Prečo sa zrážate: najčastejšie konflikty dvojíc DISC štýlov

Porada beží dvadsať minút a Matej už druhýkrát hovorí: „Tak čo, ideme do toho?" Oproti nemu sedí Zuzana a zatiaľ nepovedala nič. Nie preto, že by nemala názor. Potrebuje si zrovnať, čo tá zmena urobí s ľuďmi v jej tíme, a na to jej dvadsať minút nestačí.

Matej si jej mlčanie vyloží ako súhlas. Zuzana si z jeho tempa odnesie, že na výhrady aj tak nie je priestor. O tri týždne to praskne a obaja budú mať pocit, že druhá strana hrala nefér. Pritom sa nepohádali o vec. Zrazili sa v tempe.

Prieskum spoločnosti CPP medzi piatimi tisíckami zamestnancov v deviatich krajinách (2008) zistil, že konflikt v práci zažíva 85 % ľudí a priemerný zamestnanec ním strávi 2,1 hodiny týždenne. Ako najčastejšiu príčinu ľudia sami uvádzali stret osobností a ega (49 %). Lenže „stret osobností" býva zle prečítaný opis toho, čo sa naozaj stalo. Nezrazili sa povahy. Zrazilo sa tempo a to, kam sa každý z tých dvoch pozerá ako prvé.

Dve osi, na ktorých sa ľudia míňajú

Model DISC opísal americký psychológ William Moulton Marston v knihe Emotions of Normal People (1928) a stojí na dvoch otázkach. Ako rýchlo sa človek púšťa do vecí? A pozerá sa prednostne na úlohu, alebo na ľudí okolo seba?

Z toho vzniknú štyri štýly správania. Dominancia ide rýchlo a meria sa výsledkom. Vplyv drží rovnako vysoké tempo, ale energiu berie z ľudí. Stálosť ide pokojným rytmom a stráži vzťahy. Svedomitosť je rovnako rozvážna, lenže sa pozerá na úlohu a jej kvalitu. Čo jednotlivé štýly znamenajú do hĺbky, rozoberá článok o tom, čo DISC meria.

A tu je jadro veci. Dva štýly, ktoré zdieľajú aspoň jednu os, sa dohodnú ľahšie, lebo v niečom si rozumejú bez vysvetľovania. Najhoršie sú na tom dvojice bez spoločnej osi: Dominancia so Stálosťou a Vplyv so Svedomitosťou. Tie sa míňajú v tempe aj v tom, čo považujú za podstatné, takže dlhší rozhovor medzi nimi treba takmer vždy prekladať.

Šesť dvojíc a to, čo v nich škrípe

Dominancia a Stálosť: rýchlosť proti istote

Najviditeľnejšia trecia plocha z celej šestice. Človek s výrazným D vidí problém a chce ho mať vyriešený do konca dňa. Človek s výrazným S potrebuje vedieť, čo sa zmení, koho sa to dotkne a či sa plán o týždeň zase neprevráti.

D si to vyloží ako pasivitu a pridá na tlaku, čo je presne tá vec, ktorá S zabetónuje. S medzitým nepovie nie nahlas, lebo svoj nesúhlas formuluje tak jemne, že ho druhá strana vôbec nezaregistruje. Napätie potom neleží v spore, ale v nedorozumení o tom, či vôbec nejaký spor je.

Čo s tým: ak ste D, dajte druhej strane jeden konkrétny termín a jednu istotu navyše, teda informáciu o tom, čo sa naopak nemení. Ak ste S, povedzte svoje výhrady skôr, než ich budete mať premyslené do detailu. Veta „mám tri otázky, do zajtra ich pošlem" je pre D podstatne lepšia správa než pokojné prikývnutie.

Vplyv a Svedomitosť: príbeh proti podkladu

I príde s nápadom, ktorý znie skvele, a čaká reakciu. C sa spýta, odkiaľ sú tie čísla. V tej chvíli obaja počujú niečo iné, než čo padlo. I počuje „tvoj nápad je slabý", C počuje „na detailoch tu nezáleží".

Zrážajú sa dve rôzne cesty k dôvere. I verí tomu, čo v ľuďoch vyvolá reakciu, C tomu, čo obstojí pri kontrole. Ani jedna z nich nie je povrchná, len ide po inej stope.

Čo s tým: ak ste I, prineste k nadšeniu jednu stranu podkladov a nechajte na ňu čas. Ak ste C, oceňte nápad skôr, než položíte prvú otázku. Znie to ako kozmetika, lenže práve toto rozhoduje o tom, či vás nabudúce vôbec pozvú k rozbehu.

Dominancia a Svedomitosť: koľko istoty stačí

Obaja sa pozerajú na úlohu a obaja chcú, aby to vyšlo. Rozdiel je v miere neistoty, s ktorou sú ochotní stlačiť tlačidlo. D sa rozhodne so siedmimi informáciami z desiatich a zvyšok dorieši za pochodu. C vie, že tie tri chýbajúce bývajú presne tie, pre ktoré sa projekty sypú.

Hádka potom vyzerá ako spor o kvalitu, ale je to spor o prijateľné riziko. Ten sa dá vyriešiť dopredu a raz navždy: dohodnite sa, kde je kontrola povinná a kde stačí odhad. Len čo je tá hranica napísaná, prestane sa o nej vyjednávať pri každej úlohe zvlášť.

