Temperament a charakter: čím sa líšia a čo sa dá meniť

"Prepáč, ja som proste cholerik." Tá veta padne na porade minútu po tom, čo dotyčný preruší kolegyňu v polovici vety a jej návrh zmetie zo stola ako stratu času. Znie to ako vysvetlenie, lenže zlepuje dve rôzne veci: temperament rozhoduje o tom, ako rýchlo vám stúpne tlak, charakter o tom, čo urobíte v nasledujúcich troch sekundách.

V bežnej reči sa tie pojmy dávno zliali. "Má silnú osobnosť" znamená hlas a sebaistotu, "má charakter" znamená, že nezradí, a keď sa o niekom povie, že má temperament, myslí sa tým väčšinou, že búcha dverami. Psychológia s touto trojicou zaobchádza inak a nejde o hru so slovíčkami. Rozdiel medzi nimi určuje, čo má na sebe zmysel meniť a čo je strata času.

Mimochodom, pôvodný význam slova je presne opačný než ten dnešný. Latinské temperamentum znamená správne zmiešanie, teda vyváženú mieru. Mať temperament kedysi neznamenalo byť výbušný, ale mať šťavy v rovnováhe.

Temperament: to, s čím ste prišli na svet

Temperament je vrodený štýl reagovania. Neopisuje, čo si myslíte ani čomu veríte, ale ako u vás reakcia prebieha: ako rýchlo naskočí, aká je silná, ako dlho doznieva a koľko podnetov unesiete, kým začnete byť preťažení.

Americká psychologička Mary Rothbartová ho definovala ako kombináciu dvoch zložiek: reaktivity a sebaregulácie. Reaktivita je to, čo sa vo vás spustí samo, ešte skôr, než stihnete čokoľvek zvážiť. Sebaregulácia je schopnosť tú vlnu spomaliť, presmerovať alebo počkať, kým prejde. Prvá časť je stabilná roky, druhá dozrieva postupne a dá sa trénovať.

Že tento základ existuje od začiatku, ukázal najlepšie Jerome Kagan. Vo svojich dlhodobých výskumoch sledoval štvormesačné dojčatá a rozlíšil medzi nimi vysoko reaktívne a nízko reaktívne deti podľa toho, ako silno odpovedali na nové podnety. Táto jednoduchá charakteristika predpovedala mieru zdržanlivosti a opatrnosti ešte o mnoho rokov neskôr, hoci deti medzitým prešli rôznymi rodinami a školami.

Oplatí sa povedať aj to, čo temperament nie je. Nehovorí nič o inteligencii, o schopnostiach ani o tom, ako dobre svoju prácu odvediete, a neurčuje ani vaše názory a hodnoty. Pomalý a opatrný človek môže byť v rozhodovaní odvážnejší než rýchly typ, pretože odvaha sa nemeria tempom, ale tým, čo človek riskuje.

Do klasickej štvorice temperamentov sa to premieta celkom priamočiaro. Hans Eysenck v päťdesiatych rokoch ukázal, že staré typy sa dajú opísať dvoma osami: extraverziou a emocionálnou stabilitou. Sangvinik vychádza ako stabilný extravert, cholerik ako labilný extravert, flegmatik ako stabilný introvert a melancholik ako labilný introvert. Podrobnejšie túto históriu rozoberá prehľad štyroch druhov temperamentu.

Charakter: to, čo ste si z toho urobili

Grécke charaktér označovalo razbu, vyrytú značku na minci. Tá predstava sedí dodnes. Charakter je odtlačok, ktorý vo vás zanechala výchova, prostredie a hlavne vlastné opakované rozhodnutia.

Patria sem hodnoty, morálne postoje a návyky. Či dodržíte slovo, keď sa to nehodí. Či priznáte chybu, ktorú by nikto neodhalil. Či si na niekoho urobíte čas vo chvíli, keď ste sami vyčerpaní. Nič z toho vám nie je dané vopred a nič z toho nezistíte tým, že zmeriate niečie tempo alebo dráždivosť.

Toto rozdelenie má aj modernú odbornú oporu. Psychiater Robert Cloninger v deväťdesiatych rokoch navrhol opisovať obe roviny oddelene: temperament ako automatické emočné reakcie, ktoré sa objavujú skoro a držia sa, a charakter ako sústavu cieľov, hodnôt a predstáv o sebe, ktorá sa buduje celý život. Argumentoval okrem iného tým, že dvaja ľudia s rovnakým temperamentovým profilom sa v živote správajú úplne odlišne podľa toho, aký vyzretý majú charakter.

Jedna vec na charaktere prekvapí: najviac ho vidno presne tam, kde ide proti temperamentu. Pokojné ospravedlnenie od človeka, ktorý vzbĺkne za sekundu, váži viac než pokojné ospravedlnenie od flegmatika, ktorého tá situácia vlastne ani nerozhodila. Cena rozhodnutia sa počíta podľa toho, koľko vás stálo.

Osobnosť: celok, v ktorom sa obe roviny stretávajú

Osobnosť je nadradený pojem. Gordon Allport ju v roku 1937 definoval ako dynamickú organizáciu psychofyzických systémov, ktoré určujú spôsob, akým sa človek prispôsobuje svetu. Temperament vo svojej definícii označil za tú časť, ktorá je najviac viazaná na biologickú výbavu, a teda najviac dedičná.

