Práca pre kreatívnych ľudí: 20 povolaní a test umeleckého typu

Nela pracuje ako účtovníčka a vo štvrtok večer chodí k hrnčiarskemu kruhu. Doma má policu so štyridsiatimi dvoma hrnčekmi, tri z nich predala susedke, zvyšok rozdala. Keď sa jej niekto spýta, prečo to nerobí naplno, mávne rukou: keramikou sa predsa nikto neuživí.

Tá veta má jednu chybu. Nela si ju priniesla z okolia niekedy v osemnástich a odvtedy ju používa ako fakt, hoci nepozná jediného človeka, ktorý by sa tvorivou prácou živil a hladoval. Pozná len ľudí, ktorí to neskúsili.

Medzi kreatívnym človekom a umelcom na voľnej nohe je pritom veľký priestor. Býva v ňom väčšina tých, čo tvorbou platia nájom, a takmer nikto z nich nemá výstavu v galérii.

Umelecký typ nie je to isté čo umelec

Šesť typov záujmov, s ktorými kariérne testy pracujú dodnes, popísal psychológ John Holland v roku 1959 a do dnešnej podoby ich dotiahol v roku 1997: realistický (R), investigatívny (I), umelecký (A), sociálny (S), podnikavý (E) a konvenčný (C). V popise umeleckého typu nenájdete štetec ani javisko. Stojí v ňom niečo iné: chuť do úloh, ktoré nemajú jediné správne riešenie, nechuť k pevne danému postupu a potreba dať do práce kus seba.

Takéto zadanie sa nájde v značkovom štúdiu, na stavbe, v kuchyni aj v redakcii. Umelecký typ v agentúre hľadá spôsob, ako povedať niečo, čo sa ešte nepovedalo. V kuchyni skladá menu z toho, čo ráno priviezli. V stolárskej dielni ho zaujíma hlavne to, ako má stôl vyzerať, nie iba ako ho zložiť dokopy.

Teresa Amabileová popísala v roku 1996 kreativitu ako zloženinu troch vecí: zručností v odbore, tvorivého myslenia a vnútornej motivácie. Nápad je teda len jedna tretina. Bez remesla zostane v hlave, pretože ho nemá kto vyrobiť, a bez vnútornej motivácie sa remeslo scvrkne na mechanické vybavovanie zákaziek.

Z toho istého výskumu plynie aj zistenie, ktoré ide proti zdravému rozumu. Tvorivý výkon klesá vo chvíli, keď človek pracuje s vedomím, že ho niekto bude priebežne hodnotiť a odmeňovať podľa výsledku. Neplynie z toho, že sa tvorbou nedá živiť. Plynie z toho, že rozdiel medzi dobrým a mizerným kreatívnym miestom nerobí odbor, ale to, koľko priestoru v ňom dostanete a ako často vám niekto pozerá cez rameno.

Ako zistíte, či ste umelecký typ

Veta „som kreatívny" sa na rozhodovanie nehodí, pretože sa k nej hlási takmer každý. Použiteľnejšie je pozrieť sa na konkrétne situácie v práci a všimnúť si, čo s vami robia.

K umeleckému typu sa lepí mýtus, že taký človek je nutne chaotický, nespoľahlivý a pracuje v noci. V Hollandovom modeli stojí umelecký typ oproti konvenčnému (C), teda oproti záľube v poriadku, pravidlách a presných číslach. Z toho ale plynie nechuť k rutine, nie neschopnosť dodržať termín. Ľudia, ktorí sa tvorbou živia roky, mávajú vo svojom postupe viac poriadku než ich okolie, pretože bez neho by neodovzdali nič.

Skúste si odpovedať na jednu otázku, poctivo a bez svedkov: kedy ste naposledy niečo doviedli do konca len preto, že vás to bavilo, a bolo vám jedno, či to niekto uvidí? Odpoveď „minulý mesiac" a odpoveď „už si nespomínam" vedú k dosť odlišným krokom.

Dvadsať povolaní, v ktorých sa umelecký typ uživí

Nasledujúci výber spája jedna vec: platí sa v ňom za tvorbu a dopyt nestojí na tom, či si vás všimne kurátor. Pri každom povolaní je krátko, prečo sedí umeleckému typu a odkiaľ v ňom chodia peniaze. Sumy sem nepatria, pretože sa líšia podľa regiónu, praxe aj toho, či ste v zamestnaní, alebo na seba.

