Emocionalita v HEXACO: strach, úzkosť a súcit

V polovici letu do Amsterdamu sa lietadlo prepadne. Nič dramatické, pätnásť sekúnd trasenia a rozsvietené pásy.

Veronika zovrie opierku a nepustí ju ďalších desať minút. Michal vedľa nej nezdvihne oči od tabuľky. Po pristátí sa však stane niečo, čo by človek čakal naopak. Veronika si všimne, že pani v tretej rade je biela ako stena, prinesie jej vodu z automatu a odprevadí ju k výdaju batožiny. Michal medzitým vyrieši dva telefonáty a na tú pani si spomenie až vtedy, keď sa ho na ňu niekto spýta.

Strach o seba a starosť o druhých nevyzerajú ako jedna vlastnosť. V šesťfaktorovom modeli osobnosti aj tak sedia pod tým istým písmenom.

Čo sa zmestí pod písmeno E

Šesťfaktorový model HEXACO opisuje osobnosť šiestimi črtami a písmeno E v jeho názve znamená emocionalitu. Nejde o to, ako silno veci prežívate vo všeobecnosti. Radosť, nadšenie ani chuť byť medzi ľuďmi sem nepatria, tie spadajú pod extraverziu.

Emocionalita sa točí okolo jedinej otázky: nakoľko ste naladení na ohrozenie, a to svoje aj cudzie. Skladá sa zo štyroch oblastí, ktoré na prvý pohľad nesúvisia, no v dátach držia pohromade.

Ide o škálu, nie o dve priehradky. Väčšina ľudí leží niekde v strede a aj vysoké skóre znamená skôr pohotový poplašný systém než každodennú paniku. Vnútri toho čísla sa navyše dajú oblasti rôzne kombinovať: určite poznáte niekoho, kto zjazdí strmý kopec bez mihnutia oka a pritom plače pri filmoch.

Za zmienku stojí ešte jedna vec. Emocionalita je z celej šestice tá črta, pri ktorej sa priemer mužov a žien v dátach rozchádza najviac, pričom ženy na nej vychádzajú vyššie. Priemer však nehovorí nič o konkrétnom človeku, pretože obe rozdelenia sa z veľkej časti prekrývajú. Poznať svoje číslo je preto užitočnejšie ako odhadovať ho podľa kolónky v občianskom preukaze.

Kam sa podel hnev

Kto pozná Big Five, čaká pod E niečo ako neurotizmus. Podobnosť tam je, obe škály merajú sklon k úzkosti a napätiu. Hranica medzi faktormi však vedie inde, a práve ten rozdiel robí z emocionality samostatný pojem.

Za posunom stojí práca dvojice kanadských psychológov. Michael Ashton a Kibeom Lee od prelomu tisícročia analyzovali slovníky prídavných mien vo viacerých jazykoch, medzi nimi v holandčine, nemčine, maďarčine, taliančine, kórejčine či poľštine. V roku 2004 zhrnuli, že opisy povahy sa v tých jazykoch opakovane skladajú do šiestich skupín, nie do piatich. A hlavne: slová ako popudlivý, vznetlivý či výbušný sa nedržali pri úzkosti, ale pri skupine, z ktorej sa stala prívetivosť.

Neurotizmus v päťfaktorovom modeli teda mieša dokopy dve veci, ktoré HEXACO oddeľuje. Rozdiely stoja za vypísanie:

• Hnev a vznetlivosť patria v HEXACO pod prívetivosť, presnejšie pod jej nízky pól. Kto sa ľahko rozzúri, môže mať emocionalitu pokojne podpriemernú.
• Sentimentálnosť a citová väzba na blízkych sa do emocionality presunuli z opačnej strany, z prívetivosti päťfaktorového modelu.
• Zostáva potreba opory, teda delenie sa o starosti s okolím, ktorú neurotizmus ako samostatnú zložku obvykle nesleduje.

Praktický dopad je väčší, než sa zdá. Emocionalita po tomto prerozdelení nie je „škála neurotičnosti“. Jej vysoký pól sa spája s empatiou, súcitom a ochotou starať sa, čo sú vlastnosti, ktoré nikto nepovažuje za chybu. Človek s vysokou E sa zľakne, ale zároveň si prvý všimne, že kolegovi nie je dobre. Tie dve veci spolu súvisia, pretože obe vyrastajú z tej istej citlivosti na signály nebezpečenstva.

