čakať.

Náš test temperamentu má 24 otázok, zaberie okolo štyroch minút a okrem primárnej zložky s prímesou ukáže aj tú, ktorá vám vyšla najnižšie. Odkiaľ sa štyri typy vzali a prečo sa držia dvetisíc rokov, rozoberá prehľad štyroch temperamentov.

Sangvinik trikrát inak

Vezmite si dvoch ľudí z jedného marketingového tímu. Obaja hovoria rýchlo, obaja sa na porade smejú najhlasnejšie a obom vyšla najvyššie sangvinická zložka. V pondelok ráno príde e-mail, že klient odsúva kampaň o mesiac.

Petra do desiatich minút zvolá spoločný hovor, preskladá termíny a rozdelí, kto čo prevezme. Vlado si ten istý e-mail prečíta, pokrčí plecami a nadhodí, že klient sa aj tak o štrnásť dní ozve znova, tak prečo sa tým teraz zaoberať. Rovnaký temperament, dve rôzne prímesi.

Keď sa za sangvinickou zložkou drží cholerická, nadšenie dostane termín. Nápad nezostane pri rečiach, do večera z neho býva plán a niekto, kto na ňom začne robiť. Platí sa za to tónom: v zápale veci vie takýto človek prejsť aj toho, kto do nápadu šiel ako prvý s ním.

Flegmatická prímes pôsobí opačne. Otvorenosť zostáva, ubudne hlasitosť, a s takýmto človekom je ľahko, pretože nedramatizuje ani sa neuráža. Chýba mu však vnútorný pohon, takže čo nie je zábavné ani nutné, sa odkladá donekonečna.

Pre porovnanie sa oplatí pozrieť sa na čistého sangvinika. Zabávať ľudí, dať dokopy partiu a nájsť na všetkom tú lepšiu stránku mu ide bez premýšľania, a práve tá jednoznačnosť je jeho slabinou. Bez pevného kalendára a bez niekoho, kto sa pýta na termíny, sa okolo neho rozrobené veci kopia rýchlejšie, než ich stíha zatvárať. Prímes v tomto zmysle funguje ako protiváha, ktorá tam, kde chýba, naozaj chýba.

Najzvláštnejšia je melancholická prímes, pretože zvonku nie je vidieť. Navonok beží ten veselý, vnútri druhá a oveľa citlivejšia linka, a rozdiel medzi tým dvojím býva prekvapivo veľký. Takýto človek vie zabávať aj chápať zároveň, len sa s ním jazdí na horskej dráhe: nadšenie ho vynesie vysoko a jedna nevydarená veta ho zrazí rovnako rýchlo.

Dvanásť kombinácií v prehľade

Tabuľka drží poradie primárny temperament, potom prímes. Opisy sú skratka, nie diagnóza, a ide v nich hlavne o to, čo prímes k základnej povahe pridáva a kde sa to obracia proti nej.

Skúste si spomenúť: kedy vám naposledy niekto opísal vašu povahu tak, že prvá polovica sadla presne a druhá vôbec? Väčšinou za tým nie je zlý odhad. Ten človek sa trafil do primárnej zložky a minul prímes.

Kombinácie z protiľahlých kvadrantov

Že sa niektoré dvojice znášajú horšie než iné, nie je náhoda. Hans Eysenck v 50. a 60. rokoch ukázal, že štyri klasické temperamenty sa dajú poskladať z dvoch nezávislých dimenzií: z extraverzie a z emočnej stability. Sangvinik v jeho ponímaní vychádza ako stabilný extravert, cholerik ako labilný extravert, flegmatik ako stabilný introvert a melancholik ako labilný introvert.

Susedné dvojice sa líšia len v jednej dimenzii. Sangvinik a cholerik sú obaja extraverti, len jeden reaguje pokojnejšie. Sangvinik s flegmatikom majú spoločnú stabilitu a rozchádzajú sa v tempe a v potrebe publika. Takéto kombinácie držia v jednom človeku pohromade ľahko, pretože si nekrižujú cestu.

Inak je to pri dvojiciach, ktoré ležia v protiľahlých rohoch. Sangvinik s melancholickou prímesou a cholerik s flegmatickou prímesou sa líšia v oboch dimenziách naraz. V jednom človeku potom bežia dve rôzne nastavenia: raz je vidieť spoločenský a nezničiteľný typ, druhýkrát ten, kto si veci nesie dlho v hlave.

