Kam na vysokú školu: test a postup, keď neviete, čo študovať

Tereza má v novembri v prehliadači štrnásť otvorených záložiek s fakultami a jedinú istotu: mama chce právo. Sama by ich zavrela, lenže namiesto nich nevie dosadiť nič konkrétnejšie ako „niečo s ľuďmi, ale rozhodne nie učiť".

O tri mesiace podáva prihlášky. O desať mesiacov bude sedieť v posluchárni, ktorú si vybrala podľa toho, čo stihla zistiť za jednu zimu. A pretože sa jej nikto nepýta inak ako „kam sa hlásiš", vyzerá celá vec ako voľba medzi školami.

Rozhoduje sa pritom o niečom inom. Škola je adresa a pečiatka na diplome. To, čo bude tri roky robiť v stredu o druhej popoludní, určuje odbor.

Prečo je „kam" zlá prvá otázka

Porovnajte si dve situácie. Medzi dvoma fakultami, ktoré učia ten istý odbor, sa líši dochádzanie, náročnosť prijímačiek, veľkosť ročníka a atmosféra. Medzi dvoma odbormi na jednej fakulte sa líši úplne všetko ostatné: čo budete čítať, s kým sa budete rozprávať, či budete počítať, písať, alebo stáť v laboratóriu.

Povesť školy vydrží na životopise pár rokov a potom sa na ňu nikto nepýta. Náplň odboru vydrží celé štúdium a väčšinou aj prvé zamestnanie, pretože z nej vyrastú zručnosti, s ktorými do práce nastúpite. Keď niekto štúdium nedokončí, málokedy je to preto, že si vybral slabšiu školu. Obvykle ho prestal baviť obsah skôr, než prišli štátnice.

Súvislosť medzi záujmami a školským výkonom pritom nie je nijako dramatická, ako zhrnuli Nye, Su, Rounds a Drasgow v roku 2012. Silnejšie ako s výkonom súvisia záujmy s niečím iným: s tým, či človek v odbore zostane. Pre voľbu vysokej školy je to podstatnejšie než odhad, ako dobre zvládnete prvé skúškové obdobie.

Poradie „najprv odbor, potom škola" má ešte jednu praktickú výhodu. Zoznam sa zúži sám. Keď viete, že vás baví zisťovať, ako veci fungujú, spadne štrnásť záložiek na štyri a zvyšné tri mesiace strávite porovnávaním štyroch konkrétnych študijných plánov, nie bezcieľnym klikaním.

„Neviem, čo študovať" je v devätnástich normálny stav

V pätnástich sa človek rozhoduje z mála údajov. V devätnástich máte za sebou štyri roky strednej, brigády, krúžky a kopu predmetov, pri ktorých ste zistili, že vám nič nehovoria. Údajov máte dosť, len nie sú roztriedené, a to je iný problém než prázdno.

Záujmy sa navyše v tomto veku začínajú ustaľovať. Low, Yoon, Roberts a Rounds v roku 2005 zhrnuli dlhodobé merania a vyšlo im niečo, čo väčšina osemnásťročných nečaká: v neskorej adolescencii sú záujmy stálejšie ako väčšina osobnostných čŕt a menia sa pomalšie, než si dvadsaťroční myslia. To, čo vás baví teraz, vás bude s veľkou pravdepodobnosťou baviť aj o tri roky. Dá sa o to oprieť.

Druhou komplikáciou je počet možností. Barry Schwartz v roku 2004 opísal jav, ktorý pozná každý maturant: čím viac porovnateľných variantov človek má, tým horšie sa rozhoduje a tým menej je so svojou voľbou nakoniec spokojný, pretože všetky nevybrané možnosti zostanú visieť vo vzduchu ako potenciálne lepšie verzie. Štrnásť otvorených záložiek nie je dôkaz dôkladnosti. Je to dôvod, prečo sa Tereza v novembri nerozhodne.

Koľko z vašich záložiek ste otvorili preto, že vás zaujalo, čo sa tam učí, a koľko preto, že sa tá škola objavila v rebríčku alebo ju spomenul niekto v rodine?