Vezmite si Kamila. Na poradách ho spoľahlivo vytočí kolega, ktorý hovorí príliš dlho, a v aute komentuje každého, kto mu vojde do pruhu. Päťfaktorový opis by mu za túto popudlivosť nameral vyšší neurotizmus. V šesťfaktorovom rozdelení však jeho výbušnosť padne pod nízku prívetivosť, kým emocionalita mu vyjde podpriemerne: horory v kine si vychutnáva, k zubárovi chodí bez odkladov a starosť si nechá pre seba. Dve rôzne veci, ktoré jedno číslo zlepí dokopy.

Kto sa bojí, ten chráni

Ashton a Lee k šiestim faktorom ponúkli aj evolučný výklad. Poctivosť a prívetivosť podľa nich odrážajú vzájomnú výmenu medzi nepríbuznými ľuďmi, kým emocionalita sa viaže na príbuzenský altruizmus, teda na investíciu do prežitia vlastnej rodiny.

Tá úvaha drží pohromade veci, ktoré inak vyzerajú nesúrodo. Kto sa vyhýba fyzickému riziku, dožije sa toho, aby sa o potomkov postaral. Úzkosť zase hliada zdroje a riziká dopredu, ešte kým sa stihnú prejaviť. A citová väzba na blízkych udrží okolo človeka sieť, na ktorú sa dá v núdzi spoľahnúť. Strach o seba a starostlivosť o druhých sú dve strany jednej mince: nemôžete chrániť svoje deti, ak ste sa predtým nechali zabiť.

Druhý pól mal pritom takisto svoju odmenu. Nižšia emocionalita znamenala ochotu ísť loviť ďalej, prejsť hrebeň za tmy alebo sa postaviť niečomu, pred čím ostatní ustúpili. Časť toho, čo dnes obdivujeme na hasičoch a chirurgoch, je priamy potomok tejto výbavy. Evolučné čítanie nie je dôkaz, skôr výklad, ktorý dobre sedí na to, ako sa jednotlivé oblasti v dátach zoskupujú.

Vysoká emocionalita v práci a doma

V tíme funguje človek s vysokou E ako systém včasnej výstrahy. Riziko v projekte zacíti skôr, než sa objaví v tabuľke, a na porade vysloví obavu, ktorú ostatní zatiaľ len tušia. Zároveň to väčšinou je ten, za ktorým chodia kolegovia, keď im doma nie je dobre, pretože pri ňom sa dá hovoriť o nepríjemných veciach bez odsudzovania.

Vo firmách sa táto citlivosť číta ako nedostatok odolnosti, čo je omyl, ktorý stojí peniaze. Kto nahlas vysloví obavu, projekt nezdržiava. Iba o mesiac skôr pomenuje to, čo by sa aj tak objavilo, akurát drahšie. Tam, kde ide o bezpečnosť, kvalitu alebo prácu s ľuďmi, funguje pohotový poplašný systém ako pracovný nástroj. Problém nastane až vo chvíli, keď sa obava opakuje stále rovnako a prestane nosiť novú informáciu.

Účet sa platí inde. Nepríjemná spätná väzba dopadne tvrdšie a doznieva dlhšie, než by zodpovedalo jej obsahu. Pred rozhodnutím potrebujete niekomu zavolať, a keď ten niekto nezdvihne, rozhodnutie sa odloží. A hlava má tendenciu dopočítať najhoršiu možnosť ešte predtým, než dorazí druhá informácia.

Koľko z tých najhorších scenárov, ktoré ste si za posledný rok premysleli do detailu, sa naozaj stalo? Odpoveď býva triezva a stojí za to spočítať si ju raz na prstoch, pretože samotná citlivosť je užitočná, len sa rada spúšťa naprázdno.

Vo vzťahoch vytvára vysoká emocionalita hĺbku, ktorú partner obvykle vníma ako blízkosť. Riziko číha v tom, že sa z jedného človeka stane jediný ventil. Keď všetky starosti končia pri tej istej osobe, začne to na ňu tlačiť aj vtedy, keď vás má akokoľvek rada. Rozložiť tú záťaž medzi viac ľudí nie je odstup, ale údržba vzťahu.

