Martin pracoval desať rokov ako finančný analytik. Plat nadpriemerný, firma stabilná, kolegovia v pohode. Napriek tomu každý večer prichádzal domov s pocitom, že celý deň premárnil. „Robím veci správne," povedal raz svojej žene. „Ale robím správne veci?" Táto otázka ho trápila mesiace, kým si uvedomil, o čo vlastne ide. Nehľadal lepší plat ani vyššiu pozíciu. Hľadal zmysel.
Prečo zmysel v práci nie je luxus
Amy Wrzesniewski, profesorka na Wharton School, skúmala v roku 1997 upratovačov v nemocnici. Všetci mali rovnakú prácu, rovnaký plat, rovnaké podmienky. Napriek tomu sa ich skúsenosť radikálne líšila. Jedna skupina vnímala prácu ako nutné zlo - prostriedok k výplate. Druhá ako kariéru s možnosťou postupu. A tretia? Tá v upratovaní videla poslanie. Pomáhali pacientom cítiť sa lepšie, prerovnávali obrázky na stenách, rozprávali sa s príbuznými. Robili presne to isté čo prvá skupina, ale prežívali to úplne inak.
Wrzesniewski tieto tri prístupy nazvala job orientation - práca ako zamestnanie (job), kariéra (career) a poslanie (calling). A tu prichádza to prekvapivé: to, do ktorej skupiny patríte, nesúvisí primárne s typom práce, ale s tým, ako prácu vnímate. Chirurg môže svoju prácu vnímať čisto ako zamestnanie. Upratovač ako poslanie.
Podľa meta-analýzy Alana a kol. z roku 2019, publikovanej v Journal of Vocational Behavior, ľudia, ktorí vnímajú svoju prácu ako zmysluplnú, vykazujú vyššiu pracovnú angažovanosť, nižšiu mieru vyhorenia a vyššiu životnú spokojnosť. Tieto efekty boli silnejšie než efekt výšky platu.
Viktor Frankl a vôľa k zmyslu
Keď viedenský psychiater Viktor Frankl prežil tri roky v koncentračných táboroch, odniesol si z toho poznatok, ktorý zmenil modernú psychológiu. Napísal ho do knihy Človek hľadá zmysel (1946), ktorú diktoval počas deviatich dní a ktorá sa dodnes predala cez 16 miliónov výtlačkov.
Franklova hlavná myšlienka: najhlbšou ľudskou motiváciou nie je túžba po slasti (Freud), ani túžba po moci (Adler), ale vôľa k zmyslu. Človek dokáže zniesť takmer akékoľvek utrpenie, ak v ňom vidí zmysel. A naopak - môže mať všetko, po čom túžil, a napriek tomu sa cítiť prázdny, ak zmysel chýba.
Frankl tento stav nazval existenciálne vákuum. Opísal ho ako pocit vnútornej prázdnoty a nudy, ktorý sa maskuje za honbu za peniazmi, kariérou alebo zábavou. Znie vám to povedome? Podľa Franklovej logoterapie sa zmysel nedá vyrobiť ani vynútiť. Dá sa ale nájsť - v troch oblastiach:
- Tvorivé hodnoty - v tom, čo do sveta prinášate (práca, projekty, tvorba)
- Zážitkové hodnoty - v tom, čo zo sveta prijímate (vzťahy, krása, príroda)
- Postojové hodnoty - v tom, ako sa staviate k utrpeniu, ktoré sa nedá zmeniť
Pre pracovný kontext sú najrelevantnejšie tvorivé hodnoty. Frankl tvrdil, že práca dáva zmysel vtedy, keď v nej človek realizuje niečo, čo ho presahuje. Nie nutne zachraňovanie životov alebo boj za mier. Stačí, že vaša práca niekomu konkrétnemu pomáha, niečo konkrétne zlepšuje alebo vytvára niečo, čo by bez vás neexistovalo.
Ikigai - štyri kruhy a jeden prienik
Zatiaľ čo Frankl pristupoval k zmyslu z perspektívy utrpenia a existenciálnej krízy, japonská tradícia ponúka odľahčenejšiu vstupnú bránu. Koncept ikigai (生き甲斐) doslova znamená „dôvod, prečo ráno vstávate z postele". V Japonsku ho používajú aj na maličkosti - ikigai môže byť ranná prechádzka, obľúbený čaj alebo rozhovor s vnukom.
