Ako zistiť svoj temperament: 4 situácie, ktoré vás prezradia

Čo ste urobili, keď vám naposledy niekto hodinu vopred zrušil dohodnutý večer? Siahli ste po telefóne a zháňali náhradný program, alebo sa vám kdesi vzadu uľavilo, že máte voľno? Odpoveď na túto jedinú otázku prezradí o vašom temperamente viac než polhodina premýšľania nad tým, akí asi ste.

Temperament sa totiž nespozná z toho, čo si o sebe myslíte, ale z toho, čo robíte, keď nemáte čas na rozmýšľanie. A to sú situácie, ktoré si väčšina ľudí ani nepamätá, pretože nestoja za zapamätanie.

Štyri situácie, v ktorých sa to ukáže

Užitočné sú drobnosti, nie veľké chvíle. Najlepší materiál na sebapozorovanie ponúka stres, neznáme prostredie, konflikt a nuda. Vo všetkých štyroch ide o okamih, keď vypadne naučená slušnosť a nastúpi to, čo je pod ňou.

Nečakaná zmena. Zruší sa vám plán, príde e-mail s posunutým termínom, pokazí sa auto deň pred cestou. Sledujte prvé dve minúty, nie to, čo urobíte o hodinu. Niekto okamžite volá a rieši, niekto sa rozčúli a hneď rozhoduje, niekto počká, či sa to nevyrieši samo, a niekto si začne premietať, čo všetko z toho môže vzísť.

Neznáma spoločnosť. Prídete na oslavu, kde poznáte dvoch ľudí z dvadsiatich. Kam sa postavíte a ako dlho vám trvá, kým prehovoríte na niekoho cudzieho? A hlavne: ako sa cítite po dvoch hodinách? Či nabití, alebo vyžmýkaní, je rozdiel, ktorý sa falšuje horšie než odpoveď v dotazníku.

Konflikt. Niekto vám na porade zostrelí návrh, na ktorom ste robili týždeň. Poviete to hneď nahlas, obrátite to na žart, ustúpite a večer si to prehráte, alebo sa stiahnete a prestanete ten návrh obhajovať úplne? Reakcia na nesúhlas patrí k najstabilnejším prejavom temperamentu.

Čakanie v rade. Najobyčajnejšia skúška zo všetkých, a preto najpoctivejšia. Pri pokladnici v supermarkete sa pred vami zasekne platba a stojíte päť minút na mieste. Niekto v tej chvíli preloží nákup do vedľajšieho radu, iný sa otočí na človeka za sebou a prehodí poznámku o samoobslužných pokladniciach. Ďalší vytiahne telefón a je mu to jedno, pretože o čase strávenom čakaním nepremýšľa. A posledný z nich mlčky prepočítava, o koľko mu to posunie večerný plán.

Pri všetkých štyroch situáciách platí jedno pravidlo: reakciu si zapíšte ešte v ten istý deň. Pamäť si nás totiž po pár dňoch prepíše do lepšej verzie. Z vytočenia sa stane vecná pripomienka a hodina prokrastinácie nad tabuľkou sa spätne tvári ako premyslená príprava. Veta zapísaná večer do telefónu je otravná, ale o týždeň je z nej jediný podklad, ktorému sa dá veriť.

Práve tu je jeden kontraintuitívny bod. Väčšina ľudí skúma svoj temperament na veľkých situáciách typu kríza v práci alebo hádka s partnerom. Lenže krízy máme nacvičené: vieme, čo sa od nás čaká, a hráme rolu. V rade na pošte nikto nikoho nesleduje, takže tam sa správate podľa seba.

Prečo sa sebaodhad tak často minie

Spýtajte sa piatich ľudí, aký majú temperament, a časť z nich si tipne zle. Nie preto, že by sa nepoznali. Opis povahy, ktorú obdivujeme, sa jednoducho číta lepšie než opis tej vlastnej, a sangvinik znie v slovenčine ako niekto, koho majú všetci radi. Melancholik znie ako diagnóza, hoci opisuje hĺbku a dôkladnosť.

