Povolania budúcnosti: päť oblastí a test, ktorý poradí

Karolína je v maturitnom ročníku a na otázku, čo bude robiť ďalej, má hotovú odpoveď: niečo s umelou inteligenciou. Znie to rozumne, dospelí pri stole spokojne prikývnu a debata sa tým končí.

Keď sa jej ale spýtate, čo by v takej práci robila v pondelok od deviatej do piatej, príde ticho. Nie je nerozhodná. Len si pod tým názvom zatiaľ nevie predstaviť jedinú konkrétnu činnosť, a v tom nie je sama.

Zoznamy povolaní budúcnosti majú rovnakú chybu. Vyzerajú ako rázcestník, v skutočnosti sú to nadpisy bez obsahu. Medzi vetou „ten odbor porastie" a vetou „toto ma bude baviť osem hodín denne" je pritom rozdiel, ktorý rozhodne, či v odbore o päť rokov ešte budete.

Prečo „naučiť sa AI" nie je povolanie

Umelá inteligencia je nástroj, nie odbor. Podobne sa pred tridsiatimi rokmi rozšírili tabuľkové procesory: zmenili prácu účtovníkov, analytikov aj skladníkov, ale nikto si kvôli tomu nešiel podať prihlášku na odbor tabuľkový procesor. Nástroj sa k profesii pridá, nenahradí ju celú.

Vnútri profesií sa presúvajú hlavne úlohy. Účtovníčka stále nesie zodpovednosť za svoj podpis a vysvetľuje klientovi, prečo mu daň vyšla práve takto; ubúda jej prepisovanie dokladov. Kto z toho vyvodí, že účtovníci zmiznú, mýli si úlohu s povolaním. Ten rozdiel podrobne rozoberá text o tom, ktoré povolania nahradí AI.

Práca s umelou inteligenciou v praxi vyzerá tak, že niekto rozumie svojmu odboru a k tomu vie nástroju zadať prácu, skontrolovať ju a podpísať jej výsledok. Inzeráty na také roly preto takmer nikdy nezačínajú skratkou AI, ale názvom profesie: analytik, rádiologický technik, marketér, projektant. Nástroj príde na rad až v druhej vete.

Pre Karolínu z toho plynie nepríjemná správa: „niečo s AI" nie je voľba odboru, ale jej odklad. Užitočnejšia otázka znie, v akom prostredí chce ten nástroj používať. V zdravotníctve, v energetike, v marketingu alebo v škole vyzerá práca s ním zakaždým úplne inak.

Čo sa dá o budúcnosti povedať poctivo

Predpovede o zániku profesií starnú rýchlo. Carl Frey a Michael Osborne odhadli v roku 2013, že zhruba 47 % pracovných miest v USA je vo vysokom riziku automatizácie. O tri roky neskôr prepočítali Melanie Arntzová, Terry Gregory a Ulrich Zierahn to isté pre krajiny OECD, lenže po jednotlivých úlohách namiesto po celých profesiách, a vyšlo im okolo 9 %.

Ten rozdiel nie je chyba v počtoch, je to rozdiel v otázke. „Zmizne táto profesia?" a „koľko úloh v nej zvládne stroj?" sú dve rôzne veci a druhá z nich starne oveľa pomalšie. Odtiaľ plynie prvé pravidlo na čítanie akéhokoľvek článku o práci budúcnosti: čísla o celých povolaniach čítajte s rezervou, čísla o úlohách berte vážnejšie.

Najistejšia časť predpovedí pritom nevisí na technológii, ale na demografii. Silné povojnové ročníky odchádzajú do dôchodku a menšie ročníky za nimi ich nenahradia, pretože sa jednoducho nenarodili. Koľko bude o desať rokov osemdesiatročných ľudí, sa dá spočítať už dnes, a s tým aj to, koľko bude treba ľudí, ktorí sa o nich postarajú.

Do rovnakej kategórie patrí odchod celej generácie remeselníkov a učiteľov, obnova budov a rozvodných sietí alebo to, že s dátami dnes pracuje aj odbor, kde sa donedávna písalo do zošita. Projekcie trhu práce, ktoré sleduje ministerstvo práce, mieria rovnakým smerom. Čo nikto nevie: ako sa budú konkrétne pozície volať, ktoré nástroje sa do nich zmestia a čo vznikne úplne nové.