Zaujímavé na tom je, že takýto výsledok nebýva chyba merania. Väčšinou ide o celkom presný opis rozdielu medzi tým, čo je na vás vidieť, a tým, čo sa odohráva vnútri. Poznajú to ľudia, ktorým okolie opakuje, akí sú stále v pohode, zatiaľ čo oni si po večeroch prehrávajú jednu jedinú vetu z popoludňajšej porady.

Prakticky sa tento rozdiel prejaví v predvídateľnosti. Pri susedných kombináciách okolie zhruba tuší, čo čakať. Pri protiľahlých sa ľudia mýlia, pretože si zapamätajú jednu polohu a tá druhá ich zaskočí. Flegmatik s cholerickou prímesou to zažíva pravidelne: väčšinu času ide na pokojný plyn, a keď raz pritvrdí, kolegovia majú pocit, že sa stalo niečo mimoriadne.

Prečo záleží na poradí

Sangvinik s cholerickou prímesou a cholerik so sangvinickou prímesou sa v tabuľke líšia len poradím dvoch zložiek. V praxi ide o dvoch rôznych ľudí.

Ten prvý najskôr nadchne a organizovať začne, až keď je akcia rozbehnutá. Druhý najskôr rozhodne a potom zháňa ľudí, ktorí to s ním potiahnu. Zvonku vyzerá oboje ako energický človek, vnútri beží iná motivácia: jednému ide o to byť v niečom spoločne, druhému o výsledok.

Podobne to funguje pri dvojici flegmatik a cholerik. Cholerik s flegmatickou prímesou vie pritlačiť a potom zase vyrovnať dych, takže vydrží dlhú trať, na ktorej by čisto cholerickej povahe došiel zápal skôr než práca. Flegmatik s cholerickou prímesou sa väčšinu času nikam neponáhľa a pritvrdí len tam, kde mu na veci naozaj záleží. Prvý je ťahúň, ktorý sa naučil šetriť sily. Druhý mierny človek s jednou jasne danou hranicou.

Čo s prímesou prakticky

Najužitočnejšie býva vedieť, kde sa dve zložky vo vás bijú. Melancholik so sangvinickou prímesou chce byť medzi ľuďmi a zároveň mať pokoj sám na seba. Keď jednu z tých potrieb dlho prehliada, ozve sa to únavou alebo podráždenosťou, a on pritom hľadá príčinu v práci alebo vo vzťahu.

Druhá vec, ktorú sa oplatí čítať, je najnižšie skóre. Ukazuje na situácie, ktoré vás stoja viac energie než ostatných. Kto má najnižšiu cholerickú zložku, odkladá nepríjemný rozhovor aj vtedy, keď sa už odložiť nedá. Kto má najnižšiu melancholickú, prehliadne drobnosť, ktorá sa neskôr predraží viac, než koľko ušetril času. Nejde o zoznam chýb na opravu, skôr o mapu situácií, kedy sa oplatí prizvať niekoho iného.

Prímes sa hodí aj v hádke. Väčšina konfliktov medzi ľuďmi s rovnakým primárnym temperamentom sa totiž netočí okolo toho, čo majú spoločné, ale okolo toho druhého čísla. Dvaja flegmatici sa nepohádajú o tempo. Pohádajú sa o to, že jeden z nich má cholerickú prímes a v jednej konkrétnej veci nemieni ustúpiť ani po pol roku.

Ak váhate, ktorá z dvoch zložiek je u vás hore, neskúmajte, čo si o sebe myslíte, ale čo skutočne robíte v konkrétnych situáciách. Postup aj s otázkami, ktoré má zmysel klásť okoliu, nájdete v texte o tom, ako zistiť svoj temperament. A na Eysenckove dve dimenzie nadväzuje porovnanie temperamentu s Big Five, kde sa ukáže, čo z antickej typológie obstálo a čo nie.

Najrýchlejšia domáca skúška na prímes je jedna veta, ktorú o sebe poviete cudziemu človeku. Kto začne slovami "som skôr pokojný, ale...", už tým prezradil, že jednu zložku berie ako základ a druhú ako výnimku z pravidla. To "ale" za čiarkou býva presne tá prímes.