Ako vychádzať s cholerikom: čo funguje a čo situáciu zhorší

Koľkokrát ste už uprostred hádky povedali vetu "Tak sa, prosím ťa, upokoj"? A koľkokrát to zabralo?

Tá veta patrí k najspoľahlivejším spôsobom, ako cholerika dostať o poschodie vyššie. Počuje v nej totiž niečo iné, než čo hovoríte: nie "som tu s tebou", ale "tvoja reakcia je prehnaná a ja ťa súdim". Kto žije alebo pracuje s výbušným človekom, obyčajne zistí, že polovica domácich aj kancelárskych požiarov vznikla až po prvom zaiskrení, z pokusu ho hasiť.

Čo sa v cholerikovi vlastne deje

Podľa Hansa Eysencka, ktorý staré hippokratovské názvy v 60. rokoch napojil na dve merateľné osi, je cholerik labilný extravert. Vo svojej práci z roku 1967 to spojil s tým, ako rýchlo sa u človeka spúšťa poplachová reakcia tela. Zjednodušene: niektoré nervové sústavy naskakujú skôr a prudšie než iné, a majiteľ takej sústavy sa nerozhoduje, či zareaguje. On už reaguje.

Praktický dôsledok pozná každý, kto takého človeka pozná zblízka. Nástup je prudký, ale krátky. Cholerik vyletí za dve vety a o dvadsať minút má čistý stôl, pretože napätie z neho odišlo von. Ten, kto stál oproti, však odchádza s ranou, ktorú si nesie ešte ďalšie tri dni.

Odtiaľ pramení väčšina nedorozumení okolo cholerickej povahy. Cholerik svoj výbuch nepovažuje za konflikt, ale za spôsob, ako sa vec dostane zo stola; nevybavená záležitosť ho páli viac než ostrá výmena názorov. Keď sa potom na druhý deň správa, akoby sa nič nestalo, nie je to pokrytectvo ani manipulácia. Pre neho sa naozaj nič nestalo.

Stojí za to vedieť, ako dlho tá vlna trvá. Telo potrebuje na návrat z poplachu zhruba dvadsať až tridsať minút a počas toho času ide argumentácia bokom, pretože pozornosť pracuje v úspornom režime. Čokoľvek múdre, čo v prvých troch minútach poviete, si druhá strana aj tak nezapamätá. Preto sa vypláca presunúť obsah za túto hranicu a v akútnej chvíli riešiť len to, čo sa stane ďalej.

Druhá vec, ktorú okolie často prehliadne: pod dlhodobým tlakom má cholerik kratší knôt. Rozčúli ho maličkosť, ktorú by v pokojnom týždni prešiel bez mihnutia oka, takže hádka o zle zaparkované auto nemusí byť o aute, ale o troch mesiacoch práce na doraz. Neospravedlňuje to nič, ale mení to, čoho sa v rozhovore chytiť.

Skúste si na toto spomenúť: koľko z výbuchov, ktoré vás za posledný mesiac zasiahli, sa po týždni ukázalo ako dôležitých? U cholerika býva odpoveď nepríjemne nízka, a práve to je pomôcka, ako jeho ostrým vetám nedávať väčšiu váhu, než akú majú.

Čo situáciu spoľahlivo zhorší

Eskalácia je prvá slepá ulička. Keď na zvýšený hlas odpoviete zvýšeným hlasom, cholerik sa prepne do režimu, ktorý pozná najlepšie, a v tom je doma; pretlačiť ho na jeho ihrisku sa podarí málokomu.

Druhá pasca je opačná. Ustupovať zakaždým a všetkými smermi vyzerá ako mier, ale funguje presne naopak, než čakáte. Cholerik si človeka, ktorý nikdy nepovie nie, po čase prestane všímať ako partnera na rokovanie. Kontraintuitívne, ale opakovane potvrdené praxou: tomu, kto sa postaví vecne a bez kriku, dá cholerik viac priestoru než tomu, kto mu vždy uhne.

A potom sú tu formulácie, ktoré do horiaceho momentu jednoducho nepatria:

• "Upokoj sa." Zosilňuje pocit, že druhá strana neberie vážne, o čo ide.
• Diagnóza povahy uprostred sporu v štýle "ty si proste cholerik" zmení tému z problému na osobu.
• Vyťahovanie starých hriechov. Cholerik rieši jednu vec; len čo ich pred neho položíte päť, začne bojovať so všetkými.
• Mlčanie ako odpoveď. Berie ho ako pohŕdanie, nie ako pauzu, ak mu nepoviete, kedy sa vrátite.

Čo naopak funguje

Nechajte vlnu prebehnúť. Prvých pár minút je fyziológia, nie argumentácia, takže vecná odpoveď v tej chvíli aj tak nedoletí. Stačí zostať, neuhýbať pohľadom a nekomentovať formu.

Potom prejdite na vecnosť. Cholerik reaguje na obsah a na konkrétne čísla lepšie než na opis toho, ako sa cítite, aspoň v prvej minúte. Namiesto "takto so mnou nehovor" skúste "termín je piatok, dnes nestíhame prípravu, potrebujem rozhodnúť, čo vypustíme". Dali ste mu úlohu, a to je jeho prirodzené prostredie.