Marketing a komunikácia

• Copywriter hľadá pre každé zadanie iný spôsob, ako niečo povedať; živia ho rozpočty firiem na komunikáciu, nie predaj vlastných kníh.
• Art director drží vizuálny nápad kampane od prvej skice po hotovú vec a zodpovedá za to, že celok drží pokope; najčastejšie ho zamestnáva agentúra alebo firemný marketing.
• Správca sociálnych sietí tvorí denne a formát sa mu mení pod rukami rýchlejšie než kdekoľvek inde; dopyt ide od malých značiek po inštitúcie.
• Brand dizajnér stavia celý vizuálny systém značky, nie iba logo; býva v štúdiu, prípadne na seba pre niekoľko klientov ročne.

Produkt a digitál

• UX dizajnér vymýšľa, ako sa aplikácia používa; tvorba sa tu stretáva s pozorovaním ľudí a rozhodnutia sa opierajú o testovanie.
• Grafik robí od sadzby po obaly; najstabilnejšie bývajú tie nudné opakované zákazky, ktoré zaplatia priestor pre zaujímavé.
• Motion dizajnér rozpohybuje statickú grafiku; dopyt rastie s videom, ktoré dnes potrebuje takmer každá firma.
• Herný dizajnér navrhuje pravidlá a priebeh hry; odbor je konkurenčný, zato sa doň dá dostať s portfóliom namiesto diplomu.

Remeslo a priestor

• Stolár-dizajnér nekopíruje katalóg, ale navrhuje kus nábytku na mieru priestoru; peniaze chodia zo zákaziek pre domácnosti a menšie prevádzky.
• Zlatník spája jemné remeslo s návrhom; okrem vlastnej tvorby ho nad vodou držia opravy a úpravy, o ktoré je stály záujem.
• Florista pracuje s materiálom, ktorý vydrží pár dní, takže tvorí stále znovu; svadby a firemné zákazky vynesú viac než predaj za pultom.
• Interiérový dizajnér rieši priestor, svetlo a rozpočet naraz; zadávajú mu developeri, prevádzky aj ľudia, ktorí rekonštruujú byt.

Gastronómia a zážitky

• Kuchár tvorí každý deň nanovo a spätnú väzbu má do dvadsiatich minút na tanieri; cesta vedie od linky cez zástupcu šéfkuchára k vlastnému menu.
• Cukrár spája presnosť s vizuálom; torty na objednávku sú odbor, kde sa dá začať v malom a rásť podľa dopytu.
• Event manažér stavia z priestoru, svetla a programu jednorazový zážitok; platia ho firmy, mestá aj súkromné akcie.
• Scénograf vymýšľa prostredie pre divadlo, film a výstavy; scénu si dnes objednávajú aj firmy na svoje akcie, nielen kamenné divadlá.

Slovo a obraz

• Redaktor vyberá, škrtá a dáva textu formu; okrem médií ho zamestnávajú vydavateľstvá a firmy s vlastným obsahom.
• Fotograf sa najčastejšie uživí produktom, portrétom a reportážou; voľná tvorba býva skôr to, čo sa z toho platí.
• Ilustrátor kreslí pre knihy, značky aj aplikácie; veľa práce dnes chodí zo zahraničia, pretože obrázok nepotrebuje preklad.
• Architekt prepája tvorbu s technikou a normami; kvalifikácia trvá dlho, zato je to jedno z mála povolaní, kde sa nápad stavia z betónu.

A + E, alebo A + I? Dve kombinácie, dve kariéry

Hollandov model nepracuje s jedným písmenom, ale s ich poradím. Dvaja ľudia s rovnakým umeleckým typom na prvom mieste môžu mať úplne inú prácu podľa toho, čo im vyjde ako druhé. Pri tvorivých profesiách je to najlepšie vidieť na dvojici podnikavý a investigatívny.

A + E znamená tvoriť a zároveň predávať. Taký človek si otvorí štúdio, vedie tím v agentúre, ponúka vlastnú tvorbu na trhoch aj po internete a rokovanie s klientom ho skôr baví, než vyčerpáva. Háčik je v tom, že obchod nie je doplnok k práci, ale zhruba polovica pracovného času. Zuzana si po piatich rokoch v agentúre otvorila vlastné grafické štúdio a prvý rok popisuje hlavne ako telefonáty a ponuky, nie ako kreslenie.

A + I tvorí pomalšie a s podkladom. Sedí mu dizajn opretý o výskum, architektúra, dátová vizualizácia, typografia alebo redakčná práca, teda miesta, kde sa pred tvorbou najskôr niečo zisťuje. Zháňať si zákazky ho väčšinou nebaví, takže býva spokojnejší v zamestnaní alebo vo väčšom štúdiu, kde obchod robí niekto iný.

