Kamarátka Janka vám pri kávičke hovorí, že je „v pohode“, a pritom celý čas krúti lyžičkou v prázdnej šálke. Všimnete si to? A ak áno, opýtate sa, alebo vás jej nervozita zasiahne tak, že radšej zmeníte tému? Obe reakcie súvisia s empatiou, len s jej inou časťou.
Kto hľadá test empatie, chce zvyčajne vedieť jednu z dvoch vecí. Buď či je jeho empatia „dosť“, lebo to niekto spochybnil, alebo naopak, či jej nie je priveľa, lebo ho cudzie emócie vyčerpávajú. Na oboje sa dá odpovedať poctivejšie, než ponúka väčšina kvízov.
Empatia nie je jedna schopnosť, ale najmenej dve
Psychológia rozlišuje kognitívnu empatiu, teda schopnosť pochopiť, čo druhý prežíva a prečo, a afektívnu empatiu, keď jeho emócie sami cítite. Prvá je skôr rozum, druhá skôr telo. Jednu môžete mať silnú a druhú slabšiu.
Americký psychológ Mark Davis v roku 1983 publikoval dotazník IRI (Interpersonal Reactivity Index), ktorý empatiu rozložil na štyri zložky. Dve sú kognitívne: schopnosť pozrieť sa na situáciu očami druhého a schopnosť vžiť sa do postáv z kníh a filmov. Dve sú afektívne: súcitný záujem o druhých a osobná tieseň, teda vlastná úzkosť, keď vidíte niekoho v núdzi. Štvrtý rozmer je zaujímavý, lebo ho bežne považujeme za empatiu, ale k pomáhaniu veľmi nevedie. Kto je zahltený vlastnou úzkosťou, má sklon z nepríjemnej situácie skôr utiecť.
| Zložka empatie | Ako sa prejavuje v bežnom dni |
|---|---|
| Zaujatie perspektívy | V hádke s partnerkou dokážete na chvíľu vidieť, prečo jej vaše slová pripadali nespravodlivé. |
| Vžívanie sa do príbehov | Pri seriáli prežívate osud postavy, akoby išlo o známeho. |
| Súcitný záujem | Keď kolega Martin príde o prácu, rozmýšľate, ako mu pomôcť. |
| Osobná tieseň | Pri nehode na ulici stuhnete a najradšej by ste odišli. |
Psychopatia, ako ju opisuje výskum temnej triády, sa často vyznačuje dobrou kognitívnou empatiou a slabou afektívnou. Človek presne vie, čo cítite, len ho to nijako nezasiahne. Ak vás trápi obava opačného druhu, teda či nemáte empatie málo kvôli narcistickým črtám, pozrite si článok som narcista.
Čo online test empatie dokáže a čo nie
Väčšina testov empatie vrátane vedeckých sú dotazníky sebahodnotenia. Odpovedáte, nakoľko na vás sedí určité tvrdenie. Majú tú výhodu, že sú rýchle a zachytia, ako sa vnímate. Majú však aj slabinu, o ktorej sa veľa nehovorí.
Brett Murphy a Scott Lilienfeld v roku 2019 v metaanalýze porovnali, ako ľudia hodnotia vlastnú kognitívnu empatiu, s tým, ako si vedú v úlohách, kde musia skutočne odhadnúť emócie či myšlienky druhých. Vzťah vyšiel zanedbateľný. Inými slovami: to, ako dobre si myslíte, že rozumiete ľuďom, s tým, ako dobre im naozaj rozumiete, súvisí len veľmi málo. Neskoršie štúdie to potvrdzujú najmä pri kognitívnej zložke.
Znamená to, že dotazník nemá zmysel? Nie. Ukazuje váš vzťah k emóciám, ochotu sa nimi zaoberať a to, ako vás ovplyvňujú. Len ho nečítajte ako zmeranú schopnosť, skôr ako zrkadlo vášho sebaobrazu. Užitočné je porovnať výsledok so spätnou väzbou od ľudí, ktorí vás poznajú.
Krátky pokus na sebe
Skúste tento týždeň jednoduchú vec. Po troch rozhovoroch si zapíšte, čo podľa vás druhý cítil, a potom sa ho pri ďalšej príležitosti opýtajte. Napríklad: „Včera mi prišlo, že ťa tá porada naštvala, je to tak?“ Koľkokrát ste trafili? Takáto spätná väzba vám o vašej empatii povie viac než akýkoľvek kvíz.
Málo, alebo priveľa? Znaky, ktoré môžete hľadať u seba
Empatia nemá len jednu zlú polohu. Nedostatok aj nadbytok sa v živote prejavujú, len inak. Skúste si poctivo odpovedať, ktorá skupina opisuje váš posledný mesiac.
Na slabšie vnímanie druhých ukazuje napríklad to, že vás reakcie ľudí často zaskočia („prečo sa urazila, veď to bolo myslené dobre“ počujete od seba častejšie, než by ste chceli), že v rozhovore rýchlo prechádzate k radám alebo že vám partner opakovane hovorí, že sa necíti vypočutý.
