Práca pre introvertov: 25 povolaní a test pre váš typ

Barbora plní plán. Je tretia najlepšia obchodná zástupkyňa v regióne, dvaja veľkí klienti si ju vyžiadali menom a jej čísla nikto nespochybňuje. Napriek tomu v piatok príde domov, sadne si na schody v predsieni a hodinu nedokáže vôbec nič. Víkend potom z veľkej časti prespí.

Dlho si myslela, že jej nesedí odbor. Keď si však rozpísala týždeň po hodinách, vyšlo z toho niečo iné. Samotné rokovanie ju baví, aj to nepríjemné o cenách. Vyčerpáva ju ich počet: štyri schôdzky denne, medzi nimi telefonáty, a najlepšia časť dňa je hodina v aute medzi dvoma klientmi, keď je konečne ticho.

Toto nie je príbeh o zle zvolenom povolaní. Je to príbeh o zle nastavenej hustote kontaktu s ľuďmi. A tú sa dá pri výbere práce čítať dopredu, skôr než podpíšete zmluvu.

Introverzia nie je plachosť, je to účet za energiu

Slová introverzia a extraverzia priniesol do psychológie Carl Gustav Jung v roku 1921. Nepopisoval nimi, kto je v spoločnosti hlasnejší. Išlo mu o smer, ktorým sa človek prirodzene obracia: dovnútra, k vlastným myšlienkam a predstavám, alebo von, k ľuďom a dianiu okolo.

Plachosť stojí inde. Tá sa opiera o strach z hodnotenia - plachý človek by rád hovoril a bojí sa, ako to dopadne. Sociálna úzkosť je ešte niečo iné, patrí k nej vyhýbanie a niekedy odborná pomoc. Introvert sa ľudí nebojí, len ho stojí energiu, ktorú musí niekde doplniť.

Najlepšie je ten rozdiel vidieť po akcii. Po celodennej konferencii ide extrovert ešte na večeru a príde domov nabitý. Introvert tú istú konferenciu zvládne, pokojne na nej aj vystúpi, ale večer potrebuje zavrieť dvere a mlčať.

Susan Cain v roku 2012 upozornila na jeden nepomer: introverzia sa týka zhruba tretiny až polovice ľudí, a pritom je väčšina kancelárií, porád aj výberových konaní stavaná pre tú druhú polovicu. Otvorený priestor, nápady nahlas a na pohovore sa cení pohotová odpoveď.

Barbora vie odprezentovať produkt pred dvadsiatimi ľuďmi a vie vyjednávať o cene. Keby to nevedela, nerobí tú prácu šesť rokov. Otázka nikdy neznela, či to zvládne, ale koľko jej toho na konci dňa zostane.

Skúste si spomenúť na posledný pracovný deň, po ktorom ste sa cítili dobre. Boli pri ňom ľudia od rána do večera, alebo ste veľkú časť dňa strávili sami nad jednou vecou?

Introverzia nie je Hollandov typ, ale kríži sa s ním

Šesť typov pracovných záujmov popísal John Holland v roku 1959 a v roku 1997 model dopracoval: realistický (R), investigatívny (I), umelecký (A), sociálny (S), podnikavý (E) a konvenčný (C). Jeho myšlienka je jednoduchá. Ľudia hľadajú prostredie, ktoré zodpovedá ich typu, a v takom prostredí im býva lepšie.

Introverzia v tej šestici nie je. Je to iná os: nehovorí, čo vás baví, ale koľko ľudí pri tom unesiete. Obe osi sa však pretínajú, pretože niektoré typy prostredia majú kontakt s ľuďmi zabudovaný priamo v popise práce.

Tabuľka však nemá posledné slovo, pretože vnútri jedného typu sa dá pracovať veľmi rozdielne. Rozhodujú tri veci, ktoré v názve odboru vidieť nie sú:

• Hustota kontaktu, teda koľko rôznych ľudí za deň. Zdravotná sestra na lôžkovom oddelení a sestra na ambulancii majú rovnaký odbor a úplne iný deň.
• Hĺbka proti šírke. Hodinu s jedným človekom unesie introvert obvykle oveľa lepšie než desať minút s päťdesiatimi.
• Kontrola nad tempom: či si môžete povedať, že teraz dve hodiny nikto, alebo za vás rozhoduje cudzí kalendár.