Hranicu povedzte pokojne a raz. "Takto sa baviť nebudem, vrátim sa o pol hodiny" je veta, ktorá funguje, ak po nej naozaj odídete a naozaj sa o pol hodiny vrátite. Hranica bez dôsledku je iba sťažnosť.

Nepríjemné veci riešte až po odznení. Ideálne na druhý deň a naraz, nie po kvapkách. A posledné slovo mu prenechajte, kedykoľvek to ide. Postaviť cholerika pred hotovú vec znamená, že pôjde proti nej z princípu, aj keby s ňou inak súhlasil.

Väčšina toho, čo sa dá urobiť, sa pritom zmestí do jednej preformulovanej vety. Rozdiel medzi nasledujúcimi dvojicami vyzerá kozmeticky a v praxi rozhoduje o tom, či rozhovor pokračuje, alebo sa z neho stane ďalšie kolo.

Ešte jedna vec pomáha viac, než by človek čakal: vedieť, ako reagujete vy. Melancholik si ostré slovo prehráva týždeň, flegmatik sa stiahne do ticha a ďalší cholerik priloží. Náš test temperamentu má 24 otázok a zaberie okolo štyroch minút; spoznať vlastnú typickú reakciu býva užitočnejšie než ďalej študovať toho druhého.

Cholerik ako šéf, partner a rodič

Šéf, ktorý na porade zvýši hlas

Marek vedie desaťčlenný tím a v utorok ráno sa dozvie, že klient posunul termín o týždeň dopredu. Do minúty vyhlási, že takto sa to robiť nedá, a menovite spomenie kolegyňu, ktorá podklady odovzdala v piatok večer. Polovica ľudí na porade sleduje stôl.

Čo v takej chvíli funguje: nechať ho dopovedať vetu a potom sa spýtať na ďalší krok. "Čo odsunieme, aby sa to do piatka stihlo?" Otázka na riešenie mu dá smer a zároveň sníme tému z osôb. Spätnú väzbu na tón si nechajte na popoludnie a povedzte ju medzi štyrmi očami, konkrétne a bez zovšeobecňovania: nie "stále na nás kričíš", ale "keď padlo Janino meno, prestala sa pýtať, a to nám bude v piatok chýbať".

Cholerický šéf navyše obyčajne neznáša dlhé úvody. Začnite záverom, doplňte dve vety kontextu a povedzte, čo od neho chcete. Ako si sadajú jednotlivé povahy v pracovnej prevádzke, rozoberá text o temperamente v práci.

Partner, ktorý vybuchne pri večeri

Doma je hlavný problém nerovnaké tempo zotavenia. On je o dvadsať minút v poriadku, vy nie. Osvedčuje sa dohoda uzavretá v pokojnom období, nie uprostred sporu: kto potrebuje pauzu, povie to nahlas aj s časom návratu, a druhý ju rešpektuje.

Užitočné býva aj pomenovať, čo sa s vami po hádke deje, jednou vetou a bez výčitky. "Ty si hotový hneď, ja to v sebe mám do rána." Cholerik toto často netuší, pretože meria podľa seba. Viac o tom, ktoré párové kombinácie kde drhnú, nájdete v článku o temperamentoch vo vzťahoch.

Rodič, ktorému rupne pri úlohách

Cholerický rodič obyčajne nechce dieťa zastrašiť, chce mať hotovo. Lenže dieťa nepočuje "dorobme to", počuje hlasitosť, a u citlivejšieho dieťaťa tým večer končí. Pomáha dohodnúť si dopredu, kto úlohy stráži, a vo chvíli, keď hlas stúpa, odísť na tri minúty do inej miestnosti.

Druhá vec je ospravedlnenie. Cholerik má tendenciu ho preskočiť, pretože v jeho hlave je vec už uzavretá. Krátka veta "prehnal som to, s tým počítaním si to zvládol dobre" urobí pre vzťah viac než sľub, že sa to už nikdy nestane.

Kde končí temperament a začína problém

Toto je hranica, pri ktorej sa nevyjednáva. Prudká reakcia, hlasný prejav alebo netrpezlivosť sú opis povahy. Ponižovanie pred ostatnými, vyhrážky, rozbité veci, strach z návratu domov alebo z pondelkovej porady patria do úplne inej kategórie a v temperamente ospravedlnenie nemajú.

Veta "ja som proste taký" opisuje sklon, nie osud. Sklon vzbĺknuť je vrodený a dá sa s ním pracovať, ale čo človek urobí v tých piatich sekundách medzi podnetom a slovom, je jeho zodpovednosť. Do akej miery sa povaha vôbec dá meniť, rozoberá samostatný text o tom, či sa dá temperament zmeniť.

Ak sa doma alebo v práci pohybujete okolo človeka, podľa ktorého reakcií meriate, čo si smiete dovoliť povedať, prestáva ísť o spolužitie dvoch pováh. Rozdiel medzi ostrým človekom a nebezpečným človekom spoznáte podľa toho, čo sa stane, keď mu poviete nie. Tam, kde je odpoveďou strach, je na mieste obrátiť sa na odborníka, nie hľadať lepšiu komunikačnú techniku. Podrobný opis tejto povahy aj s jej silnými stránkami nájdete v portréte cholerika.