Na preťaženie empatiou ukazuje skôr opak. Po návšteve chorej babky v nemocnici ste celý večer bez energie. Náladu šéfa spoznáte od dverí a celý deň sa jej prispôsobujete. Správy o nešťastí vás zasiahnu tak, že ich radšej prestanete sledovať.
Psychológ Paul Bloom vo svojej knihe z roku 2016 upozornil na menej príjemnú stránku afektívnej empatie: funguje ako reflektor. Svieti na jedného konkrétneho človeka, s ktorým sa ľahko stotožníme, a ostatných necháva v tme. Preto ľahšie súcitíme s ľuďmi, ktorí sú nám podobní. Bloom z toho nevyvodzuje, že empatia je zlá, ale že na dobré rozhodovanie potrebuje rozum a súcit, nie iba zdieľaný pocit.
„Som empat“: čo je na tom pravdy
Slovo empat sa rozšírilo najmä cez sociálne siete a populárne knihy. Opisuje človeka, ktorý cudzie emócie cíti tak silno, akoby boli jeho vlastné, a rýchlo ho vyčerpávajú. Vo vedeckej psychológii však nejde o zavedený pojem.
Najbližšie má ku konceptu vysoko citlivého človeka, ktorý v roku 1997 opísali Elaine a Arthur Aronovci ako črtu nazvanú senzorická spracovateľská citlivosť. Ide o hlbšie spracovanie podnetov všeobecne, teda zvukov, svetla, nálad aj atmosféry, nielen emócií druhých. Odhady uvádzajú, že sa týka asi 15 až 20 % ľudí.
Ak sa v pojme empat spoznávate, oplatí sa rozlíšiť dve veci. Silné prežívanie cudzích emócií je jedna. Schopnosť s nimi urobiť niečo užitočné je druhá. Výskum z Lipska, ktorý viedla Tania Singer, ukázal, že tréning súcitu, teda priania druhému, aby sa mu uľavilo, viedol k príjemnejšiemu prežívaniu než tréning, pri ktorom ľudia cudziu bolesť skôr zdieľali. Kto cudziu bolesť len preberá, rýchlo vyhorí. Kto k nej pridá súcit a hranice, vydrží dlhšie.
Dá sa empatia natrénovať?
Áno a výskum je v tom pomerne jednoznačný. Metaanalýza Emily Teding van Berkhout a Johna Malouffa z roku 2016 zhrnula 18 randomizovaných štúdií s viac než tisíckou účastníkov a našla pri tréningu empatie stredne silný účinok. Lepšie dopadli programy pre zdravotníkov a študentov a štúdie, ktoré empatiu merali objektívnymi úlohami.
Prekvapivý je aj opačný smer. Sara Konrath a kolegovia v roku 2011 spojili 72 vzoriek amerických vysokoškolákov z rokov 1979 až 2009 a zistili, že skóre empatie v čase klesalo, najviac pri súcitnom záujme a zaujatí perspektívy. Empatia teda nie je daná raz navždy, mení sa s prostredím aj so zvykmi.
Čo funguje v bežnom živote?
- Zvedavé otázky. Namiesto rady skúste „a ako ti je s tým?“. Druhý vám povie viac a vy sa učíte čítať, čo sa skrýva za slovami.
- Čítanie beletrie. Príbehy nútia hlavu sledovať myšlienky a pocity postáv. Výsledky štúdií o tom, aký silný je tento efekt, sa však líšia.
- Kontrola odhadu. Opísaný pokus s overovaním, čo druhý cítil, trénuje presnosť, nielen ochotu.
- Starostlivosť o vlastný stres. Vo vyčerpaní empatia klesá u každého, takže spánok a oddych nie sú sebectvo.
Podrobnejšie kroky, ako pracovať s emóciami u seba aj u druhých, rozoberá článok ako zvýšiť emocionálnu inteligenciu.
Empatia ako súčasť emocionálnej inteligencie
Empatia je jedným z pilierov emocionálnej inteligencie, ale nie celou emocionálnou inteligenciou. Človek môže skvele čítať druhých a pritom sa strácať vo vlastných emóciách, alebo zvládať stres a mať problém odhadnúť, čo prežíva kolegyňa. Čo presne emocionálna inteligencia zahŕňa, vysvetľuje článok čo je emocionálna inteligencia.
Náš test emocionálnej inteligencie meria štyri dimenzie a sociálne vnímanie, teda empatia a schopnosť rozpoznávať emócie druhých, je jednou z nich. Výhodou je, že výsledok ukáže empatiu v súvislostiach: napríklad vysoké sociálne vnímanie popri nízkom zvládaní stresu často vysvetľuje, prečo vás cudzie emócie tak vyčerpávajú. Zaujíma vás, či je vaša empatia silnejšou stránkou, alebo slabšou? Ako ste na tom s vnímaním druhých vy, ukáže test emocionálnej inteligencie.
A ešte jedna otázka: kedy ste naposledy niekomu povedali, čo podľa vás prežíva, a on vám odpovedal, že ste netrafili? Ak sa vám to nestáva nikdy, nemusí to znamenať, že trafíte vždy. Možno sa len nepýtate.