Kariérne poradenstvo: čo od neho čakať a čo zvládne test zadarmo

Michal si od prvého sedenia sľuboval jedinú vetu: robte toto. Má tridsaťpäť rokov, dva roky bol doma s dcérou a na starú pozíciu v údržbe sa vracať nechce. Prišiel s tým, že si za hodinu kúpi rozhodnutie.

Poradkyňa mu ho nedala. Pol hodiny sa namiesto toho pýtala na veci, ktoré s prácou zdanlivo nesúviseli: čo ho na strednej bavilo, kedy naposledy v práci stratil pojem o čase, čo si o návrate myslia doma. Michal odchádzal bez odpovede a s domácou úlohou.

O tri týždne mal na papieri tri smery, medzi ktorými sa dalo rozhodovať. Ani jeden z nich nevyslovila poradkyňa. Všetky tri povedal nahlas on sám, len na to potreboval niekoho, kto sa pýtal dosť dlho na to, aby sa dostal pod prvú odpoveď.

Čo kariérny poradca robí a čo nerobí

Kariérne poradenstvo je vedený rozhovor o vašej práci, nie prednáška o trhu. Poradca nedáva hotovú odpoveď, pretože ju nemá: nepozná vašu rodinu, vaše splátky ani to, čo dlhodobo vydržíte. Prácu vám tiež nezoženie, pohovor nedohodne a na nikoho vás nenapojí.

Čo vie, je štruktúra. Rozhovor rozdelí na časti, ktoré si človek sám v hlave neuprace: čo ma baví, čo viem, čo si za to kúpim, čo na to povedia doma. Väčšina ľudí rieši všetky štyri veci naraz a k tomu o druhej ráno, takže z nich vznikne jedna hmla, v ktorej sa nedá pohnúť.

Steven Brown a Nancy Ryan Krane v roku 2000 prešli desiatky výskumov kariérnych intervencií a hľadali, čo v nich vlastne účinkuje. Vyšlo im päť zložiek: písomné cvičenia, individuálny výklad výsledkov testov, informácie o tom, ako povolanie vyzerá v praxi, konkrétne príklady ľudí, ktorí podobnou zmenou prešli, a práca s podporou okolia. Za pozornosť stojí, čo v tom zozname chýba. Dobrá rada.

Slovo poradca sa navyše používa pre štyri rôzne profesie a ľudia si ich bežne mýlia, takže si niekto kúpi stretnutie s personalistom a čuduje sa, že sa ho nikto nepýta, čo by ho bavilo.

Pre koho to má zmysel a pre koho nie

Poradenstvo sa oplatí tam, kde je rozhodnutie zložité a vy v ňom stojíte sami. Typicky ide o tieto situácie:

• meníte odbor a netušíte, čo z dvanástich rokov praxe je prenosné inam; k tomu sa viaže aj zmena kariéry v tridsiatke alebo v štyridsiatke, keď človek mení smer s hypotékou na krku
• vraciate sa po rodičovskej alebo po dlhšej pauze a odbor sa medzitým posunul
• končíte školu a máte tri ponuky, ktoré spolu nijako nesúvisia
• dostali ste výpoveď a rozhodujete sa pod časovým tlakom
• máte cez päťdesiat a od personalistov počúvate hlavne to, že ste prekvalifikovaní
• stav neviem, čo chcem robiť trvá dlhšie ako rok a sám sa nepohol

Dve objednávky naopak končia sklamaním pravidelne. Prvá znie „chcem nový životopis". To je iná služba, lacnejšia a rýchlejšia, a poradcu na ňu nepotrebujete. Druhá znie „nech už za mňa niekto rozhodne". Rozhodnutie za vás nikto neprevezme, pretože ho za vás potom ani nikto neodžije.

Kedy ste naposledy niekomu nahlas a celé opísali, čo vás na práci baví, bez toho, aby ste pritom museli obhajovať, prečo tam ešte ste? Pre mnohých ľudí je práve toto celá hodnota prvého sedenia: prvý raz po rokoch hovoria o svojej práci s niekým, kto z toho nič nemá.