Pridáva sa k tomu ešte jedna vec. Odpovedáme podľa toho, ako sa správame v práci, pretože pracovný režim máme opísaný najlepšie. Lenže správanie na porade a správanie doma sa u mnohých ľudí dosť líši, a čo sa z neho objaví v dotazníku, býva často štýl, ktorý máte nacvičený, nie ten, ktorý vás stojí najmenej energie.

Simine Vazire (2010) tento rozpor opísala celkom presne. Vo svojom výskume porovnávala, ako dobre človek odhaduje sám seba a ako dobre ho odhaduje okolie. Pri vnútorných veciach, ako je úzkosť alebo to, čo sa vám pred zaspávaním premieľa v hlave, bol presnejší sám človek. Pri tom, čo je zvonku vidieť, teda hlavne pri prejavoch extraverzie, boli presnejší druhí.

Pre hľadanie temperamentu z toho plynie nepríjemný záver. Melancholickú zložku odhadnete sami celkom dobre, pretože sa odohráva vnútri vás. To, či pôsobíte ako sangvinik alebo ako flegmatik, musíte zistiť od niekoho iného.

Ako sa spýtať okolia, aby vám povedali pravdu

Otázka "aký som?" nefunguje. Ľudia odpovedia to, čo ich na vás teší, alebo to, čo považujú za slušné. Odpovede sa dajú zachrániť tým, že sa namiesto na povahu pýtate na správanie v konkrétnej situácii.

• Keď som nahnevaný, spoznáš to hneď, alebo až podľa toho, že som dva dni čudný?
• Kto v našej partii obyčajne navrhne, kam sa pôjde? A kto sa pridá?
• Keď sa rozhodujem o niečom väčšom, pýtam sa ťa na názor vopred, alebo ti prinesiem hotovú vec?
• Pôsobím na teba skôr ako človek, ktorý sa ponáhľa, alebo ako ten, na ktorého sa čaká?
• Kedy naposledy som ti sľúbil niečo, čo som potom nesplnil?

Pýtajte sa troch ľudí z rôznych častí života. Ideálne partnera alebo partnerky, kolegu a kamarátky, s ktorou sa poznáte od školy. Keď sa odpovede rozídu, nie je to chyba. Znamená to, že sa v každom prostredí správate trochu inak, a rozdiel medzi tým, ako vás vidí kolega a ako najstarší kamarát, sám o sebe niečo vypovedá.

Koho sa pýtať neoplatí? Človeka, ktorý je od vás závislý, a človeka, s ktorým sa práve hádate. Prvý vám odpovie, čo chcete počuť, druhý vám zráta všetko z posledného mesiaca. Najlepším zdrojom býva niekto, kto vás má rád a zároveň si od vás drží odstup, teda typicky starý kamarát alebo bývalý kolega. Pri odpovediach sledujte, či vám dotyčný vie povedať konkrétnu historku. Keď nie, hovorí o dojme, nie o vašom správaní.

Kedy ste naposledy niekoho poprosili o spätnú väzbu a naozaj ste ju chceli počuť? Väčšina takých rozhovorov sa rozbije v okamihu, keď začnete vysvetľovať. Vydržte mlčať a len sa pýtajte na konkrétny príklad.

Týždeň a jeden zápisník

Sedem dní stačí, keď sa pozoruje konkrétne. Po každom dni si zapíšte jednu vetu o jedinej veci: čo vás v ten deň najviac vytočilo. Nie čo bolo najhoršie, ale čo vás popudilo.

Zdržanie? Chaos v zadaní? To, že sa stále niekto zabáva, hoci je práca? Alebo že si nikto nevšimol, aký je tím unavený? Po siedmich dňoch sa v poznámkach ozve stále tá istá sťažnosť. Ukazuje na temperament, ktorý je vám najvzdialenejší, pretože najviac nás dráždia ľudia, ktorí fungujú opačne než my. Ten váš potom leží zhruba na protiľahlej strane.