Šesť typov záujmov a fakulty, ktoré k nim vedú

Americký psychológ John Holland prišiel v roku 1959 s myšlienkou, ktorú dopracoval do podoby z roku 1997: ľudia aj pracovné prostredia sa dajú opísať šiestimi typmi a človeku sa darí tam, kde prostredie zodpovedá jeho typu. Pre voľbu školy je to použiteľné, pretože študijné odbory sa dajú zaradiť rovnako ako povolania.

Tabuľka zvádza k tomu vybrať si jedno písmeno a mať hotovo. Užitočnejšia je dvojica. Kto má vysoko I a zároveň A, bude sa v laboratóriu, kde sa osem hodín opakuje jeden protokol, nudiť a bude mu lepšie tam, kde sa vymýšľa zadanie. Kto má vysoko I a zároveň C, bude v tom istom laboratóriu spokojný, pretože poriadok a presnosť mu neprekážajú, práve naopak. Rovnaká fakulta, rovnaký odbor, dva úplne iné roky života.

Dvojice tiež vysvetľujú odbory, ktoré v tabuľke vyzerajú divne zaradené. Architektúra sadne ľuďom, ktorí majú vysoko A aj R, pretože sa v nej kreslí aj počíta nosnosť. Zdravotníctvo má popri S takmer vždy ešte I alebo R podľa toho, či ide skôr o diagnostiku, alebo o prácu rukami. Marketingová komunikácia stojí na A a E naraz, čo je aj dôvod, prečo v nej ľudia s čisto umeleckým profilom narazia na to, že sa stále niečo predáva.

Test pred prihláškou: od kódu späť k fakultám

Obvyklý postup ide od fakulty k sebe. Nájdete školu, prečítate si opis odboru a hádate, či vám sadne. Opačný smer je spoľahlivejší, pretože nezačína pri texte, ktorý niekto napísal, aby vás nalákal, ale pri vás.

Zaujíma vás, čo vás na tých štrnástich fakultách vlastne priťahuje? Na to odpovedá test povolania zadarmo: má 72 otázok, pri každej činnosti volíte na škále, ako veľmi by vás bavila, a zaberie zhruba päť minút. Výsledkom je trojpísmenový Hollandov kód, teda kombinácia typov, a prehľad povolaní, v ktorých sa ľuďom s podobným profilom darí.

Z kódu potom vedie cesta späť k prihláške v troch krokoch:

1. Z prehľadu povolaní vypíšte päť, pri ktorých vám nenapadne okamžitá námietka.
2. K nim dohľadajte odbory, ktoré k tým povolaniam vedú; k niektorým vedie ciest viac, k niektorým nevedie vysoká škola žiadna.
3. Až potom hľadajte fakulty, kde sa tie odbory učia, a porovnávajte ich medzi sebou.

Výsledok testu je mapa, nie rozsudok. Nepovie vám, či na medicínu máte, ani či vás vezmú. Ukáže smer, ktorým sa oplatí hľadať, a dá voľbe jazyk, v ktorom sa o nej dá doma hovoriť inak ako cez hádku o práve. Celý postup od záujmov k povolaniu rozoberá text o tom, ako si vybrať povolanie.

Štyri otázky, ktoré rozhodnú lepšie než rebríček

Až budete mať tri až päť odborov, prestaňte ich porovnávať podľa prestíže a prejdite ich týmito otázkami. Vyradia toho viac než hodina v diskusnom fóre.

1. Čo budem robiť v stredu o druhej popoludní v druhom ročníku? Otvorte si študijný plán, nie prezentáciu fakulty, a prečítajte si názvy predmetov z tretieho a štvrtého semestra.
2. Poznám niekoho, kto to vyštudoval? Ak nie, dá sa to napraviť do týždňa.
3. Bavil by ma ten odbor aj bez titulu? Keby na konci žiadny diplom nečakal, otvoril by som si tie skriptá dobrovoľne?
4. Čo urobím v lete, keď ma nevezmú? Odpoveď „neviem" znamená, že v zozname chýba ešte jeden variant.

Druhá otázka má najväčšiu návratnosť a zároveň sa odkladá najčastejšie. Herminia Ibarra v roku 2003 opísala, že sa profesijná identita mení skúsenosťou a rozhovormi s ľuďmi z odboru, nie premýšľaním o sebe v izbe. Tri rozhovory po dvadsiatich minútach povedia o odbore viac ako všetky weby dokopy, pretože sa v nich dá spýtať na veci, ktoré do opisu štúdia nikto nenapíše.

