Kto vytvoril HEXACO a ako sa našiel šiesty faktor

V roku 1884 sedel britský bádateľ Francis Galton nad slovníkom a počítal slová. Zaujímalo ho jedno: koľko výrazov má angličtina na opis ľudskej povahy. Dopočítal sa asi k tisícke a z toho počítania vytiahol myšlienku, na ktorej dnes stojí väčšina serióznych testov osobnosti.

Tá myšlienka je nenápadná. Čoho si ľudia na sebe navzájom všímajú dosť často a dosť dlho, na to si skôr či neskôr vymyslia slovo. Vlastnosť, na ktorej nikomu nezáleží, zostane bez pomenovania. Slovník teda nie je náhodná hromada výrazov, ale zápis toho, čo ľuďom po stáročia stálo za reč.

Hovorí sa tomu lexikálna hypotéza. Viedla k modelu Big Five a o niekoľko desaťročí neskôr aj k modelu, ktorý má faktorov šesť.

Osemnásť tisíc slov vypísaných rukou

Prvý veľký pokus premeniť Galtonov nápad na dáta prišiel v roku 1936. Americkí psychológovia Gordon Allport a Henry Odbert prešli vtedajší neskrátený slovník angličtiny a vypísali z neho každý výraz, ktorým sa dá odlíšiť jeden človek od druhého. Nazbierali okolo osemnástich tisíc hesiel.

Skúste si tú prácu predstaviť bez počítača. Žiadna databáza, žiadne vyhľadávanie. Dvaja ľudia, štyristo tisíc slovníkových hesiel a kartotékové lístky, na ktorých sa výrazy triedili rukou. Z osemnástich tisíc potom Allport s Odbertom vyčlenili približne štyri a pol tisíca tých, ktoré opisujú trvalejšie povahové črty, a zvyšok odložili ako nálady, hodnotenia a dočasné stavy.

S tou hromadou sa potom trápil britský psychológ Raymond Cattell. Slová zlieval do zhlukov príbuzných významov, púšťal na ne faktorovú analýzu a v 40. rokoch z nich vytiahol šestnásť faktorov osobnosti. Jeho číslo sa v neskorších dátach nepotvrdilo, ale metóda áno. Vziať slová, ktorými ľudia opisujú ľudí, zistiť, ktoré z nich chodia spolu, a nechať štruktúru vyplynúť zo štatistiky namiesto z teórie.

Päť faktorov, ktoré sa stále vracali

V roku 1961 sa Ernest Tupes a Raymond Christal vrátili k dátam nazbieraným v americkom letectve a v posudkoch na pilotov aj kadetov našli päť opakujúcich sa rozmerov. Warren Norman ich o dva roky neskôr zopakoval na inej vzorke. Trvalo však ešte dve dekády, kým pre ne Lewis Goldberg v roku 1981 zaviedol názov Big Five a kým sa z nich stal štandard, o ktorý sa akademická psychológia osobnosti opiera podnes.

Tá zhoda pôsobila ako uzavretá vec. Rôzni bádatelia, rôzne vzorky, rôzne desaťročia a stále päť. Lenže všetky tie analýzy mali spoločný detail, ktorého si dlho nikto nevšimol: bežali na anglických prídavných menách.

Šiesty faktor našli jazyky, o ktoré sa nikto nezaujímal

V 90. rokoch sa lexikálna metóda začala púšťať na ďalšie jazyky. Nie kvôli objavu, skôr z overovacej povinnosti. Ak model opisuje ľudskú povahu všeobecne, musí tá istá päťka vyjsť aj z maďarských, talianskych alebo kórejských slov.

Nevyšla. V maďarčine sa štruktúra správala inak, než bádatelia čakali. V talianskych dátach sa objavil samostatný zhluk, ktorý nesadol do žiadnej z piatich priehradok. Kórejská štúdia z konca 90. rokov, na ktorej sa podieľal aj mladý psychológ Kibeom Lee, dopadla podobne. A potom to isté v holandčine, poľštine, nemčine a francúzštine.

Ten zhluk vždy obsahoval podobné slová. Na jednej strane úprimnosť, skromnosť, férovosť a nezištnosť, na druhej vystatovanie, chamtivosť, pretvárka a ochota využiť druhého vo svoj prospech. V anglických analýzach sa tieto výrazy rozpustili medzi prívetivosť a svedomitosť bez toho, aby tvorili vlastný rozmer. Len čo sa metóda preniesla inam, stáli oddelene.

Časť vysvetlenia leží už u Allporta a Odberta. Keď triedili svojich osemnásť tisíc hesiel, oddelili nabok výrazy, ktoré človeka skôr súdia než opisujú. Lenže veľa slov o poctivosti súd obsahuje zo svojej podstaty. Nazvať niekoho vypočítavým nie je neutrálne pozorovanie a presne také výrazy mizli z výberu skôr, než sa dostali do analýzy. Iné jazykové tradície postupovali pri výbere voľnejšie a tá časť slovníka im v dátach zostala.

Je to dosť zvláštny obrat. Model, ktorý dnes patrí k najcitovanejším v psychológii osobnosti, vznikol preto, že sa výskum prestal robiť len v angličtine. Keby lexikálne štúdie zostali pri jednom jazyku, o šiesty faktor by sme najskôr podnes zakopávali ako o nepríjemný zvyšok v dátach.