Petra, projektová manažérka z Košíc, si bola istá, že je sangvinik. Rada medzi ľuďmi, na firemných akciách posledná, humor pohotový. Keď si týždeň zapisovala, vyšlo jej, že ju najviac vytáčalo prekotné rozhodovanie a štyri zmeny plánu za deň. Kolegovia jej nezávisle od seba povedali, že pôsobí ako človek, s ktorým je pokoj a ktorý nikdy nikam netlačí. Nakoniec jej vyšiel flegmatik so sangvinickou prímesou, čo sedelo presne: spoločenská, ale poháňaná vnútorným pokojom, nie potrebou byť stále v pohybe.

Kedy pomôže test

Sebapozorovanie má strop. Vidíte na sebe to, čo vás v daný týždeň práve trápi, a chýba vám meradlo, ktorým by ste porovnali štyri zložky medzi sebou. Presne to dotazník vie: ponúkne rovnakú sadu otázok na všetky štyri temperamenty a rozdiely medzi nimi vyčísli.

Náš test temperamentu má 24 otázok, každú hodnotíte na päťbodovej škále a celé to zaberie okolo štyroch minút. Výsledkom nie sú písmená, ale štyri skóre na stobodovej škále. Najvyššie z nich je primárny temperament, druhý v poradí sa počíta ako prímes, ak za ním zaostáva nanajvýš o pätnásť bodov. Dostanete teda jeden zo šestnástich profilov, nie jednu zo štyroch škatuliek.

Otázky pritom neprezrádzajú, čo sa práve meria, aby vás názov temperamentu neťahal k odpovedi, ktorú by ste radi mali. Ideálne je vypĺňať ich rýchlo a podľa prvej reakcie. Dlhé premýšľanie nad položkou spravidla znamená, že si už staviate obhajobu.

Zostáva povedať, čo test nie je. Nejde o diagnostiku ani o nič, podľa čoho by sa mal vyberať človek na pracovnú pozíciu. Porovnanie s ostatnými ľuďmi je orientačné a výsledok má hodnotu ako podklad na premýšľanie, nie ako nálepka do životopisu. Podrobnejšie rozdiel medzi vrodeným základom a tým, čo si človek vypestoval, rozoberá text o temperamente a charaktere.

Čo s výsledkom

Prvé použitie je pomenovanie opakujúceho sa problému. Keď viete, že vaša najnižšia zložka je cholerická, prestanete si vyčítať lenivosť zakaždým, keď odložíte nepríjemný telefonát, a začnete s tým zaobchádzať ako s vecou, na ktorú si musíte vytvoriť postup. Napríklad tým, že nepríjemné hovory dáte na začiatok dňa.

Druhé použitie je vo vzťahoch a v tíme. Rozdielne tempo vysvetlí väčšinu drobných konfliktov lepšie než domnelá zlá vôľa druhej strany, a keď viete, že kolega potrebuje čas na rozmyslenie, prestanete jeho mlčanie čítať ako nezáujem. Ako sa dve rôzne zložky bijú vnútri jedného človeka, ukazuje prehľad kombinácií temperamentov.

Nefunguje jediné použitie: temperament ako ospravedlnenka. Veta "ja som proste cholerik" je opis východiskového nastavenia, nie povolenie kričať na kolegov. Nastavenie určuje, čo vás stojí menej energie, nie čo si môžete dovoliť. Koľko toho ide na sebe zmeniť a čo zostane, rozoberá text o tom, či sa dá temperament zmeniť.

Keď budete výsledok čítať, začnite od najnižšieho čísla. Vrchol väčšinou tušíte, pretože v ňom žijete každý deň, ale to najslabšie číslo opisuje situácie, v ktorých vás každý krok stojí viac než ostatných. A práve tam sa dá s malou zmenou návykov urobiť najviac.