Päť oblastí, kde porastie dopyt

Nasledujúci prehľad nie je rebríček ani záruka. Sú to oblasti, kde sa dopyt opiera o niečo pomalé: o vek obyvateľov, o stav budov, o počet ľudí, ktorí o pár rokov odídu do penzie.

Starostlivosť a zdravotníctvo

Zdravotná sestra, opatrovateľ v domácej starostlivosti, fyzioterapeut, zdravotnícky záchranár. Spoločné majú to, čo sa automatizuje najhoršie: prítomnosť pri druhom človeku, ruky a rozhodovanie v situácii, ktorú sa nedalo naplánovať. Dopyt tu nerastie kvôli technológii, ale kvôli tomu, ako vyzerá veková pyramída.

Energetika a technika

Elektrikár so špecializáciou na fotovoltiku, technik tepelných čerpadiel, energetický špecialista, projektant sietí. Domy sa zatepľujú, zdroje energie sa menia a siete na to musia byť pripravené. Časť práce je vonku pri zariadení, časť pri výkrese a výpočte, takže si tu nájdu miesto ľudia, ktorým sedí oboje.

Remeslá

Inštalatér, zvárač, stolár, obkladač. Remeselníkov ubúda rýchlejšie, než prichádzajú noví, a každá zákazka je trochu iná: stará šachta, krivá stena, zákazník s vlastnou predstavou. Práve nepredvídateľné prostredie a práca rukami sú pre stroje dlhodobo najťažšia disciplína.

Dáta a IT

Dátový analytik, špecialista na kybernetickú bezpečnosť, vývojár, ktorý rozumie jednému odboru do hĺbky. Umelá inteligencia tu uberá prácu hlavne na začiatku kariéry, pri rešeršiach a prvých verziách kódu. Rastie zato cena ľudí, ktorí na výsledku spoznajú, že je zlý, a vezmú zaň zodpovednosť.

Vzdelávanie

Učiteľ odborných predmetov, lektor rekvalifikácií, špeciálny pedagóg, pedagogický asistent. Keď sa odbory menia, musí niekto doučiť dospelých, ktorí ich neštudovali. V školách navyše chýbajú učitelia technických a prírodovedných predmetov dlhodobo, nie kvôli jednej módnej vlne.

Jedna poznámka k celému prehľadu: rastúci dopyt neznamená ľahký vstup. Do zdravotníctva aj do energetiky vedie dlhá kvalifikácia so skúškami a praxou, pri remeslách je cesta kratšia, zato fyzicky náročnejšia, a v dátach sa vstupná latka pre úplných začiatočníkov skôr zdvihla. Rozdiel medzi odbormi nie je v tom, či berú ľudí, ale v tom, čo od vás bude cesta dovnútra chcieť.

Mapa piatich oblastí na šesť typov záujmov

Psychológ John Holland popísal v roku 1959 a v roku 1997 rozpracoval model, ktorý triedi pracovné záujmy a pracovné prostredia do šiestich typov: realistický (R), investigatívny (I), umelecký (A), sociálny (S), podnikavý (E) a konvenčný (C). Nejde o škatuľky, každý má z každého typu niečo. Rozhoduje poradie.

O záujmoch pritom výskum hovorí niečo, čo sa do článkov o perspektívnych odboroch veľmi nedostane. Nye, Su, Rounds a Drasgow zhrnuli v roku 2012 dáta z desiatok štúdií a našli mierny súvis medzi záujmami a pracovným výkonom, ale citeľne silnejší medzi záujmami a tým, či človek v odbore zostane. Záujem je teda skôr predpoveďou výdrže než talentu.

To je dosť nepríjemné pre každého, kto si odbor vyberá výhradne podľa dopytu. Nedostatok ľudí vás do odboru dostane a možno aj zaplatí školu. Či v ňom budete o päť rokov, rozhoduje niečo iné.

Kam patríte vy

Vyberať povolanie len podľa toho, čo porastie, je ako vyberať partnera podľa výšky. Parameter sedí, na spoločné večery to nestačí.