Dnešný pohľad to rozvíja do vrstiev. Dan McAdams a Jennifer Palsová (2006) opísali osobnosť ako tri poschodia nad sebou: základné črty, potom takzvané charakteristické adaptácie (ciele, hodnoty, roly, stratégie zvládania) a nakoniec životný príbeh, ktorý o sebe človek rozpráva. Temperament sedí na spodnom poschodí, charakter na strednom a hornom. Osobnosť je celá tá stavba.

Prečo "som cholerik" ako výhovorka neobstojí

Skúsme tú logiku dotiahnuť. Keby temperament skutočne určoval správanie, museli by sa všetci cholerici správať rovnako. Stačí však nazrieť do dvoch kancelárií.

Peter aj Marek vedú tím a obaja majú krátky knôt. Príde chyba v podkladoch, obaja do sekundy sčervenejú. Peter napíše ostrú správu do skupinového chatu a potom dva dni rieši, prečo s ním ľudia hovoria cez prostredníka. Marek má nacvičený vlastný postup: napísať to isté do prázdneho dokumentu, vstať, dôjsť po kávu a až potom sa rozhodnúť, čo pošle. Odošle asi tretinu pôvodného textu a vec je do obeda vyriešená.

Temperament u oboch urobil to isté. Rozišli sa až v tom, čo s tou vlnou spravili. A presne v tom rozdiele leží charakter, pretože Marekov postup nie je dar od prírody, ale zvyk, ktorý si kedysi zaviedol a potom ho stokrát zopakoval.

Výhovorka má ešte jednu slabinu, a to selektívnosť. Málokto ju použije na drobnú nepoctivosť alebo na to, že zabudol zavolať mame. Vyťahuje sa hlavne na veci, ktoré by sme aj tak neradi riešili. Kedy ste naposledy počuli niekoho povedať "prepáč, som flegmatik, takže som to rozhodnutie neurobil a urobil ho za mňa niekto iný"?

Jedna verzia tej vety však zmysel dáva, a to podľa toho, kedy zaznie. "Hovorím rýchlo a niekedy skočím do reči, tak ma prosím zastav" je informácia vopred, ktorá druhej strane uľahčí život. "Skočil som ti do reči, pretože som cholerik" je to isté povedané potom a funguje ako zatvorenie témy. Rozdiel medzi upozornením a výhovorkou leží celý v načasovaní.

Užitočná skratka znie takto. Temperament vysvetľuje, prečo ste mali tú chuť. Nevysvetľuje, prečo ste jej vyhoveli.

Čo sa s temperamentom dá robiť, keď sa nedá vymeniť

Práca s vlastným temperamentom nemieri na reakciu samotnú, tá býva spravidla rýchlejšia než vedomie. Mieri na tri sekundy po nej a na prostredie, v ktorom sa pohybujete. Niekoľko postupov sa osvedčuje naprieč typmi:

• Poznať svoj vlastný varovný signál. Zaťatá čeľusť, zrýchlený dych, chuť odísť z miestnosti alebo naopak potreba mať hneď posledné slovo.
• Zaviesť medzi podnet a odpoveď jednu mechanickú prekážku. Napísať, ale neodoslať. Vstať. Odložiť rozhodnutie na ráno.
• Vyberať si prostredie namiesto toho, aby ste v nevhodnom bojovali sami so sebou. Vysoko reaktívnemu človeku prospeje predvídateľný režim oveľa viac než ďalšie kolo predsavzatí.
• Dohodnúť sa s okolím vopred. Veta "keď hovorím príliš rýchlo, zastav ma" ušetrí kopu následného vysvetľovania.
• Naučiť sa opravovať. Rýchle a konkrétne ospravedlnenie stojí menej energie než týždeň napätého ticha.

Koľko z toho sa dá reálne zmeniť a čo zostane, rozoberá samostatný text o tom, či sa dá temperament zmeniť. Skrátene: základná reaktivita sa drží, repertoár reakcií sa rozširuje po celý život.

Ako spoznáte, čo je u vás temperament a čo len návyk

Praktické rozlíšenie stojí na troch otázkach. Objavuje sa to u vás naprieč situáciami, doma aj v práci? Pamätáte si to na sebe už z detstva? A naskočí to skôr, než stihnete čokoľvek zvážiť? Tri odpovede áno ukazujú na temperament. Keď sa vec viaže na jedno prostredie alebo jednu životnú etapu, ide skôr o naučený spôsob, ktorý sa dá odnaučiť.

Sebaodhad sa pritom mýli častejšie, než čakáte, pretože sa posudzujeme podľa toho, akí by sme chceli byť. Tichý človek, ktorý si zakladá na rozhodnosti, sa opíše ako cholerik. Rýchly typ, ktorému sa páči obraz vyrovnaného stoika, sa zaradí medzi flegmatikov. Práve preto sa oplatí porovnať vlastný dojem s odpoveďami na konkrétne situácie: test temperamentu má 24 otázok a zaberie okolo štyroch minút, výsledkom je hlavný typ aj jeho prímes. Ďalšie cesty k tomu istému opisuje text o tom, ako zistiť svoj temperament, a kto chce jemnejšie meradlo než štyri škatuľky, nájde ho v porovnaní temperamentu a modelu Big Five.

Na jeden týždeň si skúste viesť dvojstĺpcový zápis. Vľavo situácia, ktorá vás vytočila alebo stiahla, vpravo to, čo ste s tým urobili. Ľavý stĺpec vám po siedmich dňoch ukáže temperament v celej jeho opakovanosti. Pravý ukáže charakter, a hlavne to, kde v ňom zatiaľ máte prázdne miesto.