Dvaja Kanaďania a šesť písmen

Okolo roku 2000 dali dvaja kanadskí psychológovia tie rozhádzané nálezy dokopy. Michael Ashton z Brock University v Ontáriu a Kibeom Lee, dnes na univerzite v Calgary, najprv ukázali, že šiesty faktor nie je náhoda jednej krajiny, a potom z toho poskladali ucelený model. V roku 2004 vyšla v Journal of Personality and Social Psychology ich spoločná práca s ďalšími bádateľmi z Európy a Kórey, ktorá zhrnula lexikálne dáta zo siedmich jazykov naraz. Šesťfaktorové riešenie v nich vychádzalo opakovane.

Model dostal meno HEXACO podľa počiatočných písmen šiestich rozmerov a podľa gréckeho slova pre šestku.

Tu sa hodí opraviť rozšírený omyl. HEXACO nie je Big Five s jedným pridaným faktorom. Emocionalita a prívetivosť sú oproti pôvodným piatim rozmerom pootočené: sklon k hnevu a podráždenosti, ktorý v Big Five spadá pod neuroticizmus, sa v šesťfaktorovom usporiadaní viaže skôr na opačný pól prívetivosti. Štyri písmená sa teda s Big Five prekrývajú úzko, dve len približne a jedno je nové. Podrobne to rozoberá text o tom, čo je HEXACO.

Čo sa zmenilo, keď šla poctivosť merať

Kým prišiel faktor H, bola charakterová integrita vo výskume nepolapiteľná veličina. Opísať ju vedel každý, ale v piatich faktoroch pre ňu nebolo miesto, takže sa z výsledkov vytrácala. Šiesty rozmer jej dal súradnice a tým otvoril rad otázok, ktoré sa dovtedy skúmali len ťažko.

Nízke H sa vo výskume opakovane spája s vecami, ktoré sa bežnému testu osobnosti vyhýbali:

• ochota podvádzať, keď sa vie, že to nikto neodhalí
• kontraproduktívne správanie v zamestnaní, od drobných krádeží po zneužívanie kompetencií
• temná triáda, teda machiavellizmus, narcizmus a psychopatia, sa premieta do opačného pólu tohto faktora celá
• na majetku a postavení záleží viac než na vzťahoch, ktoré sa za ne platia

Pre pracovnú psychológiu to bola zaujímavá správa. Svedomitosť dlho platila za najlepší osobnostný prediktor pracovného výkonu, lenže vypovedá hlavne o tom, či človek veci dokončuje, nie o tom, ako sa zachová, keď sa naskytne príležitosť. Zamestnanec s vysokou svedomitosťou a nízkou poctivosťou býva precízny aj v tom, ako zametá stopy.

Vezmite dvoch nákupcov s rovnakým výsledkom v piatich faktoroch. Obaja pracovití, obaja spoločenskí, obaja v termíne. Jeden dostane od dodávateľa ponuku, o ktorej sa nikde nemusí hovoriť, a odmietne ju skôr, než ju domyslí do konca. Druhý ju chvíľu váži a hľadá, ako by sa dala obhájiť. Päť rozmerov ten rozdiel nezachytí, pretože sa do nich nevojde. Šiesty naň mieri priamo.

Spomeniete si na kolegu, ktorý na papieri spĺňal všetko, a aj tak s ním bol problém? Väčšinou to nebolo tempom ani schopnosťami. Čo presne faktor H meria a prečo pôsobí nepríjemne už pri čítaní vlastného výsledku, rozoberá samostatný článok o dimenzii poctivosť-pokora.

Kde model stojí dnes

Ashton a Lee k modelu publikovali aj vlastný dotazník a ten sa v priebehu dvoch dekád dočkal prekladov do desiatok jazykov. Okolo šiestich faktorov dnes vychádza stály prúd štúdií, model sa objavuje v učebniciach psychológie osobnosti a v personálnom výskume sa s faktorom H počíta ako so samostatnou premennou.

Nie všetci to berú ako uzavreté. Holandský psychológ Boele De Raad so skupinou spoluautorov v roku 2010 porovnal lexikálne dáta z ďalších jazykov a dospel k tomu, že naprieč kultúrami sa spoľahlivo replikujú skôr tri faktory než päť alebo šesť. Spor o správny počet rozmerov teda pokračuje a šestka nie je posledné slovo.

V povedomí verejnosti zostáva HEXACO stále v tieni. Big Five má náskok niekoľkých dekád a typológia šestnástich typov osobnosti zase prítažlivosť, ktorú akademický model ťažko dobieha: dá sa z nej urobiť štvorpísmenná nálepka do životopisu. Šesť čísel na škále sa zdieľa horšie než jedna skratka. Ak vás zaujíma, ako vyzerá vlastný profil na všetkých šiestich rozmeroch, môžete si prejsť náš HEXACO test.

A ešte jedna vec z celého toho príbehu stojí za zapamätanie. Šiesty faktor nikto nevymyslel. Ležal v maďarských, kórejských aj talianskych slovníkoch po celý čas a čakal, kým sa niekto pozrie inam než do angličtiny. Koľko ďalších rozmerov ľudskej povahy má pomenovanie v jazyku, ku ktorému sa výskum ešte nedostal, zatiaľ nikto nevie.