Skúste si odpovedať na jednu otázku, pokojne nahlas: čo ste minulý týždeň robili dobrovoľne, aj keď vás o to nikto neprosil a nikto za to nedal známku ani peniaze? Odpoveď typu „skladal som novú skriňu" mieri inam než „vysvetľoval som sestre matematiku" a oboje je informácia o vás, nie o trhu.

Ak vám na túto otázku nenaskočí nič, pomôže začať štruktúrovane. Prejsť si test povolania zadarmo zaberie zhruba päť minút: pri 72 činnostiach volíte na škále, ako veľmi by vás bavili, a výsledkom je trojpísmenový Hollandov kód plus prehľad povolaní, v ktorých sa ľuďom s podobným profilom darí. Berte to ako mapu, nie ako rozsudok; ukáže, ktorým smerom sa pozerať, nie kde presne skončíte.

Až potom má zmysel priložiť mapu k tabuľke vyššie. Keď vám vyjde silné R a C, remeslá a technika stoja za preskúmanie skôr než dátová analýza, aj keby práve vyzerala módnejšie.

Čo bude treba vo všetkých piatich oblastiach

Naprieč odbormi sa opakujú tri schopnosti a ani jedna z nich neznie ako heslo z konferencie. Prvá je učiť sa za pochodu. Nie ďalší titul, skôr schopnosť prijať, že postup, ktorý dnes viete naspamäť, sa o tri roky zmení, a nebrať to ako urážku.

Druhá je zvládnuť dáta v rozsahu, ktorý potrebuje váš odbor. Prečítať tabuľku, spoznať podozrivé číslo, vedieť si overiť, odkiaľ sa vzalo. Zdravotná sestra aj stolár dnes pracujú so systémom, ktorý im niečo počíta; rozdiel je v tom, či výstupu veria slepo.

Tretia je dohovoriť sa s ľuďmi: vysvetliť, dohodnúť sa, odovzdať prácu ďalej. Táto časť je zároveň dôvod, prečo sa ani pri technických profesiách nedá vystačiť s tichom pri monitore.

Ani jedna z tých troch schopností nie je povolanie sama o sebe. Sú to skôr podlaha než plán: bez nich sa dnes vstupuje ťažko kamkoľvek, s nimi zostáva otvorená celá tabuľka vyššie. Voľbu odboru vám neušetrí ani jedna z nich.

Ako s trendom pracovať v sedemnástich aj v štyridsiatich

Pre študenta platí jednoduchá pomôcka: vyberať odbor s praxou a s prenositeľným základom. Škola dáva prístup, nie miesto. Odbor, kde sa dostanete k reálnej práci už počas štúdia, vám navyše skôr ukáže, či vás baví aj v dňoch, keď to nie je zábava, a to sa z brožúry vyčítať nedá. Ako sa od odboru dostať späť ku konkrétnej fakulte, rozoberá text o tom, kam na vysokú školu.

U dospelých funguje niečo iné než skok. Denisa robila štrnásť rokov administratívu v poisťovni a čítala, že budúcnosť patrí dátam. Rekvalifikáciu na vývojárku po dvoch týždňoch kurzu vzdala. Vnútri vlastnej firmy potom našla rolu, kde pripravuje podklady pre analytické oddelenie a stráži kvalitu dát, pretože zo všetkých uchádzačov jediná vedela, ako vznikajú a kde v nich býva chyba. Štrnásť rokov, ktoré vyzerali ako príťaž, boli nakoniec ten dôvod, prečo ju vzali.

Presun vnútri odboru býva lacnejší a rýchlejší než štart od nuly, pretože si so sebou beriete znalosť prostredia, ktorú nováčik nemá. Otázka pre každého, kto premýšľa o zmene po štyridsiatke, preto neznie, čo sa naučiť úplne nové, ale ktorú časť súčasnej práce posunúť bližšie k tomu, čoho bude treba viac.

Karolína si nakoniec napísala na papier, čo robila minulý mesiac dobrovoľne. Vyšli z toho tri veci: doučovala mladšiu sestru, spravovala tabuľku pre školský turnaj a strávila víkend nastavovaním chatbota pre kamarátkin e-shop. Ani jedna z nich sa nevolá povolanie budúcnosti. Dohromady však ukazujú oveľa konkrétnejší smer než veta, ktorú predtým hovorila dospelým pri stole.