Kto večer do vyhľadávača napíše „som narcista“, väčšinou ním v klinickom zmysle nie je. A teraz to prekvapivé: ľudia s výrazne narcistickými črtami sa k nim často priznajú bez problémov. Výskumníci Sara Konrath, Brian Meier a Brad Bushman v roku 2014 v jedenástich štúdiách s 2 250 účastníkmi ukázali, že jediná priama otázka, či sa človek považuje za narcistu, pomerne dobre súvisí s výsledkami dlhých dotazníkov. Narcizmus totiž jeho nositeľ často nevníma ako chybu, ale ako prednosť.
Možno vás k otázke priviedla hádka, v ktorej vám niekto blízky povedal „ty si taký narcis“. Alebo ste čítali text o toxických ľuďoch a v jednom odseku spoznali seba. Oboje stojí za chvíľu premýšľania, nie za paniku.
Narcizmus je škála, nie nálepka
V psychológii má slovo narcizmus dva významy, ktoré sa v bežnej reči zlievajú. Prvým je osobnostná črta, ktorú má každý v nejakej miere: potreba obdivu, pocit výnimočnosti, citlivosť na to, ako nás vidia ostatní. Druhým je narcistická porucha osobnosti, teda diagnóza.
Diagnostický manuál DSM-5 opisuje poruchu deviatimi kritériami a na diagnózu ich musí byť splnených aspoň päť. Musí ísť o trvalý vzorec, ktorý sa ťahá naprieč situáciami od mladej dospelosti a spôsobuje človeku alebo jeho okoliu skutočné ťažkosti. Prehľad Dhawana a kolegov z roku 2010 našiel v bežnej dospelej populácii priemerný výskyt okolo jedného percenta. Diagnózu stanoví iba psychiater alebo klinický psychológ, žiadny online test a žiadny článok.
Medzi „mám narcistické črty“ a „mám poruchu“ je teda veľký priestor. Väčšina ľudí, ktorí sa v textoch o narcizme spoznávajú, leží niekde v strede škály. A poloha na nej sa mení: štúdia Eunike Wetzelovej a kolegov z roku 2020 sledovala študentov Berkeley od 18 do 41 rokov a narcizmus u väčšiny z nich klesol. Stúpol iba približne u 3 % účastníkov.
9 znakov, ktoré môžete hľadať u seba
Nasledujúce znaky nie sú položky žiadneho dotazníka. Sú to situácie z bežného života, v ktorých sa narcistické črty zvyčajne prejavujú. Čítajte ich poctivo a pýtajte sa, ako často to u vás platí, nie či sa to niekedy stalo. Raz sa to stalo každému.
| Znak | Ako to môže vyzerať |
|---|---|
| Potreba uznania | Po prezentácii v práci čakáte na pochvalu a bez nej máte pokazený celý deň. |
| Pocit výnimočnosti | Bežné pravidlá, napríklad poradie v čakárni u obvodného lekára, vám vo vašom prípade pripadajú nespravodlivé. |
| Fantázie o úspechu | Veľa času trávite predstavami, ako vás raz všetci ocenia, a menej prácou na tom, čo k tomu vedie. |
| Nárok na zvláštne zaobchádzanie | Keď vám čašník nedá lepší stôl, beriete to osobne. |
| Využívanie druhých | Kamarátov si v duchu triedite podľa toho, na čo sú vám dobrí. |
| Slabšie vcítenie | Keď vám kolegyňa Zuzka rozpráva o chorej mame, pristihnete sa, že čakáte, kedy skončí a vy budete môcť hovoriť o sebe. |
| Závisť a podozrenie zo závisti | Úspech blízkeho človeka vás zabolí, a keď sa vám darí, predpokladáte, že vám to ostatní neprajú. |
| Povýšenosť | V duchu hodnotíte, kto je „na vašej úrovni“, a s ostatnými strácate trpezlivosť. |
| Precitlivenosť na kritiku | Drobná výčitka vás rozhodí na niekoľko dní, alebo na ňu okamžite odpoviete protiútokom. |
Spoznali ste sa v dvoch či troch riadkoch? To je bežné. Ak vo väčšine z nich a dlhodobo, a ak vám to komplikuje vzťahy alebo prácu, oplatí sa ísť ďalej.
Grandiózny a zraniteľný narcizmus
Predstava narcistu ako hlučného sebavedomca, ktorý zaberá celú miestnosť, opisuje len jednu jeho podobu. Josh Miller a kolegovia v roku 2011 porovnali dva typy, ktoré sa navonok líšia takmer vo všetkom.
Grandiózny narcizmus
Je extravertný, sebaistý a dominantný. Človek s výraznými grandióznymi črtami sa zvyčajne cíti dobre, na pohovore zažiari a kritiku odmietne ako nepochopenie. Trpí skôr jeho okolie než on. Práve tento typ meria dotazník NPI (Narcissistic Personality Inventory), ktorý publikovali Robert Raskin a Calvin Hall v roku 1979 a ktorý sa vo výskume dodnes používa najčastejšie.
Zraniteľný narcizmus
Navonok pôsobí takmer opačne: utiahnuto, úzkostne, precitlivene. Pod tým je však rovnaké jadro, teda potreba výnimočnosti a veľká závislosť od toho, ako vás vidia druhí. Kritika tu nevyvolá protiútok, ale hanbu, hnev, ktorý sa dusí vnútri, a pocit, že vás nikto nedocení. Miller a kolegovia zistili, že zraniteľný typ súvisí s neuroticizmom a nízkym sebavedomím, kým grandiózny nie.
