Zuzana má letnú dovolenku zarezervovanú už v januári a v tabuľke vie, koľko stojí ktorý deň. Marek si v piatok večer zbalí ruksak a v sobotu ráno sa rozhodne, či pôjde do Vysokých Tatier, alebo do Slovenského raja. Na každej svadbe a oslave o nich známi povedia to isté: „No jasné, protiklady sa priťahujú.“ A obaja sa pri tom trochu hrdo usmejú.
Keď sa však na páry pozriete vo veľkom, vychádza to skoro naopak. Tím, ktorý viedla Tanya Horwitzová z Coloradskej univerzity, v roku 2023 preskúmal 133 vlastností u takmer 80 tisíc britských párov. Pri veľkej väčšine z nich boli partneri skôr podobní ako odlišní a opačne vyšla len hŕstka vlastností.
Porekadlo teda nesedí. Zrnko pravdy v ňom predsa je, len inde, než ho zvyčajne hľadáme. Pozrime sa, čo o podobnosti v páre vieme, kde na nej záleží a kde ju preceňujeme.
Odkiaľ sa predstava o protikladoch vzala
Časť odpovede je obyčajná fyzika zo základnej školy. Opačné póly magnetu sa priťahujú, rovnaké sa odpudzujú, a ten obraz sa do reči o vzťahoch preniesol sám. Znie dobre, ľahko sa pamätá a k láske sa hodí, lebo sľubuje, že ten druhý doplní, čo nám chýba.
Vedeckú podobu jej dal americký sociológ Robert Winch v 50. rokoch. Jeho teória dopĺňajúcich sa potrieb tvrdila, že si vyberáme partnerov s opačnými potrebami: dominantný človek hľadá poddajného, starostlivý hľadá niekoho, o koho sa môže starať. Winch ju však postavil na rozhovoroch s iba 25 manželskými pármi a kritici čoskoro upozorňovali, že jeho nástroje merali dosť podobné veci a výsledky sa nedali spoľahlivo zopakovať. Neskorší výskum pre teóriu silnú oporu nenašiel.
Detail, na ktorý sa zabúda: aj Winch počítal s tým, že partnera hľadáme v okruhu ľudí, ktorí sú nám podobní vekom, vzdelaním a prostredím. Dopĺňanie podľa neho prebiehalo až vnútri tohto okruhu. Verejnosť si z celej teórie zapamätala len druhú polovicu.
Prečo porekadlo prežíva
Rozdiely vidno, podobnosť nie. Keď s partnerom zdieľate názor na vieru, na deti alebo na to, koľko minúť za dovolenku, nikto si to nevšimne, lebo sa o tom nehádate. Zato na to, že jeden chodí spať o desiatej a druhý o druhej v noci, narazí každá návšteva.
Pomáha tomu aj výber príbehov. Pár, kde jeden rozpráva a druhý mlčí, je pri stole zábavnejšia téma než pár, kde obaja volia rovnako. A keďže sa Zuzana s Marekom líšia nápadne, vo vlastnom rozprávaní prehliadnu, že obaja vyrástli v podobných rodinách na východe, obaja chcú žiť mimo Bratislavy a obaja považujú neveru za koniec vzťahu.
Čo ukazujú dáta: podobní sme si takmer vo všetkom
Výskum príťažlivosti začal Donn Byrne už v 60. rokoch jednoduchým pokusom. Ľuďom ukázal vyplnený dotazník postojov neznámeho človeka a spýtal sa, nakoľko by sa im páčil. Čím viac postojov sa zhodovalo s ich vlastnými, tým sympatickejší im cudzinec pripadal. Výsledok sa v laboratóriu opakoval toľkokrát, že sa mu začalo hovoriť zákon príťažlivosti.
Veľkú súhrnnú skúšku podobnosť zložila v roku 2008. Matthew Montoya, Robert Horton a Jeffrey Kirchner spojili výsledky 313 štúdií a zistili, že skutočná podobnosť aj podobnosť, ktorú ľudia len vnímajú, s príťažlivosťou súvisí silno.