Nízka emocionalita a jej cena

Opačný koniec škály vyzerá zvonka ako pokoj. Krízová schôdzka vás nerozhodí, zlá správa sa vo vás nezasekne a rozhodnutie viete urobiť bez toho, aby ste si ho nechali potvrdiť od troch ľudí. Do práce, kde ide o čas a nervy, je taký človek na nezaplatenie.

Slepá škvrna sedí presne tam, kde by sa dala čakať. Riziko, ktoré sa vo vás neozve ako nepríjemný pocit, ľahko podceníte. Michal z úvodu odkladal roky poistenie domácnosti a odflákanú revíziu kotla bral ako zbytočnú byrokraciu, kým mu raz v decembri netiekla voda zo stropu. Nešlo o hlúposť, ale o chýbajúci signál. Čo ostatní prečítajú ako varovanie, jemu prišlo ako prehnaná opatrnosť.

Druhá cena sa platí doma. Vaša starosť o blízkych existuje, len ju zvonka nikto nevidí, pretože sa neprejavuje volaním, otázkami ani viditeľným napätím. Partner alebo dieťa si ticho vysvetlí ako nezáujem. Nízka E navyše neznamená nižšiu poctivosť ani menšiu ochotu správať sa fér, tieto veci nesú v modeli iné písmená. Znamená len, že vás cudzie trápenie nezasiahne samo od seba a musíte sa o ňom prihlásiť vedome.

Najviac je to vidieť na vedení ľudí pri reorganizácii. Zmena, ktorá vám pripadá ako logické preskladanie úväzkov, dopadne na tím, ktorého polovica o nej premýšľa ešte v nedeľu večer. Nikto od vás nechce, aby ste sa báli s nimi. Stačí počítať s tým, že jednu vetu poslanú v piatok popoludní si ľudia dva dni vysvetľujú po svojom, a doplniť aj tú časť vysvetlenia, ktorá vám samým pripadá samozrejmá.

Čo s tým ďalej

Ani jeden koniec škály nie je porucha, ktorú by sa dalo opraviť, a úprimne povedané ani nemá zmysel to skúšať. Rozumnejšie je vedieť, ktorým smerom sa vaše nastavenie odchyľuje, a podľa toho si postaviť pár pravidiel.

Ak máte emocionalitu vysokú, oddeľujte fakty od filmu vo vlastnej hlave. Napíšte si, čo sa naozaj stalo, a vedľa to, čo si k tomu domýšľate. Rozdiel medzi tými dvoma stĺpcami býva prekvapivo veľký. Užitočné je aj rozhodnúť sa dopredu, komu voláte ako prvému a v čom, aby všetka tiaž nekončila pri jednom človeku.

Pri nízkej emocionalite funguje opačný trik: nahradiť chýbajúci vnútorný signál vonkajším postupom. Raz za štvrť roka prejdite riziká, ktoré by ste inak neriešili, od zálohy dát po termíny revízií. A vo vzťahoch sa pýtajte na to, čo by ste sami od seba nezaznamenali, pretože otázka „ako ti dnes bolo“ stojí desať sekúnd a nahradí instinkt, ktorý vám jednoducho nenaskočí.

Kam na tejto škále patríte vy, sa dá odhadnúť ťažko, pretože vlastnú mieru napätia berieme ako normál a porovnávať sa s ostatnými zvnútra nejde. Náš HEXACO test má 60 otázok, zaberie okolo ôsmich minút a dá vám orientačný obrázok o všetkých šiestich črtách vrátane emocionality.

Skôr než sa do niečoho pustíte, skúste týždeň jednoduchú vec. Každý večer si zapíšte jeden okamih, kedy ste počas dňa pocítili napätie, a pridajte k nemu jediné slovo: išlo o vás, alebo o niekoho iného? Po siedmich dňoch sa pozrite na pomer oboch stĺpcov a na to, koľko zápisov malo reálny dôvod. Ten zoznam povie o vašej emocionalite viac než akýkoľvek opis typu, pretože je písaný vaším vlastným týždňom.