Cholerik: kto to je a ako ho spoznáte

Koľkokrát ste tento týždeň dokončili vetu za niekoho, kto podľa vás hovoril zbytočne pomaly? Ak si spomeniete aspoň na dva také okamihy, máte v sebe viac cholerickej zložky než väčšina ľudí okolo vás. Netrpezlivosť s cudzím tempom je totiž prvý a najspoľahlivejší znak tohto temperamentu, oveľa presnejší než hlasitosť, na ktorú sa obyčajne ukazuje.

Cholerika spoznáte podľa tempa, nie podľa kriku

Najrozšírenejšia predstava cholerika je človek, ktorý buchne do stola. Hlasitosť je však až druhotný prejav a mnohí cholerici ju nemajú vôbec. Podstata leží inde: cieľ aj najkratšiu cestu k nemu vidí skôr, než ostatní dopočujú úvod, a nečinnosť znáša horšie než chybu.

Spoznáte ho podľa stavby viet. Začína záverom a až potom dopĺňa, ako sa k nemu dostal. "Urobíme to takto" príde ako prvé, dôvody až na doptanie, a dlhý úvod od niekoho iného vydrží počúvať asi tak dve minúty.

Druhý znak je vzťah k rozhodnutiu. Keď sa dlho nič nedeje, radšej rozhodne zle než vôbec, pretože zlé rozhodnutie sa dá opraviť, zatiaľ čo z čakania nevznikne nič. Zodpovednosť, ktorú si ostatní prehadzujú, si vezme na seba, a to aj vtedy, keď na to nemá právomoc.

Najlepšie je to vidieť na drobnostiach. V reštaurácii, kde už pol hodiny nikto nenesie objednávku, sa cholerik nezdvihne preto, že by bol hladný, ale preto, že sa nič nedeje. Zájde k pultu, vybaví to za tridsať sekúnd a vráti sa k stolu s úprimným údivom, prečo to nikto neurobil skôr.

Tretí znak je načasovanie hnevu. Cholerik vzbĺkne rýchlo a o päť minút je oheň preč, lenže druhá strana si tú vetu pamätá ešte o mesiac. Nepomer medzi tým, ako krátko horí on a ako dlho to bolí ostatných, stojí za väčšinou problémov, ktoré cholerik vo svojom okolí má.

Žlč, psy a Eysenckova druhá os

Meno pochádza z gréckeho cholé, teda žlč. Podľa Hippokrata mala u prudkého, výbojného typu prevažovať práve ona a rímsky lekár Galén potom v 2. storočí nášho letopočtu štvoricu typov pomenoval tak, ako ich poznáme dodnes. Náuka o telesných šťavách neobstála, rozdelenie ľudí podľa rýchlosti a sily reakcie však zostalo v obehu.

Hans Eysenck v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch postavil osobnosť na dvoch osiach, extraverzii a emočnej stabilite, a cholerik mu vyšiel ako labilný extravert. To slovo znie horšie než to, čo opisuje: znamená jednoducho silnú a rýchlu emočnú reakciu, nie poruchu. Ivan Pavlov zase u svojich psov rozlišoval typy nervovej sústavy a cholerikovi uňho zodpovedal typ silný, ale nevyrovnaný, teda s prevahou dráždivosti nad útlmom.

Obe línie sa zbiehajú pri rovnakom obrázku. Cholerik má rýchly štart a pomalšiu brzdu. Odkiaľ sa vzali zvyšné tri typy a ako sa k nim moderná psychológia stavia, zhŕňa prehľad druhov temperamentu.

Prečo cholerici tak často skončia na čele

Spýtajte sa ľudí, kto v ich tíme rozhoduje, a meno padne do sekundy. Býva to človek, ktorý ako prvý povedal nahlas, čo sa urobí, aj keď ho nikto nemenoval. Cholerická zložka funguje ako výťah do vedúcej roly a často sa to ani netvári ako ctižiadosť, skôr ako nechuť pozerať sa, ako sa nič nedeje.

V kríze je to obrovská výhoda. Cholerik prestane vysvetľovať a začne konať, takže ľudia okolo mu radi ustúpia, pretože chcú, aby niekto prevzal riadenie. Svojich ľudí navyše chráni a ich problémy berie za svoje; obyčajne ich rovno vezme do vlastných rúk bez toho, aby o to niekto požiadal.

Háčik odhalil výskum Camerona Andersona a Gavina Kilduffa (2009). V skupinách, ktoré spoločne riešili úlohu, získavali najväčší vplyv ľudia s vysokou dominanciou. Nie preto, že by ich odpovede boli lepšie, ale preto, že hovorili skôr, častejšie a s väčšou istotou, a okolie si túto istotu vyložilo ako odbornosť. Rýchlosť teda vyzerá ako správnosť, hoci s ňou nemá nič spoločné.

V praxi to vyzerá takto. Marek vedie päťčlenný tím a na pondelňajšej porade padne rozhodnutie väčšinou do štyridsiatich sekúnd, pretože ho urobí on. Po pol roku sa sťažuje, že sú ľudia pasívni a nič nenavrhujú. Ten tím sa však len naučil, že návrh nemá zmysel, pretože rozhodnutie padne aj tak bez neho.

Jednu jeho výhodu si ľudia naplno uvedomia až v inom tíme. S cholerikom sa vie, na čom človek je. Nechváli do zásoby, takže keď povie, že je niečo dobre, myslí to doslova, a výhradu sa dozviete v ten deň, nie o rok na hodnotiacom pohovore. Po šéfovi, ktorý hovoril v náznakoch, pôsobí takáto priamosť takmer ako úľava.

