Ako zistiť enneagram typ: prečo sa ľudia najčastejšie mýlia

Marekovi vyšla v teste dvojka, Opatrovateľ. Sedelo to: v práci pomáha, doma varí, kamarátom vozí veci z obchoďáku. Po roku mu však došlo, že nepomáha preto, aby bol potrebný. Pomáha preto, že odmietnuť by znamenalo nepríjemný rozhovor, a tým sa vyhýba odjakživa.

To isté správanie, iný motor. Marek je deviatka.

Toto je zďaleka najčastejší dôvod, prečo ľuďom vyjde typ, ktorý im po pár mesiacoch prestane sedieť. Dotazník sa pýta na to, čo robíte. Enneagram však netriedi ľudí podľa správania, ale podľa toho, čomu sa tým správaním celý život vyhýbajú.

Prečo sa typ určuje ťažšie, než čakáte

Deväť typov opísal v 60. rokoch Bolívijčan Oscar Ichazo ako takzvané ego fixácie a do jazyka psychiatrie ich preniesol Čiléan Claudio Naranjo. Ani jeden z nich nepracoval so správaním. Obaja opisovali jadrovú obavu: jednu vec, ktorú človek neznesie, a stratégiu, ktorú si proti nej za život postavil.

Problém je, že práve k tejto vrstve máte najhorší prístup. Psychológovia Richard Nisbett a Timothy Wilson zhrnuli v roku 1977 sériu experimentov, v ktorých ľudia s úplnou istotou vysvetľovali, prečo sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. Ich vysvetlenia sa pritom preukázateľne míňali s tým, čo ich voľbu naozaj ovplyvnilo. Introspekcia nie je okno dovnútra, skôr rozprávanie, ktoré si o sebe dodatočne skladáte.

S týmto handicapom musí dotazník pracovať. Spýta sa vás, či často pomáhate druhým, vy pravdivo odpoviete áno a systém z toho urobí dvojku. Že pomáhate hlavne preto, aby bol pokoj, sa z odpovede nedozvie.

K tomu sa pridáva druhá pasca. Bertram Forer dal v roku 1948 študentom ich "osobný" opis osobnosti a nechal ich oznámkovať, ako presne na nich sedí. Priemer vyšiel 4,26 z 5, pričom všetci dostali úplne rovnaký text. Pocit "toto som presne ja" je preto najslabší dôkaz, aký pri určovaní typu máte k dispozícii.

Praktický dôsledok stojí za zapamätanie. Opis svojho typu nespoznáte podľa toho, že vám lichotí. Spoznáte ho podľa toho, že vás pri čítaní niečo nepríjemne stiahne.

Šesť dvojíc, ktoré sa mýlia najčastejšie

Typy sa nezamieňajú náhodne. Mýlia sa tie, ktoré sa navonok správajú takmer rovnako a pritom strážia niečo úplne iné. Tabuľka nižšie je orientačná pomôcka, nie diagnostika.

Pravý stĺpec sa naschvál nikde nepýta na správanie. Pýta sa na to, čo má byť tým správaním chránené.

Existuje aj rýchlejšia skúška. Vezmite oboch kandidátov a predstavte si vetu, ktorá danému typu vezme presne to, na čom stojí. Jednotke niekto povie, že to, čo urobila, je pokazené. Šestke, že sa na nikoho spoľahnúť nemôže. Jedna z tých viet zostane visieť vo vzduchu a druhá vás minie bez povšimnutia.

Ako čítať výsledok, keď sú skóre tesne pri sebe

Väčšina testov nevráti jedno číslo, ale poradie. Ak sú prvé dva typy od seba pár bodov, nemáte výsledok, máte užší výber. A to je v poriadku, presne na to dotazník slúži: z deviatich možností urobí dve.

Ďalej pokračujte ručne. Otvorte si oba profily a preskočte silné stránky, tie vám budú sedieť pri oboch, pretože sú písané tak, aby v nich človek našiel seba. Čítajte slabiny, opis stresu a to, čo daný typ robí vo vzťahoch. Rozhoduje jadrová obava, nie zoznam vlastností.

A teraz úprimne: ktorú z tých dvoch kapitol ste dočítali rýchlejšie, len aby ste to mali za sebou? Tá býva tá vaša.

Ako zistiť enneagram typ teda nie je otázka, na ktorú stačí päťdesiat otázok a graf. Náš enneagram test vypíše poradie všetkých deviatich typov aj krídlo, takže rozdiel medzi prvým a druhým miestom uvidíte hneď. Porovnanie s ostatnými v ňom berte ako orientačné, enneagram nemá overené normy a nikdy ich nemal.

Ešte jedno varovanie. Ak vám vyšiel typ, ktorý sa dobre rozpráva na večierku, pridajte kontrolu navyše. Osmička, trojka a štvorka bývajú typy, ktorými by ľudia radi boli. Deviatka, dvojka a šestka bývajú typy, ktorými sú.

Krídla a šípky: prečo sa spoznávate v štyroch typoch

Veta "sedia mi asi štyri opisy" nemusí znamenať, že ste niečo vyplnili zle. Často znamená, že systém funguje presne tak, ako má.