Tereza takto hovorila s Ondrejom, kamarátom staršieho brata, ktorý dokončil sociálnu prácu a dva roky ju robí. Najcennejšia veta z toho rozhovoru nebola o štúdiu, ale o tom, ako vyzerá bežný utorok v teréne a čo ho na tej práci hnevá. Po takej vete sa človek rozhoduje inak ako po dni otvorených dverí, kde sa ukazuje len tá krajšia polovica.

Keď ani po tých štyroch otázkach nezostane nič, pri čom by ste sa zastavili, je to signál na iný postup, nie na paniku. Päť krokov pre situáciu, keď neviete, čo chcete robiť, začína inventúrou vlastného týždňa, nie zoznamom škôl.

Rok navyše: kedy pomôže a kedy je to len odklad

Andrew Martin v roku 2010 sledoval študentov, ktorí si medzi strednou a vysokou dali rok pauzy, a zistil, že na začiatku štúdia mali vyššiu motiváciu ako ostatní. Háčik je v tom, komu to platilo. Efekt sa ukázal hlavne pri ľuďoch, ktorí mali rok naplnený prácou alebo nejakým programom, nie pri tých, čo čakali, kým ich niečo napadne.

Rok navyše má teda zmysel, keď má obsah a dátum. Obsah znamená prácu, jazykový pobyt, stáž alebo čokoľvek, čo vás dostane do kontaktu s reálnou prevádzkou odboru, o ktorom uvažujete. Dátum znamená deň, do ktorého sa rozhodnete, a ten si napíšte vopred, kým ste ešte v režime maturanta a nie v režime človeka, ktorému sa z brigády nikam nechce.

Poctivé je spomenúť aj riziká. Návrat do školského režimu je po roku ťažší, spolužiaci sú medzitým v polovici prvého ročníka a v rodine sa rok pauzy obhajuje horšie ako akákoľvek prihláška. Ak v tom roku nemáte čo robiť okrem čakania, býva lepšie nastúpiť a prípadne po prvom semestri odísť. Štyri cesty vrátane pomaturitného štúdia na strednej odbornej škole a práce hneď po maturite rozoberá text o tom, čo robiť po maturite.

Prihlášky a termíny: čo riešiť kedy

Konkrétne dátumy si vždy overte priamo na webe fakulty, pretože sa rok od roka posúvajú a líšia sa aj medzi odbormi jednej školy. Hrubý rámec ale drží: väčšina verejných vysokých škôl zbiera prihlášky do konca marca a umelecké odbory s talentovými skúškami mávajú termín podstatne skôr, často už na jeseň.

Z toho plynie časový plán, ktorý sa dá stihnúť bez nervov:

• jeseň: test, dni otvorených dverí, tri rozhovory, hrubý zoznam odborov
• zima: zúžiť na tri až päť odborov, prejsť študijné plány, zistiť podobu prijímačiek
• skorá jar: podať prihlášky a začať sa pripravovať na skúšky
• koniec jari: prijímačky, prípadne druhé kolo na fakultách, ktoré dopĺňajú stavy

K počtu prihlášok platí jedno pravidlo, ktoré sa často porušuje. Dve prihlášky na ten istý odbor v dvoch mestách nie sú poistka, len dvakrát rovnaká stávka. Rozumnejšie je poslať jednu na odbor, ktorý vedie vaše prvé písmeno, a druhú na odbor z druhej oblasti vášho kódu. V júni si potom vyberáte medzi dvoma rôznymi cestami, nie medzi dvoma adresami.

Tereze ten zoznam nakoniec skrátil kód, v ktorom viedlo S a hneď za ním E. Sedelo to viac, ako čakala: na gymnáziu ju bavilo organizovať zbierku pre útulok a laboratórne cvičenia neznášala. Zostali tri odbory, z ktorých dva podala, a právo nechala ako tretí variant, o ktorom sa doma dalo hovoriť bez zvyšovania hlasu. Nakoniec ju vzali na sociálnu prácu aj na marketingovú komunikáciu a rozhodovala sa medzi dvoma vecami, ktoré si vybrala sama. To je iná úloha než štrnásť otvorených záložiek v novembri.