Na Západe sa ale ikigai spopularizovalo hlavne vďaka diagramu štyroch prekrývajúcich sa kruhov, ktorý zostavil Marc Winn v roku 2014 na základe Andrése Zuzunagového schémy. Štyri kruhy predstavujú:
- Čo milujete - činnosti, pri ktorých zabúdate na čas
- V čom ste dobrí - vaše zručnosti a talenty
- Čo svet potrebuje - problémy, ktoré môžete riešiť
- Za čo vám zaplatia - trhová hodnota toho, čo ponúkate
Prienik všetkých štyroch je ikigai. Ak chýba jeden kruh, výsledok je neúplný. Robíte niečo, čo milujete a v čom ste dobrí, ale nikto za to neplatí? To je vášeň bez živobytia. Beriete dobré peniaze za niečo, čo svet potrebuje, ale vy z toho nemáte radosť? To je tá prázdnota, o ktorej písal Frankl.
Výskumník Hasegawa z Toyo Eiwa University v roku 2001 zistil, že Japonci nad 65 rokov, ktorí uvádzali silný pocit ikigai, mali nižšiu mieru depresie a vyššie subjektívne zdravie. To korešponduje s Franklovou tézou, že zmysel chráni pred psychickým strádaním.
Ale pozor na jednu vec. Ikigai diagram je užitočný nástroj na reflexiu, nie recept na šťastie. Japonská psychiatrička Mieko Kamiya, ktorá ikigai systematicky skúmala v 60. rokoch, zdôrazňovala, že ikigai nemusí byť jedno veľké povolanie. Pre väčšinu ľudí je to mozaika niekoľkých aktivít, vzťahov a hodnôt, ktoré spolu tvoria pocit, že ich život stojí za to žiť.
Job crafting - keď prácu nemôžete zmeniť, zmeňte prístup
A tu sa vraciame k Amy Wrzesniewski. V roku 2001 spolu s Jane Dutton prišla s konceptom, ktorý nazvali job crafting - aktívne pretváranie vlastnej práce tak, aby lepšie zodpovedala vašim hodnotám a silným stránkam. Nemusíte dávať výpoveď. Nemusíte čakať, kým sa zmení šéf alebo firemná kultúra. Môžete začať sami, hneď teraz, tromi spôsobmi.
Pretváranie úloh (task crafting)
Zmeníte to, čo robíte - pridáte si úlohy, ktoré vás napĺňajú, alebo upravíte tie existujúce. Účtovníčka, ktorú baví učenie, si vezme pod krídlo nového kolegu a stane sa jeho mentorkou. Programátor, ktorého unavuje písanie dokumentácie, navrhne automatizovaný systém, ktorý ju generuje sám. Nepotrebujete k zmene súhlas. Väčšinou stačí iniciatíva.
Pretváranie vzťahov (relational crafting)
Zmeníte to, s kým a ako interagujete. Zámerne nadviažete kontakt s ľuďmi v iných oddeleniach. Začnete sa kolegov pýtať na ich prácu. Ponúknete pomoc tam, kde vás to zaujíma. Jedna štúdia z roku 2010 ukázala, že zamestnanci, ktorí aktívne budovali vzťahy mimo svoj tím, hodnotili svoju prácu ako zmysluplnejšiu, aj keď sa ich úlohy nezmenili.
Pretváranie vnímania (cognitive crafting)
Zmeníte to, ako o práci premýšľate. Toto znie ako klišé, ale je to presne to, čo robili tí upratovači v nemocnici. Nepresviedčali sa, že upratovanie je skvelé. Zmenili rámec - namiesto „upratujem podlahy" si povedali „pomáham pacientom uzdravovať sa v čistom prostredí". Obsah práce zostal rovnaký. Zážitok sa zmenil zásadne.
Job crafting nie je sebamanipulácia. Je to vedomé rozhodnutie zamerať pozornosť na aspekty práce, ktoré majú hodnotu, a aktívne posilňovať tie, ktoré vám dávajú zmysel. Meta-analýza Rudolph a kol. (2017) zahŕňajúca vyše 120 štúdií potvrdila, že job crafting pozitívne súvisí s pracovnou spokojnosťou, angažovanosťou a výkonom. Funguje naprieč odbormi a úrovňami hierarchie.