Vplyv a Stálosť: šírka proti hĺbke

Táto dvojica sa háda málokedy, konflikt nesedí ani jednému zo štýlov. Zato sa dokáže ticho minúť. I rozširuje okruh ľudí, sľubuje rýchlejšie, než stíha plniť, a berie to ako energiu. S stavia na niekoľkých vzťahoch, ktoré vydržia, a sľub chápe ako záväzok.

Keď I sľub nedotiahne, nemyslí to zle a väčšinou si to ani nevšimne. S si to však nezapíše do kolónky „stalo sa", ale do kolónky „na teba nie je spoľahnutie". A pretože to nevysloví, dozvie sa to I až vo chvíli, keď je vzťah studený.

Čo s tým: I sa musí pýtať priamo, lebo S sa o slovo sám neprihlási. S zase potrebuje vysloviť nespokojnosť skôr, než sa z nej stane tichá krivda.

Dominancia a Vplyv: dvaja rýchli pri jednom mikrofóne

Tempo majú rovnaké, takže si na začiatku sadnú do minúty. Problém príde, keď je téma dôležitá pre oboch. D chce záver, I chce priestor. D skočí do reči, lebo už dávno vie, ako sa rozhodne. I to neberie ako vecnú skratku, ale ako prehliadanie svojej osoby.

Čo s tým: D získa spojenca tým, že nechá I dohovoriť a jeho nadšenie ocení nahlas skôr, než prejde k záveru. I si u D urobí miesto opačne: pointa prvá, príbeh k nej až potom, ak bude oň záujem.

Stálosť a Svedomitosť: konflikt, ktorý nikdy nevybuchne

Tu je vec, ktorá ide proti intuícii. Najdrahší konflikt v tíme zvyčajne nerobí dvojica, ktorá na seba kričí. Robí ho dvojica, ktorá na seba nekričí nikdy.

S aj C majú pokojné tempo a scény sú nepríjemné obom. S mlčí, aby udržal vzťah. C mlčí, lebo svoje výhrady považuje za hotové a čaká, kým sa ho niekto spýta. Výsledkom je problém, ktorý leží na stole mesiace a všetci okolo ho vidia skôr než tí dvaja.

Čo s tým: táto dvojica potrebuje pravidlo, nie dobrú vôľu. Pätnásť minút raz týždenne, kde sa nahlas povie, čo nefunguje, aj keď sa do toho ani jednému nechce.

Keď sa stretnú dvaja rovnakí

Rovnaký štýl pritom pokoj negarantuje. Dvaja ľudia s výrazným D sa bijú o územie a rozhodovacie právomoci, kým si ich písomne nerozdelia. Dvaja I si sadnú okamžite, lenže po stretnutí nikto nevie, kto čo dodá. Dve Stálosti spolu vydržia dlho a príjemne, len nepríjemná téma potom vie ležať na stole pol roka. A dvojica analytikov sa v podkladoch zhodne skvele a spoločne dokáže odkladať rozhodnutie donekonečna.

Ako spoznať, že ide o tempo, a nie o charakter

Spomeňte si na kolegu, s ktorým vám to dlhodobo škrípe. Čo vás na ňom vytáča konkrétne? Že sa rozhoduje inak rýchlo, než potrebujete vy, alebo že sa pozerá inam, teda na ľudí namiesto na úlohu či naopak? Ak na to viete odpovedať, práve ste konflikt presunuli z roviny povahy do roviny správania. A správanie sa mení podstatne ľahšie než povaha.

Oplatí sa pritom vedieť, kde stojíte vy sami, lebo vlastný štýl ľudia odhadujú najhoršie zo všetkých. Náš DISC test má 32 otázok a okrem hlavného štýlu ukáže aj ten sekundárny, ktorý v konflikte často rozhoduje viac než ten prvý; porovnanie s ostatnými v ňom berte ako orientačné.

Dve veci, na ktoré DISC nestačí. Nemeria schopnosti ani výkon, takže z neho nevyčítate, kto má v spore vecne pravdu. A nefunguje ako ospravedlnenka: „ja som proste D" je zneužitie nástroja, ktorý mal k dohode pomôcť, nie ju zablokovať. Všeobecné techniky vyjednávania a zvládania sporov nájdete v článku o konštruktívnom riešení konfliktov. DISC k nim pridáva jednu informáciu navyše: s kým a prečo to škrípe stále dokola.

Konkrétne formulácie pre každý štýl, od e-mailu po spätnú väzbu, nájdete v návode na komunikáciu s jednotlivými DISC štýlmi. Keď sa rovnaké trenie opakuje naprieč celou skupinou, zvyčajne nejde o dvoch konkrétnych ľudí, ale o zloženie, ktorým sa zaoberá článok o DISC v tíme.

Keď vás nabudúce niekto v práci vytočí, skúste namiesto hodnotenia jeho povahy položiť na stôl dve čísla: dokedy potrebujete odpoveď a koľko informácií vám na rozhodnutie stačí. Veta, ktorá rozhádanú dvojicu posunie najďalej, neznie „chápem tvoj štýl". Znie „do piatku potrebujem odpoveď a stačí mi odhad".