Temperamenty v tíme: ako viesť štyri odlišné typy ľudí

Spomeňte si na poslednú poradu, z ktorej ste odchádzali s pocitom, že sa nič nevyriešilo. Kto na nej hovoril najviac? A kto nepovedal takmer nič, hoci mal k téme zo všetkých najbližšie?

Ten druhý človek býva pre vedúceho dôležitejší než ten prvý. Väčšinou totiž nemlčí preto, že by nemal čo povedať, ale preto, že tempo debaty nezodpovedá tempu, v ktorom rozmýšľa. Tu sa začína praktická časť celej temperamentovej typológie: štyri typy nepotrebujú iné vedenie preto, že by boli rôzne schopné, ale preto, že reagujú na iné signály.

Čo ktorý temperament prináša tímu

Delenie siaha k Hippokratovi a Galénovi, dnešnú podobu mu dal Hans Eysenck v druhej polovici minulého storočia. Postavil ho na dve osi, extraverziu a emočnú stabilitu, takže sangvinik vychádza ako stabilný extravert, cholerik ako labilný extravert, flegmatik ako stabilný introvert a melancholik ako labilný introvert. Pre vedúceho z toho vyplýva mapa štyroch rôznych príspevkov do jedného tímu.

Sangvinik drží náladu a vzťahy. Je to človek, ktorý v pondelok ráno rozhovorí miestnosť, pritiahne na projekt kolegov z iného oddelenia a v horšom týždni zabráni tomu, aby sa tím rozpadol na štyri tiché ostrovy. Novú vec rozbehne rýchlejšie než ktokoľvek iný.

Cholerik je ťah na bránu. Keď sa debata točí dokola, on povie, čo sa urobí, a vezme si to. V kríze nepotrebuje čas na rozmyslenie a práve preto mu v takej chvíli ostatní radi ustúpia.

Flegmatik je stabilita a zmier. Odvedie rovnaký výkon v týždni, keď horia termíny, aj v týždni, keď sa nič nedeje, a napätie medzi dvoma kolegami tlmí jednoducho tým, že ho nezvyšuje. Bez neho sa tím háda aj o veci, o ktoré sa hádať nemusel.

Melancholik stráži kvalitu a riziká. Na problém upozorní tri týždne predtým, než nastane, a ostatní ho v tej chvíli neradi počúvajú. Keď problém naozaj príde, málokto si spomenie, že o ňom bola reč.

Chýbajúci typ sa pritom nepozná podľa toho, čo tím robí zle, ale podľa toho, čo v ňom nikto nikdy neurobí. Bez sangvinika sa dobrá správa nedostane za dvere oddelenia. Bez cholerika sa rozhodnutie odkladá až do chvíle, keď ho za tím urobí niekto iný. Ak chýba flegmatik, každá drobná nezhoda vyeskaluje, a bez melancholika tím dvakrát ročne narazí na riziko, ktoré bolo vidieť dopredu.

Väčšina ľudí je však zmes. Jeden temperament býva výrazný a druhý sa pridáva ako prímes, takže cholerik s melancholickou prímesou tlačí na výsledok a zároveň neznesie nedorobok. Vedúci, ktorý počíta so štyrmi škatuľkami, sa v reálnom tíme netrafí; ten, ktorý počíta s dvojicami, je už bližšie. Ako jednotlivé dvojice fungujú, opisuje text o kombináciách temperamentov.

Porada štyroch temperamentov

Konkrétna situácia. Vedúci v utorok ráno oznámi, že klient posunul odovzdanie o tri týždne dopredu.

Marek skočí do reči ešte pred koncom vety: "Dobre, čo vyhodíme?" Za dvadsať sekúnd má návrh, s ktorým by sa dalo začať, a čaká na súhlas. Eva sa toho návrhu chytí a začne nahlas rozmýšľať o dvoch ďalších variantoch, miestnosť ožije a debata sa za tri minúty rozbehne do šírky. Jakub mlčí a robí si poznámky. Anna sa spýta, či posun platí aj pre testovaciu fázu, lebo bez nej sa odovzdať nedá.

Cholerik, sangvinik, flegmatik a melancholik v jednom kole. Čo sa stane potom, rozhodne o úžitku z celej porady.

Keď vedúci nechá debatu bežať, Marek s Evou ju dobehnú do konca sami. Jakub odíde s pocitom, že sa ho nikto nespýtal, a Anna pošle o hodinu mail s tromi rizikami, ktorý si nikto neprečíta. Termín sa posunie, riziká zostanú.

Funkčný variant trvá o päť minút dlhšie. Vedúci nechá Mareka dopovedať návrh, zastaví debatu a položí adresnú otázku Jakubovi: čo sa rozbije, keď to urobíme takto? Annu požiada, nech svoje tri obavy povie nahlas, nie mailom. Eva dostane rolu, ktorá jej sedí, teda obvolať ľudí z ostatných tímov, od ktorých tá zmena závisí. Rozhodnutie padne dnes, len s dvoma podmienkami navyše.

Rozdiel medzi tými dvoma poradami nie je v ľuďoch. Je v tom, či vedúci vie, že tichý človek v rohu nie je ani za, ani proti; len potrebuje, aby ho niekto oslovil menom.