Tretia častá kombinácia, A + S, mieri k odovzdávaniu: učiteľ výtvarnej výchovy, lektor kurzov, komunitné a múzejné programy, po odbornom výcviku aj arteterapia. Tvorba tu nie je cieľom, ale nástrojom na prácu s ľuďmi. Ak vás naopak denný kontakt s ľuďmi vysáva, prejdite si prehľad povolaní pre introvertov; veľká časť tvorivých profesií sa dá robiť v tichu.

Test, či u vás umelecký typ naozaj vedie

Zostáva otázka, na ktorú sa od stola odpovedá zle: vedie u vás umelecký typ, alebo je to len najhlasnejšia časť voľného času? Rozdiel je praktický. V prvom prípade má zmysel hľadať prácu, v ktorej sa tvorí denne. V druhom skôr rolu s tvorivým kusom a zvyšok energie nechať na vlastné veci.

Orientáciu v tom dá test povolania zadarmo. Pri 72 činnostiach volíte na škále, ako veľmi by vás bavili, čo zaberie zhruba päť minút. Výsledkom je trojpísmenový Hollandov kód a k nemu prehľad povolaní, v ktorých sa ľuďom s podobným profilom darí. Berte ho ako mapu, nie ako rozsudok: ukazuje, kde hľadať, nie čo máte robiť.

Nele vyšiel umelecký typ na prvom mieste a hneď za ním konvenčný, teda dve veci, ktoré v modeli stoja proti sebe. Vysvetľuje to dosť presne, prečo jej čísla nevadia a prečo je jej pri nich zároveň tesno. Takéto kombinácie nie sú obvyklé, ale existujú a nejde o chybu merania.

Kreatívna práca bez hladovania

Najdrahšia chyba pri presune do tvorivej profesie je skok. Človek dá výpoveď, vrhne sa na voľnú nohu a zistí, že si kúpil rok neistoty, aby mohol robiť to, čo predtým robil večer pre radosť. Herminia Ibarrová v roku 2003 popísala na ľuďoch, ktorí menili odbor, že smer obvykle nenájdu premýšľaním, ale skúšaním: malými projektmi s koncom a novými ľuďmi z odboru.

Popri zamestnaní sa dá urobiť niekoľko vecí. Portfólio sa stavia z troch dotiahnutých kusov, nie z tridsiatich skíc, pretože zadávateľ si kupuje dôkaz, nie potenciál. Jedna platená zákazka, pokojne za malé peniaze, ukáže viac než rok úvah: až u platiaceho klienta sa pozná, či vás baví aj to okolo tvorby, teda dohadovanie, termíny a prerábky. A potom sa hodí poznať dvoch troch ľudí, ktorí to robia naplno; od nich sa ceny a podmienky dozviete presnejšie než z internetu.

Druhá cesta sa prehliada, hoci je schodnejšia. Tvorivý kus v sebe má množstvo rolí, ktoré sa ako kreatívne neinzerujú: učiteľ, ktorý si stavia vlastné hodiny, človek na personálnom oddelení, ktorý navrhuje nábor, produktový manažér, ktorý vymýšľa, ako má vec fungovať. Keď vám v práci chýba len priestor, býva lacnejšie si ho vyjednať než meniť odbor. Ako si takú prácu poskladať, rozoberá text o tom, ako nájsť prácu, ktorá vás bude baviť.

Poctivé je povedať aj riziko, ktoré sa pri koníčkoch povýšených na živnosť objavuje pravidelne. Vo chvíli, keď začne tvorba platiť nájom, pribudne k nej termín, zadávateľ a jeho vkus. Rastislav maľoval desať rokov pre seba, potom sa dva roky živil ilustráciou pre reklamu a odvtedy kreslí zase večer, pretože práca z jeho obľúbenej činnosti urobila povinnosť. Nemusí to tak dopadnúť, ale stojí za to s tým počítať a nechať si aspoň jednu vec, ktorú robíte bez zadania.

Nela výpoveď nedala. Dohodla sa s kaviarňou oproti kancelárii, že im urobí štyridsať hrnčekov pre prevádzku, a prvýkrát si za keramiku nechala zaplatiť. Stálo ju to tri víkendy, po odpočítaní materiálu vyšiel zárobok takmer na nulu a glazúru musela dvakrát prerábať. Najviac ju na tom prekvapilo, že jej nevadilo to dohadovanie s prevádzkarkou. To je informácia, ktorú by od kruhu nedostala.