Každý typ má na kruhu dvoch susedov a jeden z nich sa doňho mieša silnejšie. Volá sa to krídlo a je to dôvod, prečo dve štvorky pri jednom stole pôsobia ako dvaja rôzni ľudia: štvorka s krídlom 3 tlačí svoju osobitosť von a vie ju predať, štvorka s krídlom 5 ju obracia dovnútra a tvorí v ústraní. Podrobnejšie sú krídla rozobrané tu.

Šípky pridávajú ďalšie dva typy. Pod tlakom sa posúvate k jednému z nich, v pohode k druhému, a v tej chvíli sa naozaj správate ako on. Perfekcionista v strese prepadá ukrivdenosti, ktorá patrí štvorke. Ctižiadostivec prepne na autopilota a začne odkladať, čo vyzerá ako deviatka. Kto vypĺňal dotazník uprostred vyčerpávajúceho obdobia, mohol pokojne odpovedať za svoj stresový bod. Celú mapu šípok nájdete v samostatnom sprievodcovi.

Vyplýva z toho jednoduché pravidlo. Zistite, kde vaši dvaja kandidáti na kruhu ležia. Sú to susedia, alebo ich spája šípka? Potom sa najskôr nemýlite, len vidíte hlavný typ aj jeho odtieň. Nemajú spolu na kruhu nič spoločné, napríklad dvojka a päťka? Jeden z nich je zle a rozhodne jadrová obava.

Týždeň, ktorý rozhodne viac než dotazník

Dotazník zachytí, čo si o sebe myslíte v jedno popoludnie. Vzorec sa však pozná až v čase a týždeň na to bohato stačí.

Sedem dní si každý večer odpovedzte na päť otázok. Nie v hlave, písomne. Inak si odpoveď nenápadne prispôsobíte tomu, čo si o sebe už myslíte.

• O koľkej ste dnes prvýkrát pocítili napätie a čo ste v tej chvíli chceli ochrániť?
• Napíšte jednu vetu, ktorú ste dnes nepovedali nahlas, a pripíšte prečo.
• Niečo vás dnes nahnevalo viac, než tá vec objektívne stála. Čo to bolo?
• Prispôsobili ste sa dnes niekomu? Zapíšte komu a čo vám to vynieslo.
• Keby vám dnes niekto povedal jednu jedinú vetu, po ktorej by ste sa prepadli, ako by znela?

Posledná otázka je nepríjemná naschvál. Odpoveď na ňu býva vaša jadrová obava preložená do bežnej reči: "si zbytočný", "nikto ťa nepodrží", "si úplne obyčajný", "nemáš to pod kontrolou".

Po siedmich dňoch si zápisky prečítajte za sebou. Nehľadajte v nich, čo ste robili. Hľadajte, čo sa opakuje na konci viet: pred čím ste cúvli, čo ste chceli udržať, čo ste nechceli, aby si o vás niekto myslel.

Pomôže aj druhý pohľad, ale pýtajte sa dobre. Otázka "aký myslíš, že som typ?" nikam nevedie, pretože partner ani kolega do vašej motivácie nevidia. Použiteľnejšie zadanie znie: "čo si myslíš, že si u seba najviac strážim?" Odpoveď vás možno zaskočí, a to je v tomto prípade dobré znamenie.

Kedy má zmysel test zopakovať

Nie hneď. Keď si dotazník dáte znova o tri dni, potvrdíte si najmä svoju náladu.

Rozumné dôvody na opakovanie sú v zásade tri. Prešli ste týždeň sebapozorovania a máte teraz o sebe dáta, ktoré ste pri prvom vypĺňaní nemali. Alebo ste test robili uprostred krízy, rozchodu či preťaženia, takže ste odpovedali za svoj stresový bod. Tretí prípad je zmena kontextu: nová práca, dieťa, sťahovanie. Prvý test ste vtedy vypĺňali za život, ktorý už nežijete.

Pri druhom pokuse zmeňte časové okno. Neodpovedajte podľa posledného týždňa, ale podľa posledných dvoch až troch rokov. Typ má byť to, čo vo vás zostáva, keď sa všetko ostatné mení.

A jedna hranica, ktorú je fér si priznať. Opakovať test, kým nevyjde typ, ktorý sa vám páči, nie je hľadanie pravdy, ale nákup. Keď vám dvakrát vyjde to isté a stále to nesedí, problém nebude v dotazníku. Buď ide o niečo, čo ste zatiaľ ochotní o sebe pripustiť len napoly, alebo hľadáte odtieň medzi krídlami a šípkami, a to je úplne iná úloha. Základy deviatich typov si viete prejsť v prehľade enneagramu.

Späť k Marekovi z úvodu. Keď si po roku prečítal vlastné poznámky z piatich sporov, opakovala sa v nich jedna veta: hlavne nech z toho nie je konflikt. Ani raz tam nestálo, že chce byť potrebný. Test mu vtedy dal dvojku a nebola to chyba testu. Bola to chyba v tom, na čo sa sám seba pýtal.