Ako koho motivovať, chváliť a nenahnevať

Vedúci väčšinou motivuje tak, ako by chcel byť motivovaný sám. Cholerik dáva ľuďom voľnú ruku aj tam, kde by pomohlo jasné zadanie, a flegmatik chráni tím pred zmenou aj vo chvíli, keď by ju časť ľudí privítala. Nevyplýva z toho, že máte hrať štyri rôzne roly. Stačí vedieť, čo u koho funguje a čo ho zbytočne stojí energiu.

Naprieč tabuľkou platí jedna vec, na ktorú sa dá ľahko naletieť: pochvala, ktorá sadne jednému, druhého uvedie do rozpakov. Keď melancholika vyzdvihnete na celofiremnej porade, skôr ste ho potrestali. Sangvinikovi ste tým urobili týždeň.

Najviac otázok dostávame k cholerikom, pretože ich reakcia príde rýchlo a nahlas, takže ju tím vníma silnejšie než čokoľvek iné. Konkrétne vety do vypätej chvíle nájdete v texte o tom, ako vychádzať s cholerikom.

Prečo jednofarebný tím zlyháva

Tím samých cholerikov vyzerá zvonku skvele. Rozhoduje rýchlo, nikto sa nebojí zodpovednosti, termíny drží. Po pol roku v ňom však zostane viac sporov o to, kto určuje smer, než hotovej práce, pretože drobnú a neviditeľnú časť úloh nechce robiť nikto.

Ostatné jednofarebné tímy zlyhávajú po svojom. Štyria melancholici odvedú prácu, ktorej sa nedá nič vytknúť, len ju odovzdajú o mesiac neskôr, pretože zakaždým niekto nájde ďalší prípad, ktorý by sa mal ošetriť. Zostava samých flegmatikov drží pokoj aj vo chvíli, keď by sa bolo treba konečne pohádať. A partia sangvinikov má najlepší brainstorming vo firme a najmenej dotiahnutých projektov.

Výskum skupinovej rozmanitosti je pritom opatrnejší, než by sa hodilo do prezentácie. Prehľad van Knippenberga a Schippersovej (2007) zhŕňa, že vplyv rôznorodosti na výkon tímu nie je jednoznačný: niekedy pomôže, inokedy zvýši napätie a nikam nevedie. Úžitok sa objavuje skôr pri zložitých a nerutinných úlohách, kde sa zíde viac pohľadov na vec, a skôr tam, kde sa ľudia vedia dohodnúť. Pri jednoduchej a opakovanej práci môže rôznorodosť naopak zdržovať.

Pre vedúceho z toho vyplýva nepríjemný záver. Namiešaný tím sám osebe nezaručuje nič; funguje až vo chvíli, keď niekto aktívne robí prekladateľa medzi tempami. Bez toho sa z rozdielu v temperamente stane osobný spor, pretože pomalšieho človeka je ľahké čítať ako nezáujem a rýchlejšieho ako bezohľadnosť. Ako sa tie tempá prejavujú v bežnom pracovnom dni, rozoberá text o temperamente v práci.

Kde typológia prestáva pomáhať

Od chvíle, keď vedúci pozná štyri typy, hrozí jedna vec: nálepka. "Anna je melancholička, tá sa vždy posťažuje." Tým sa z opisu správania stane výhovorka, prečo nebrať vážne konkrétnu námietku. Nálepka navyše drží aj vtedy, keď sa človek dávno správa inak, pretože si to okolie prestane všímať.

Nepríjemné na tom je, že nálepku si ľudia rýchlo vezmú za svoju. Kto v tíme párkrát počuje, že je "ten pokojný", prestane prinášať výhrady, pretože sa čakajú hlavne od ostatných. Opis správania sa tak počas pár mesiacov zmení na rolu, ktorú dotyčný hrá, aj keď mu nesedí.

Druhá hranica je tvrdšia. Test temperamentu je nástroj sebapoznania, nie personálna diagnostika. Nepatrí do výberového konania ani do hodnotenia výkonu a nemá sa podľa neho rozhodovať, koho povýšiť; k stabilite a predpovednej sile, akú by také použitie vyžadovalo, má ďaleko. Ak vás zaujíma skôr to, akú rolu kto v tíme prirodzene berie, bližšie k tomu má test tímových rolí.

Rozumné použitie vyzerá inak. Výsledok si urobí každý sám za seba, dobrovoľne, a v tíme sa hovorí len o tom, čo kto sám povie. Náš test temperamentu má 24 otázok a zaberie okolo štyroch minút, takže sa dá prejsť na začiatku workshopu. Užitočná však nie je tabuľka na konci, ale rozhovor, ktorý po nej príde.

Tri otázky na najbližšie stretnutie jeden na jedného

Workshop kvôli tomu spúšťať nemusíte. Na najbližšom stretnutí jeden na jedného skúste s každým členom tímu prejsť tri veci: po akej práci odchádza domov s energiou, čo ho spoľahlivo vysaje a podľa čoho pozná, že ho niekto ocenil.

Odpovede vás pravdepodobne najviac prekvapia u ľudí, ktorých vediete najdlhšie. Práve o tých si totiž najčastejšie myslíme, že ich poznáme, pretože sme sa ich naposledy pýtali v roku, keď nastúpili. Rozdiel medzi "viem, ako pracuje" a "viem, čo ho vysáva" je pritom ten istý rozdiel, ktorý delí jednofarebný tím od funkčného, a na rozdiel od typológie sa dá zistiť priamo, jednou otázkou.