Hodnoty ako kompas zmysluplnosti
Psychológ Shalom Schwartz vytvoril v 90. rokoch model desiatich univerzálnych ľudských hodnôt, ktorý overoval v 82 krajinách. Jeho výskum ukázal, že ľudia sa zásadne líšia v tom, ktoré hodnoty uprednostňujú. A práve miera zhody medzi osobnými hodnotami a pracovným prostredím silne predpovedá pracovnú spokojnosť.
Štúdia Sagiv a Schwartz z roku 2000 zistila, že kongruencia (zhoda) medzi hodnotami a prostredím je dôležitejšia než absolútna úroveň príjmu alebo prestíže. Inými slovami: človek, ktorý si cení pomáhanie druhým a pracuje v neziskovke za priemerný plat, bude pravdepodobne spokojnejší než ten istý človek vo finančnom sektore za trojnásobok.
Preto je užitočné vedieť, aké hodnoty sú pre vás skutočne dôležité - nie tie, o ktorých si myslíte, že by mali byť dôležité, ale tie, podľa ktorých sa reálne rozhodujete. Test kariérnych hodnôt vám ukáže, či pre vás práca znamená hlavne istotu, autonómiu, vzťahy, vplyv alebo úspech - a nakoľko vaša súčasná práca týmto prioritám zodpovedá.
Osobnosť a hľadanie zmyslu
Nie každý človek hľadá zmysel rovnakým spôsobom a s rovnakou intenzitou. Výskum v rámci modelu Big Five ukazuje, že otvorenosť voči skúsenosti (Openness) najsilnejšie koreluje s tendenciou hľadať hlbší význam v práci aj v živote všeobecne. Ľudia s vysokou otvorenosťou sú zvedavejší, reflexívnejší a častejšie si kladú existenciálne otázky typu „prečo to robím?".
To ale neznamená, že ľudia s nízkou otvorenosťou zmysel nepotrebujú. Potrebujú ho tiež - len ho hľadajú inde. Človek s vysokou svedomitosťou môže nachádzať zmysel v precízne odvedenej práci. Extrovert v tom, že svojou prácou pomáha konkrétnym ľuďom. Človek s vysokou prívetivosťou v starostlivosti o druhých.
Podobne u RIASEC typov: spoločenský typ (S) nachádza zmysel v pomáhaní, umelecký typ (A) v tvorbe, výskumný typ (I) v porozumení svetu. Žiadny typ nie je „zmysluplnejší" než iný. Rozdiel je v tom, kde zmysel hľadáte, nie v tom, či ho máte.
Zaujímavý je aj vzťah medzi neuroticizmom a zmyslom. Ľudia s vyšším neuroticizmom častejšie prežívajú existenciálne pochybnosti - „má to, čo robím, vôbec zmysel?" Ale práve táto citlivosť ich môže viesť k hlbšiemu hľadaniu a autentickejšiemu výsledku. Franklovi pacienti, ktorí prešli najťažšími krízami, často nachádzali najjasnejšie odpovede.
Štyri cvičenia, ktoré fungujú
Teória je fajn, ale čo s ňou? Tu sú štyri konkrétne techniky, ktoré vychádzajú z výskumov a ktoré si môžete vyskúšať ešte dnes.
1. Triedenie hodnôt
Napíšte si na papieriky desať vecí, ktoré sú pre vás v práci dôležité. Napríklad: plat, sloboda, kreativita, uznanie, pomáhanie druhým, učenie sa nového, stabilita, vzťahy s kolegami, možnosť cestovať, rovnováha práce a života. Potom ich zoraďte. Vyraďujte vždy tú najmenej dôležitú. Posledné tri, ktoré zostanú, sú vaše jadrové hodnoty. Zodpovedá im vaša súčasná práca?
2. Nekrológ (eulogy exercise)
Znie to morbídne, ale funguje to. Stephen Covey toto cvičenie preslávil v knihe 7 návykov skutočne efektívnych ľudí (1989). Predstavte si vlastný pohreb. Čo by ste chceli, aby o vás povedal kolega z práce? Nie „pracoval nadčas" alebo „nikdy neprišiel neskoro". Skôr niečo ako „vždy si urobil čas na juniorných kolegov" alebo „jej nápady zmenili, ako firma premýšľa o zákazníkoch". Toto cvičenie vám ukáže, na čom vám v skutočnosti záleží - nie na čom by malo podľa okolia.