Spomínaná práca Horwitzovej s kolegami (2023) potom ukázala, aká nerovnomerná je podobnosť partnerov v rôznych oblastiach. V súhrne starších štúdií vyšla najsilnejšia zhoda v politických a náboženských postojoch, najslabšia naopak v osobnostných črtách.
| Oblasť | Nakoľko sa partneri podobajú | Čo to znamená v praxi |
|---|---|---|
| Politické hodnoty | silno (korelácia okolo 0,58) | V názoroch na svet sa páry zhodujú viac než v čomkoľvek inom. |
| Vzdelanie, viera, vek | výrazne | Partnera nachádzame hlavne medzi ľuďmi z podobného prostredia. |
| Osobnostné črty | slabo (extraverzia len okolo 0,08) | Spoločenský človek s tichým pokojne vytvorí pár. |
| Ranný alebo večerný typ | mierne opačne (okolo -0,18) | Jedna z mála vlastností, v ktorej sa partneri skôr líšia. |
Posledný riadok je pre porekadlo malá útecha. Škovránok s nočnou sovou tvorí pár o niečo častejšie, než by zodpovedalo náhode. Ako spolu také dvojice vychádzajú v praxi, opisuje článok sova a škovránok vo vzťahu.
V hodnotách sa zhodnete, v povahe to až tak nevadí
Že sa páry zhodujú hlavne v hodnotách, potvrdila aj štúdia, ktorú v roku 2005 publikovali Shanhong Luo a Eva Klohnen. U 291 čerstvo zosobášených párov z Iowy našli silnú zhodu v postojoch, viere a hodnotách. V osobnosti, napríklad v extraverzii alebo svedomitosti, sa manželia podobali len málo, prakticky ako náhodne vybrané dvojice.
Potom prišiel nečakaný obrat. So spokojnosťou v manželstve súvisela skôr podobnosť v osobnosti, teda práve v tom, podľa čoho si ľudia partnera nevyberajú. Podobnosť v hodnotách pomáha dvom ľuďom vôbec sa dať dokopy. S tým, ako sa im spolu bude žiť každý deň, súvisí menej.
Ani tu však nejde o veľký efekt. Keď Portia Dyrenforthová s kolegami v roku 2010 prešla reprezentatívne dáta z Austrálie, Británie a Nemecka, dokopy vyše dvadsaťtisíc ľudí, vlastná osobnosť vysvetlila zhruba 6 % rozdielov v spokojnosti so vzťahom. Samotná podobnosť partnerov k tomu pridala len veľmi málo.
Oveľa viac záleží na tom, aký je ten druhý sám osebe. John Malouff a jeho tím v roku 2010 zhrnuli 19 vzoriek a vyšlo im, že s vašou spokojnosťou súvisí hlavne partnerova emocionálna stabilita, prívetivosť a svedomitosť. Pokojný, láskavý a spoľahlivý človek je dobrý partner takmer pre kohokoľvek, či sa mu povahou podobá, alebo nie.
Pocit podobnosti váži viac než podobnosť
Montoyova analýza priniesla ešte jedno zistenie. Skutočná podobnosť hrala úlohu hlavne tam, kde sa ľudia poznali krátko alebo vôbec. Vo vzťahoch, ktoré už trvali, súvisela s príťažlivosťou len podobnosť vnímaná, teda to, nakoľko si partneri pripadajú rovnakí.
Na rýchlych rande to potvrdila Nicole Tidwellová s kolegami v roku 2013. Po štvorminútových rozhovoroch sa ľuďom viac páčil ten, o kom si mysleli, že je im podobný. Či im podobný naozaj bol, podľa dotazníkov vyplnených pred akciou, na príťažlivosť vplyv nemalo.
A Sandra Murrayová s kolegami v roku 2002 opísala, že spokojné páry vidia medzi sebou viac podobnosti, než jej v skutočnosti je. Partnera si trochu približujú k sebe. Nie je to slepota: s týmto „približovaním“ išiel ruka v ruke pocit, že vám ten druhý rozumie, a až ten súvisel so spokojnosťou.
Čo z toho vyplýva pre vás dvoch? Pocit, že ste na jednej lodi, sa dá posilňovať, aj keď povahou rovnakí nie ste. A naopak: pár, ktorý sa v testoch zhoduje takmer dokonale, si môže pripadať cudzí, keď sa spolu prestane rozprávať o tom, čo prežíva.
Kde vám rozdiel pomáha a kde prekáža
Že podobnosť v povahe vysvetlí v spokojnosti málo, neznamená, že rozdiely sú jedno. Znamená to, že rozhoduje, kde ležia a čo s nimi robíte. Na Zuzane a Marekovi sa to dá ukázať celkom presne.
Rozdiely, ktoré sa dajú rozdeliť
Zuzana plánuje a Marek improvizuje. Na dovolenke to vyzerá ako večný konflikt, doma je to výhoda: ona stráži termíny škôlky a zdravotnej poisťovne, on zvládne situácie, keď sa plán rozpadne. Rozdiel vo svedomitosti či otvorenosti sa tak dá premeniť na deľbu práce. Podmienka je, že ju obaja berú ako dohodu, nie ako to, že jeden „je zodpovedný“ a druhý „je dieťa“.