Jedna poctivá výnimka. Keď sa z nerozhodnosti stane apatia, ktorá sa týka všetkého, nielen práce, a pridá sa k tomu nespavosť alebo mesiace vyčerpania, nie je to úloha pre kariérne poradenstvo. Tam patrí psychológ alebo lekár, a to skôr ako mapa povolaní.

Ako vyzerá sedenie

Najčastejšie ide o jedno až tri stretnutia po hodine až hodine a pol, osobne alebo online. Priebeh sa podľa poradcu líši, ale kostra býva podobná:

1. Mapa súčasného stavu: čo robíte, čo vás na tom drží a čo vás z toho ženie.
2. História záujmov: škola, brigády, koníčky. Hľadá sa, čo ste robili dobrovoľne, nie v čom ste mali jednotky.
3. Dotazník záujmov alebo osobnostný inventár, ak s ním poradca pracuje. Výsledok sa vykladá spoločne, neposiela sa mailom.
4. Mapa možností: päť až osem smerov na papieri vrátane tých, ktoré vzápätí vypadnú.
5. Zúženie podľa reality: peniaze, dochádzanie, rodina, čas na doštudovanie.
6. Plán s dátumom: čo urobím do mesiaca, s kým sa porozprávam, kedy sa k tomu vraciame.

Medzi stretnutiami dostanete úlohu a býva to nezáživná práca: spísať časovú os, obvolať dvoch ľudí, prejsť inzeráty a vypísať z nich úlohy namiesto názvov pozícií. Práve táto časť ale podľa Browna a Ryan Krane rozhoduje o výsledku viac ako samotný rozhovor. Kto úlohu neurobí, príde na druhé sedenie do toho istého bodu, z ktorého odišiel.

Z ich prehľadu vyplýva ešte jedna praktická vec: prínos rástol zhruba do štvrtého až piateho stretnutia a potom sa zastavil. Dlhý balík teda nie je automaticky lepší ako tri poctivé sedenia s úlohami medzi nimi.

Koľko to stojí

Časť poradenstva sa dá dostať bez platenia a ľudia o tom často nevedia:

• úrad práce a jeho poradenské služby vrátane testov záujmov a prehľadov o povolaniach
• kariérové centrá vysokých škôl, obvykle aj pre čerstvých absolventov
• výchovní a kariérni poradcovia v školách a centrá poradenstva a prevencie, ak riešite voľbu za dieťa
• neziskové organizácie zamerané na návrat na trh práce, typicky pre rodičov po rodičovskej a pre ľudí nad päťdesiat
• program platený zamestnávateľom pri prepúšťaní, o ktorom sa dá pri odchode vyjednávať

Pri súkromných poradcoch sa cenová hladina pohybuje orientačne od niekoľkých desiatok do nižších stoviek eur za hodinu. Rozpätie je široké, pretože sa doň premieta mesto, skúsenosť poradcu a hlavne to, či je v cene licencovaná diagnostika, ktorá aj samotného poradcu niečo stojí. Balík troch sedení býva lacnejší ako tri sedenia kupované zvlášť.

Skôr ako zaplatíte, opýtajte sa na tri veci: čo presne je v cene, či dostanete niečo písomné a čo sa stane, keď sa po prvom stretnutí ukáže, že potrebujete niekoho iného. Poradca, ktorý na tieto otázky odpovedá neurčito, odpovedá vlastne dosť jasne.

Čo si pripraviť vopred

Sedenie, na ktoré prídete s prázdnou hlavou, sa z polovice minie zbieraním základných údajov. Hodina pritom stojí rovnako, takže sa oplatí prísť vybavený.

• Časová os školy a práce, pri každej zastávke jedna veta „čo ma na tom bavilo" a jedna „čo nie". Konkrétne úlohy, nie názvy pozícií.
• Tri otázky, ktoré chcete naozaj zodpovedať, napísané vopred. Bez nich sa rozhovor rozleje.
• Vaše hranice: koľko potrebujete zarobiť, kam ste ochotní dochádzať, koľko mesiacov zvládnete na doštudovanie.
• Výsledok testu záujmov, ak nejaký máte, pokojne vytlačený.