Kedy vám naposledy niekto povedal na rovinu, že ste pritlačili priveľmi? Ak si nespomeniete, nemusí to znamenať, že sa to nestalo. Pravdu o tom, ako pôsobíte, vám povie len človek, ktorý sa vás nebojí, a takých ľudí okolo cholerika býva málo.

Kde to cholerika stojí najviac

Najdrahšou položkou nie sú prehrané spory, ale vzťahy, ktoré ticho vychladnú. Pri pomalšom tempe okolia stráca cholerik trpezlivosť, skáče do reči a rozhoduje za druhých skôr, než dohovoria. Ostrosť, ktorú sám berie ako vecnosť, počuje proťajšok ako útok, a pretože sa nič dramatické nestalo, nikto to nerieši. Len sa prestane pýtať.

Druhá cena sa platí na vlastnom tele. Metaanalýza Yoichiho Chidu a Andrewa Steptoea (2009) zhrnula desiatky dlhodobých štúdií a zistila, že chronický hnev a nepriateľské ladenie súvisia s vyšším rizikom srdcových ochorení, a to aj u ľudí, ktorí na začiatku sledovania žiadnu chorobu nemali. Rozdiel je však podstatný: nejde o rýchle vzbĺknutie, ktoré o päť minút opadne, ale o trvalo podráždené naladenie voči okoliu. Cholerický temperament sám osebe nie je diagnóza ani ortieľ.

V strese má cholerik kratší knôt. Rozčúli ho maličkosť, ktorú by inokedy prešiel bez mihnutia oka, a vety potom letia rýchlejšie než myšlienky. Zaberajú dve veľmi jednoduché veci: pohyb a pravidlo, že nepríjemnú správu pokojne napíše, ale odošle až po druhom prečítaní. Čo robí s jednotlivými temperamentmi dlhodobý tlak, rozoberá text o temperamente a strese.

Doma sa to celé prejaví inak než v práci. Deti cholerikov opisujú často rovnakú skúsenosť: rodič bol spravodlivý, stál za nimi a vedel vyriešiť čokoľvek, lenže prísť pred neho s niečím rozrobeným bolo ťažké. Cholerik totiž na nedokončenú vec odpovie návrhom riešenia, aj keď druhá strana chcela len povedať, že jej je ťažko. Rozlíšiť "poraď mi" a "vypočuj ma" je preňho najťažšia disciplína dňa.

Vlastné tempo si navyše účtuje sám sebe. Rutina, zdĺhavé porady a schvaľovacie kolieska ho unavia viac než celý deň skutočnej práce, takže si naloží ďalšie veci, len aby sa niečo hýbalo. Únava potom nepríde ako vyčerpanie, ale ako podráždenosť, ktorú odnesie niekto, kto s ňou nemá nič spoločné.

Zostáva vec, ktorú cholerici zvládajú najhoršie: priznať vlastnú chybu. Ospravedlnenie je pre nich technicky ľahké, ale pripustiť, že ostatní mali od začiatku pravdu, znamená spochybniť vlastné tempo. A tempo je presne to, na čom si cholerik zakladá.

Cholerik proti zvyšným trom temperamentom

Väčšina trecích plôch sa dá predpovedať dopredu, pretože nevzniká zo zlej vôle, ale z rozdielu v rýchlosti a v tom, ako veľmi človek potrebuje mať veci uzavreté.

Praktický návod pre druhú stranu, teda pre partnerov, kolegov a deti cholerikov, nájdete v samostatnom texte o tom, ako vychádzať s cholerikom. Skrátená verzia znie: hovorte stručne, začnite záverom a posledné slovo mu prenechajte, pretože postavený pred hotovú vec pôjde proti nej z princípu.

Čistý cholerik je pritom vzácny. Častejšia je cholerická zložka doplnená prímesou, ktorá jej mení vyznenie: s flegmatickou prímesou zvládne aj dlhú trať, na ktorej by čistému typu došiel zápal skôr než práca, s melancholickou tlačí na kvalitu a nedorobky okolo seba neznesie. Náš test temperamentu má 24 otázok, zaberie okolo štyroch minút a okrem primárneho typu ukáže aj túto prímes; výsledok berte ako orientačný obrázok, nie ako nálepku.

Tri veci, ktoré sa o cholerikoch mýlia

"Cholerik je zlý človek." Ostrosť a zlá vôľa sú dve rôzne veci. Väčšina cholerikov bráni svojich ľudí zubami-nechtami a v núdzi im pomôže ako prvá; len to urobí bez pýtania a bez obalu, takže sa to ľahko zamení za bezohľadnosť.

"Nevie sa ovládať." Vie, len to urobí o dve sekundy neskôr, než by bolo treba. Rozdiel medzi cholerikom, ktorého ľudia znesú, a cholerikom, od ktorého ľudia odchádzajú, nebýva v sile emócie, ale v tom, či si zvykol na pauzu medzi impulzom a vetou.

"Cholerik je automaticky dobrý šéf." Tu sa oplatí vrátiť sa k výskumu Andersona a Kilduffa. Rýchle rozhodnutie a správne rozhodnutie spolu nesúvisia a firma, ktorá povyšuje podľa rozhodnosti, si často vyberá podľa sebaistoty. Cholerik robí dobrého šéfa vo chvíli, keď má vedľa seba niekoho, kto mu odporuje, a on to znesie.

Ak ste v opise spoznali seba, skúste si jeden týždeň robiť čiarky. Po každej porade si zapíšte, koľkokrát ste niekoho prerušili a koľkokrát ste rozhodli o niečom, o čo vás nikto nežiadal. Čísla bývajú vyššie, než človek čaká, a hlavne ukážu, v ktorých situáciách sa to deje: takmer vždy sa opakujú dve alebo tri.