Je tu jeden paradox. Ľudia, ktorí o sebe pochybujú najviac a pýtajú sa „nie som narcista?“, majú bližšie skôr k zraniteľnej podobe alebo k obyčajnej sebakritike než ku grandióznej. Grandiózny narcizmus sa na seba pýta málokedy.
Narcizmus ako súčasť temnej triády
V roku 2002 Delroy Paulhus a Kevin Williams opísali temnú triádu: narcizmus, machiavelizmus a psychopatiu. Spoločné jadro majú v nižšej ústretovosti k druhým, no každá črta sa prejavuje inak. Narcista chce obdiv, machiavelista chce kontrolu a strategickú výhodu, psychopatia znamená impulzivitu a chlad. Viac o tom, ako sa tri črty líšia a prekrývajú, nájdete v článku temná triáda osobnosti.
Prečo na tom záleží? Pretože to, čo vo vlastnom správaní vidíte ako narcizmus, môže byť v skutočnosti niečo iné. Chladná vypočítavosť v práci ukazuje skôr na machiavelizmus. Neschopnosť odhadnúť, ako sa cíti druhý, súvisí s empatiou, a tá sa dá merať aj trénovať (viac v texte test empatie). Ak chcete vidieť, ako ste na tom vo všetkých troch črtách naraz, môžete si urobiť test temnej triády, ktorý ukáže, koľko narcizmu je vo vás. Výsledok je orientačné porovnanie, nie diagnóza.
Škodí trocha narcizmu?
Nie nevyhnutne. Istá miera sebadôvery a chuti byť videný pomáha: prihlásiť sa o slovo na porade, poslať prihlášku na miesto, na ktoré si človek celkom neverí, obhájiť vlastný nápad. Ľudia s veľmi nízkym skóre narcizmu mávajú naopak problém povedať si o uznanie, ktoré im patrí.
Zaujímavo to ukazuje metaanalýza Emily Grijalvovej a kolegov z roku 2015 o narcizme a vedení ľudí. Narcistické črty súviseli s tým, že sa človek do vedúcej roly dostane, ale nie s tým, ako dobre potom vedie. Pri hodnotení efektivity vychádzali najlepšie ľudia so strednou mierou narcizmu, nie tí s najnižšou ani s najvyššou. Trocha sebavedomého vystupovania teda otvára dvere, priveľa začne za nimi škodiť.
Pre otázku „som narcista?“ z toho vyplýva užitočné rozlíšenie. Nejde o to, či máte o sebe dobrú mienku. Ide o to, či tá dobrá mienka potrebuje neustále potvrdenie zvonka a či kvôli nej prehliadate druhých. Človek so zdravým sebavedomím znesie, že ho niekto nemá v obľube. Narcistické črty to znášajú zle.
A ešte jedna vec z výskumu Wetzelovej a kolegov: pokles narcizmu s vekom súvisel aj s tým, aké roly človek v živote prevzal. Kto viedol druhých, strácal pomalšie najmä tú zložku narcizmu, ktorá súvisí s túžbou viesť. Prostredie, ktoré neustále prináša obdiv a moc, črty skôr udržiava.
Čo robiť, keď sa v tom spoznávate
Samotná otázka „som narcista?“ je dobré znamenie. Ukazuje, že vám záleží na tom, ako pôsobíte na ostatných. Čo s tým ďalej?
- Opýtajte sa niekoho, kto vám povie pravdu. Nie toho, kto vás vždy podrží. Otázka „ako často ti skáčem do reči?“ prinesie viac než „som sebec?“.
- Všímajte si chvíle, keď sa rozhovor stočí k vám. Stačí si ich týždeň zapisovať, bez súdenia.
- Pri kritike skúste pravidlo 24 hodín. Neodpovedajte hneď, vráťte sa k nej na druhý deň a hľadajte v nej jednu vec, ktorá je pravda.
- Pracujte na zvedavosti voči druhým. Jedna otázka navyše v každom rozhovore („a čo bolo ďalej?“) mení dynamiku viac, než by sa zdalo.
Ak vaše narcistické črty narážajú hlavne v práci, kde sa prejavujú dosť špecificky, pomôže článok narcizmus v práci, hoci je písaný skôr z pohľadu kolegov.
Kedy vyhľadať odborníka
Keď sa vzťahy opakovane rozpadajú podobným spôsobom, keď vás kritika alebo neúspech zrazí na dlhé dni, alebo keď za pocitom výnimočnosti cítite prázdnotu a hanbu. To posledné je dôležité: zraniteľný narcizmus často ide ruka v ruke s depresiou a úzkosťou. Psychoterapeut pomôže aj bez diagnózy a práve u ľudí, ktorí o sebe takto premýšľajú, má terapia zvyčajne dobrú šancu.
Ako by ste odpovedali na otázku, kedy ste naposledy zmenili názor kvôli tomu, čo vám povedal niekto iný? Ak vám odpoveď dlho neprichádza, máte o čom premýšľať. Ak sa vybaví hneď, najskôr patríte k veľkej väčšine, ktorá má narcizmu akurát.