Dvadsaťpäť povolaní v piatich skupinách

Nasledujúci zoznam nič nezakazuje a nie je predpis. Ukazuje, ako vyzerá práca, v ktorej sa dá odviesť veľa a pritom nehovoriť od rána do večera. Pri každom povolaní je jednou vetou dôvod, prečo introvertom často sadne.

Dáta a čísla

Jasné zadanie, dlhé bloky sústredenia a výsledok, ktorý hovorí za vás.

• Analytik dát - väčšinu dňa trávite s dátami, nie s ľuďmi, a záver obhájite číslom.
• Účtovník - predvídateľný rytmus a kontakt prevažne písomný.
• Audítor - hĺbkové skúmanie jedného prípadu namiesto neustáleho striedania tém.
• Aktuár - modelovanie rizík, kde sa cení presnosť viac než pohotová odpoveď.
• Daňový poradca - klientov je málo a hovorí sa s nimi do hĺbky.

Technika a remeslo

Odbory, v ktorých vás súdi hotová vec, nie to, ako ste o nej hovorili na porade.

• Programátor - dlhé bloky sústredenia, dohovor väčšinou písomný.
• Elektrikár - samostatné zákazky s jasne ohraničenou úlohou.
• Stolár - ticho dielne a výsledok, ktorý si môžete ohmatať.
• Technik CNC - stroj, program a presnosť, minimum porád.
• Záhradník - vonku, vo vlastnom tempe, s okamžite viditeľnou zmenou.

Slovo a obraz

Komunikuje sa veľa, lenže takmer výhradne písmom alebo obrazom.

• Prekladateľ - celý deň pri jazyku, so zadávateľom stačí e-mail.
• Korektor - detail a sústredenie, ktoré v hluku nejdú dokopy.
• Grafik - zadanie, práca osamote, prezentácia až na konci.
• Technický redaktor - zložité veci vysvetľujete písomne, nie na javisku.
• Archivár - poriadok v tichu a rešerše, do ktorých vám nikto nehovorí.

Výskum a informácie

Práca, kde sa hodí trpezlivosť a schopnosť zostať pri jednej otázke dlhšie než ostatní.

• Laborant - presný postup a vlastné pracovisko v malom tíme.
• Výskumný pracovník - téma, pri ktorej sa dá zostať mesiace.
• Knihovník - kontakt krátky a štruktúrovaný, zvyšok dňa s textami.
• Geodet - terén a meranie vo dvojici, nie v dave.
• Kartograf - detail nad mapou, ktorý neznesie vyrušenie.

Starostlivosť jeden na jedného

Introverzia pomáhajúce profesie nevylučuje. Žiada si len iný formát: jedného človeka, nie celé oddelenie.

• Fyzioterapeut - jeden pacient, ohraničený čas a veľa pozorovania.
• Psychoterapeut - hĺbka namiesto počtu, pauzy medzi klientmi patria k remeslu.
• Veterinár - väčšinu času s pacientom, ktorý nehovorí.
• Zubný technik - precíznosť v laboratóriu, kontakt s ambulanciou minimálny.
• Zdravotný laborant - výsledok, ktorý pomáha bez toho, aby ste stáli pri lôžku.

Ktoré z tých dvadsiatich piatich je vaše

Tých dvadsaťpäť povolaní spolu inak nemá takmer nič spoločné. Laborant a grafik sa stretnú v jedinej veci: v oboch sa dá pracovať naplno bez toho, aby vám deň ukrojilo desať schôdzok. To je odpoveď na otázku „koľko ľudí". Zostáva odpoveď na otázku „čo".