Posledný bod sa dá vybaviť večer predtým. Otázku „čo by ma vlastne bavilo robiť" rieši aj test povolania zadarmo: pri 72 činnostiach vyberáte na škále, ako veľmi by vás bavili, zaberie to asi päť minút a výsledkom je trojpísmenový Hollandov kód, teda kombinácia typov, a prehľad povolaní, v ktorých sa ľuďom s podobným profilom darí. Výsledok je mapa, nie rozsudok, a na sedení sa z neho dá rovno vyjsť.

Šesť typov opísal John Holland už v roku 1959 a v roku 1997 ich rozpracoval: realistický (R), investigatívny (I), umelecký (A), sociálny (S), podnikavý (E) a konvenčný (C). Kombinácia prvých troch písmen hovorí o vašich záujmoch viac ako jedno z nich.

Keď si taký výsledok prinesiete so sebou, ušetríte úvodné oťukávanie a prejdete rovno k tomu, čo s ním. Pomôže aj to, keď si vopred prejdete, ako si vybrať povolanie krok po kroku, aby ste na stretnutí nemuseli riešiť základné zadanie.

Čo zvládne test a kde už treba človeka

Dotazník a poradca robia dve rôzne veci a jedno druhé nenahradí. Najlepšie je vidieť, kde presne vedie hranica, keď sa to postaví vedľa seba.

Holland staval na jednoduchej myšlienke: ľudia vyhľadávajú prostredie, ktoré zodpovedá ich typu, a v takom prostredí im býva lepšie. Christopher Nye a jeho kolegovia v roku 2012 zhrnuli výskumy, podľa ktorých zhoda záujmov s prácou súvisí s výkonom aj s tým, ako dlho pri nej ľudia vydržia. Súvislosť však nie je nijako silná, takže zo žiadneho kódu nevypadne jedno správne povolanie. Vypadne z neho smer a slovník, ktorým sa o ňom dá hovoriť.

Herminia Ibarra v roku 2003 opísala, že k novej profesijnej identite sa ľudia nedopracujú premýšľaním za stolom. Dôjdu k nej po malých krokoch, pokusoch a rozhovoroch s ľuďmi, ktorí to, čo zvažujete, naozaj robia. Túto časť za vás test neurobí a úprimne, poradca tiež nie. Zariadi len to, že si na ňu napíšete dátum.

Ako spoznať dobrého poradcu

Existuje jednoduché meradlo a použijete ho po dvadsiatich minútach prvého sedenia: kto z vás dvoch hovoril viac. Má to byť klient. Poradca, ktorý rozpráva o trendoch na trhu a o svojich úspešných prípadoch, si užíva hodinu, ktorú platíte vy.

Dobré znamenie je, keď vám poradca povie, kedy vám nepomôže, a odkáže vás inam. Ďalším je spôsob, akým hovorí o výsledkoch dotazníkov: dobrý ich vykladá ako pravdepodobnosti a hypotézy na overenie, nie ako škatuľku. A z posledného stretnutia odchádzate s niečím napísaným, nielen s dobrým pocitom, ktorý do piatka vyprchá.

Červené vlajky sa dajú zhrnúť do krátkeho zoznamu:

• garantuje prácu, pozíciu alebo plat
• predáva balík skôr, ako vie, čo potrebujete
• argumentuje hlavne certifikátmi a licenciami namiesto toho, ako pracuje
• všetko vysvetľuje výsledkom jediného dotazníka
• hovorí o vašej povahe ako o nemennej vlastnosti
• odmieta povedať, čo je v cene a čo už nie

Michal nakoniec neskončil ani v jednom z troch smerov, s ktorými od poradkyne odišiel. Zostal v údržbe, len sa posunul na miesto, kde zaúča nových ľudí a píše pracovné postupy. Bola to tá vec, pri ktorej mu na sedení stuhla ruka nad papierom, pretože mu prvý raz napadlo, že sa tým dá živiť. Poradkyňa mu ju neporadila. Spýtala sa len, čo ho na tých dvoch rokoch doma bavilo najviac, a on povedal, že vysvetľovať.