3. Ideálny deň
Opíšte svoj ideálny pracovný deň od rána do večera. Nie fantáziu o ležaní na pláži, ale realistický deň, v ktorom pracujete a cítite sa dobre. Kde ste? S kým? Čo robíte prvú hodinu? Čomu sa venujete popoludní? Ako sa cítite cestou domov? Detaily sú dôležité. Keď svoj ideálny deň porovnáte s tým typickým, uvidíte medzeru. A v tej medzere je návod, čo zmeniť.
4. Franklova otázka
Frankl svojim pacientom kládol jednu jednoduchú otázku: „Čo od vás život očakáva?" Nie čo vy čakáte od života, ale čo život čaká od vás. Obrátenie perspektívy. Skúste si na ňu odpovedať v kontexte práce. Aký prínos od vás očakávajú vaši klienti, kolegovia, zákazníci? Niekedy zistíte, že váš prínos je úplne inde, než kde sa ho snažíte nájsť.
Keď práca zmysel jednoducho nemá
A teraz to dôležité, čo články o zmysle v práci väčšinou vynechávajú. Nie každá práca musí byť vaším poslaním. Nie každý musí milovať pondelky. A nie každý, kto chodí do práce hlavne kvôli výplate, je na tom zle.
Filozof Andrew Chamberlain rozlišuje dva prístupy: inštrumentálny (práca je prostriedok k iným cieľom) a neinštrumentálny (práca je cieľ sama o sebe). Oba sú legitímne. Človek, ktorý pracuje ako poštový doručovateľ, aby uživil rodinu a popoludní mohol trénovať mládežnícky futbalový tím - ten svoj zmysel má. Len ho nenachádza v práci samotnej, ale v tom, čo mu práca umožňuje.
Problém nastáva v dvoch prípadoch. Po prvé: keď chcete zmysel v práci nachádzať, ale nenachádzate ho. Po druhé: keď si nahovárte, že vám na zmysle nezáleží, ale pritom sa vám ráno nechce vstávať. Prvá situácia volá po akcii - job craftingu, zmene hodnôt alebo zmene práce. Druhá po úprimnosti voči sebe.
David Graeber, antropológ z London School of Economics, v roku 2018 vydal knihu Bullshit Jobs, kde opísal fenomén „nezmyselných prác" - pozícií, o ktorých sami ich držitelia tvrdia, že neprinášajú žiadny zmysluplný prínos. Podľa jeho odhadu do tejto kategórie spadá 20-30 % pracovných miest vo vyspelých ekonomikách. Graeber argumentoval, že ľudia v týchto pozíciách trpia nielen nudou, ale aj psychickou ujmou z pocitu zbytočnosti.
Ak sa v tom poznávate, nie ste divní. A riešenie nemusí byť tak dramatické, ako sa zdá. Niekedy stačí nájsť zmysel mimo práce a prijať, že práca je prostriedok. Niekedy stačí pretvoriť pár aspektov existujúcej práce (job crafting). A niekedy je skutočne na čase odísť inam.
Čo si z toho odniesť
Frankl, ikigai aj Wrzesniewski hovoria v podstate to isté - len inými slovami a z iných kontinentov. Zmysel nie je niečo, čo buď máte, alebo nemáte. Je to niečo, čo aktívne vytvárate tým, ako ku svojej práci pristupujete, aké hodnoty v nej realizujete a ako vnímate svoj prínos.
Môže byť, že váš zmysel leží v inej práci. Môže byť, že leží v tej súčasnej, len ho zatiaľ nevidíte. A môže byť, že leží úplne mimo práce, a to je tiež v poriadku. Jediné, čo za to naozaj nestojí, je predstierať, že na zmysle nezáleží. Záleží. A ten Martin z úvodu? Po roku premýšľania prešiel z finančného oddelenia do interného vzdelávania. Učí nových zamestnancov finančnú gramotnosť. Stále pracuje s číslami, ale teraz vidí, komu pomáhajú.