Tá druhá je o záujmoch, nie o energii. Čo by vás bavilo robiť, keby na počte ľudí okolo vôbec nezáležalo? Odpoveď hľadá test povolania zadarmo: má 72 otázok, pri každej činnosti volíte na škále, ako veľmi by vás bavila, a zaberie zhruba päť minút. Výsledkom je trojpísmenový Hollandov kód a prehľad povolaní, v ktorých sa ľuďom s podobným profilom darí.

Výsledok berte ako mapu, nie ako rozsudok. Mapa nepovie, kam ísť, ukáže len terén a cesty, ktoré v ňom vedú. Keď si k trojpísmenovému kódu pridáte vlastnú odpoveď na hustotu kontaktu, vznikne z toho filter, ktorý zo stovky inzerátov nechá desať. Ako sa šesť typov premieta do konkrétnych dráh, rozoberá text o tom, aké povolania sadnú jednotlivým typom osobnosti.

Kedy introvert prospieva aj v práci plnej ľudí

Teraz to nečakané. Adam Grant v roku 2013 porovnal obchodníkov a ich tržby a najlepšie výsledky nemali extroverti. Mali ich ľudia uprostred škály, takzvaní ambiverti. Vysvetlenie je nudné a presvedčivé zároveň: kto hovorí veľa, prestáva počúvať a začne tlačiť.

Podobne to dopadlo pri vedení ľudí. Grant, Gino a Hofmann v roku 2011 popísali, že introvertní vedúci mávajú lepšie výsledky pri tímoch, ktoré samy prichádzajú s nápadmi, pretože ich nechajú dohovoriť a nápad si vezmú. Pri pasívnych tímoch, ktoré čakajú na pokyn, sa poradie obracia.

Z toho plynie praktickejší záver než „hľadajte si tichú prácu". Kontakt s ľuďmi introvertovi svedčí, pokiaľ sa naň môže pripraviť dopredu a pokiaľ medzi jednotlivými blokmi existuje pauza. Tretia podmienka je najmenej samozrejmá: merať sa musí hĺbka vzťahu, nie počet oslovených.

Barbora napokon odbor nezmenila. Prerozdelila si týždeň: tri dni schôdzky za sebou, dva dni príprava ponúk a e-maily, žiadne rokovanie skôr než o desiatej. Čísla za pol roka neklesli a piatky prestali byť katastrofou. Nefunguje to u každého, ale ukazuje, kde býva páka - častejšie v rytme než v odbore.

Čo čítať v inzeráte a čo povedať na pohovore

Inzeráty hovoria o hustote kontaktu dosť otvorene, len inými slovami. Dynamický tím a otvorená kancelária znamenajú hluk a prerušovanie. Denný kontakt s desiatkami zákazníkov znamená presne to, čo hovorí. Samostatná práca, možnosť práce z domu a zodpovednosť za vlastný projekt sú naopak signály opačným smerom.

Na pohovore sa to dá overiť niekoľkými otázkami, ktoré nikoho neurazia:

• Koľko hodín denne strávim na schôdzkach a poradách?
• Ako vyzerá kancelária a dá sa v nej niekam sadnúť osamote?
• Rozhoduje sa u vás na porade, alebo sa podklady čítajú vopred písomne?
• Ako často sa cestuje a na ako dlho?
• Koľko ľudí musí do mojej úlohy zasiahnuť, kým je hotová?

Čo naopak nehovoriť, je veta „som introvert". Personalista si pod ňou predstaví človeka, ktorý nechce hovoriť so zákazníkmi. Lepšie je popísať podmienku a výsledok: najlepšiu prácu odvediem, keď mám dopoludnia dve hodiny bez schôdzok, a s klientmi pracujem radšej do hĺbky než na počet. Ako si také podmienky vyjednať, keď už v práci ste, rozoberá text o tom, ako funguje introvert v práci.

Barbora si po pol roku všimla ešte jednu vec. Hodina v aute medzi dvoma klientmi, ktorú brala ako stratený čas, bola jediná časť dňa, keď si v hlave usporiadala, čo vlastne chce ponúknuť a prečo. Len čo si ju do kalendára napísala ako pracovný blok, prestala sa za ňu ospravedlňovať.