Podobne funguje rozdiel v extraverzii. Jeden zariadi kontakt so susedmi a rodinou, druhý postráži, aby víkend nebol plný ľudí. Stačí sa vopred dohodnúť, koľko akcií za týždeň je pre oboch únosných.
Spomínaný rozdiel medzi ranným a večerným typom sa s malými deťmi mení na zmennú prevádzku. Kto sa budí o šiestej sám od seba, berie ranné vstávanie, kto je čulý o jedenástej večer, berie nočné kŕmenie a riad. Páry, ktoré to rozdelia vedome, si rozdiel časom pochvaľujú. Páry, ktoré čakajú, že sa druhý „prispôsobí“, sa oň škriepia roky.
Rozdiely, ktoré sa rozdeliť nedajú
Horšie sú rozdiely v tom, čo je pre každého z vás dobrý život. Chce jeden deti a druhý nie? Odísť za prácou do zahraničia, alebo zostať pri rodičoch? Tu sa nedá vziať polovica od každého, a preto páry, ktoré sa v hodnotách rozchádzajú, spolu často ani nezačnú.
Osobitnou kapitolou je emocionálna stabilita. Keď je jeden z vás výrazne úzkostnejší, druhý ho nemusí „vyvažovať“, aby to fungovalo. Dáta Malouffa a Dyrenforthovej skôr hovoria, že vyššia úzkostnosť ktoréhokoľvek z partnerov vzťah zaťažuje, a pomáha to, čo ju zmierňuje, napríklad jasná dohoda namiesto dohadov. Ako také rozhovory viesť, aby neskĺzli do hádky, rozoberá text o tom, ako hľadať kompromis vo vzťahu.
Tri otázky pre vás dvoch
Skúste na ne odpovedať každý zvlášť a potom si odpovede porovnajte:
- V čom mi tvoja odlišnosť uľahčuje život?
- O ktorom rozdiele sa hádame stále dookola, hoci ho už obaja poznáme naspamäť?
- Kde si myslím, že sme rovnakí, a vlastne to neviem isto?
Úprimne: ktorá z tých otázok vás zarazila najviac? Býva to posledná, lebo vnímaná podobnosť je pohodlná a málokto ju overuje.
Ako zistiť, v čom ste si podobní vy dvaja
Odhad podobnosti je zradný práve z uvedeného dôvodu: spokojné páry ju preceňujú. Spoľahlivejšie je zmerať si obaja rovnaké črty a až potom debatovať. Päťfaktorový model, ktorému sa hovorí Big Five, sa na to hodí najlepšie, lebo z neho vychádza aj väčšina spomínaných štúdií. Ako vyzeráte v piatich črtách vy a ako váš partner? Zistíte to, keď obaja vyplníte test osobnosti Big Five a výsledky si položíte vedľa seba.
Pri čítaní výsledkov nehľadajte rovnaké čísla. Dvaja ľudia rovnako nevyjdú nikdy. Zaujímavé sú črty, v ktorých vás delí veľa, a hlavne to, či o nich už viete. Rozdiel, ktorý poznáte a máte naň dohodu, je v poriadku. Prekvapenie je naopak dobrý dôvod na rozhovor.
U nás na to slúži párové porovnanie. Kto má výsledok hotový a odomknutý, pošle blízkemu človeku odkaz. Ten test vyplní a odomkne si vlastný výsledok, a keď ho máte odomknutý obaja, ukáže sa porovnanie: kde sa zhodujete, kde sa líšite a čo s tým, pri každom rozmere s textom pre dvojicu. Funguje to pri všetkých testoch a súhlas so zdieľaním sa dá kedykoľvek odvolať.
Len nečakajte verdikt. Žiadny test nepredpovie, či vám to vydrží, a z výskumu vyššie vidno prečo: samotná zhoda o budúcnosti páru veľa nepovie. Čo testy pre páry vedia a čo nie, rozoberá samostatný sprievodca test pre páry. A ak vás zaujíma skôr to, ako dobre sa navzájom poznáte, vyskúšajte hru ako dobre poznáte partnera.
Zuzana a Marek si test nakoniec urobili. Vo svedomitosti boli naozaj na opačných koncoch, ako čakali. V prívetivosti a emocionálnej stabilite vyšli takmer rovnako, a to im podľa Malouffa slúži viac než akákoľvek zhoda v plánovaní dovolenky. O tom sa na svadbách nehovorí.