HEXACO vs Big Five: čo pridáva šiesty faktor

Dvaja uchádzači o miesto, na ktorom sa spravuje firemný rozpočet, vyplnia ten istý päťfaktorový dotazník a vyjdú z neho takmer nerozoznateľne. Obaja stredne extravertní, obaja nadpriemerne svedomití, obaja pokojní, obaja príjemní k okoliu.

Za rok sa ukáže rozdiel, ktorý na papieri nebol. Robert vráti nevyčerpané peniaze späť do rozpočtu, hoci ich mohol bez povšimnutia pretočiť cez vlastné oddelenie. Adam si od dodávateľa, ktorého sám odporučil, nechá pošepky vyplatiť províziu a nikomu to nepovie. Dotazník tento rozdiel nepredpovedal. Nie preto, že by bol zlý, ale preto, že takú vlastnosť vôbec nemeral.

Presne okolo tejto medzery sa vedie spor medzi dvoma najrozšírenejšími vedeckými modelmi osobnosti. Jeden opisuje päť faktorov, druhý šesť. A práve ten šiesty je dôvod, prečo má zmysel ich vôbec porovnávať.

Tá istá metóda, iný počet faktorov

Oba modely stoja na tej istej myšlienke a tej istej štatistike. Myšlienke sa hovorí lexikálna hypotéza: čo je na ľuďoch dosť dôležité na to, aby si to okolie všimlo, si jazyk skôr či neskôr pomenuje. Kto chce vedieť, v čom sa ľudia odlišujú, môže teda začať pri slovníku.

Postup je potom nudný, a práve preto dôveryhodný. Z jazyka sa vytiahnu všetky prídavné mená, ktoré opisujú človeka, stovky ľudí ich ohodnotia u seba alebo u svojich známych a faktorová analýza vypočíta, ktoré z tých slov držia pohromade. Nikto dopredu neurčí, koľko skupín má vyjsť. Vyjde ich toľko, koľko ich v údajoch je.

Na anglických zoznamoch táto procedúra opakovane vydala päť faktorov (Goldberg, 1990; Costa a McCrae, 1992) a z nich sa stal štandard, ktorý dnes poznáte pod skratkou OCEAN. Čo ktorá z piatich škál obsahuje, rozoberá text o tom, čo je Big Five model osobnosti.

Kanadskí psychológovia Michael Ashton a Kibeom Lee okolo prelomu tisícročia urobili niečo na prvý pohľad nezaujímavé: pustili ten istý postup na iné jazyky. Na kórejčinu, taliančinu, maďarčinu, poľštinu, holandčinu, francúzštinu, nemčinu. A v údajoch im znovu a znovu vychádzalo šesť skupín namiesto piatich.

Tu leží najprekvapivejšia časť celého príbehu. Šiesty faktor sa neobjavil preto, že by Kórejci alebo Maďari boli iní ľudia ako Američania. Objavil sa preto, že každý zoznam prídavných mien je len vzorka jazyka, a tie anglické, na ktorých päťfaktorový model vyrástol, obsahovali málo slov jednej konkrétnej rodiny. Model vtedy nemeral svet. Meral slovník, ktorý dostal na vstupe.

Šiesty faktor: poctivosť-pokora

Tá rodina slov vyzerá takto: úprimný, čestný, férový, skromný, nenáročný na jednej strane, vychytralý, vypočítavý, chamtivý, namyslený na strane druhej. V šesťfaktorovom modeli sa z nej stala samostatná škála poctivosť-pokora, ktorú označuje písmeno H.

Zahŕňa štyri veci: či človek hrá na rovinu aj vtedy, keď by lož prešla, nakoľko mu prekáža získať výhodu na úkor druhého, ako silno ho ťahá majetok a luxus a do akej miery sa považuje za niekoho, komu jednoducho patrí viac ako ostatným.

Názov škály vedie k nedorozumeniu. Pokora tu neznamená plachosť ani podceňovanie vlastných schopností. Človek s vysokým H môže byť sebavedomý odborník, ktorý presne vie, čo dokáže, len si z toho neodvodzuje nárok na zvláštne zaobchádzanie. A naopak: nízke H sa dosť často nesie s veľkým šarmom, pretože kto chce druhých presvedčiť, musí byť predovšetkým príjemný. Nepoctivosť si v údajoch málokedy sadá vedľa neprívetivosti.

V päťfaktorovom modeli tento obsah nechýba úplne. Rozpúšťa sa. Časť férovosti a neochoty využívať druhých spadne pod prívetivosť, časť dodržiavania pravidiel pod svedomitosť a zvyšok sa rozptýli tak, že sa už nedá prečítať ako jedno číslo. Práve preto môže Adam z úvodu vyjsť z päťfaktorového profilu úplne nenápadne. Je organizovaný, príjemný, pokojný. Škála, na ktorej by sa odlišoval, tam nie je.

Nízke H pritom neznamená podvodník. Opisuje sklon, nie skutok, a v bežnom živote sa prejavuje oveľa obyčajnejšie: vzťahy sa čítajú ako výmena, status a viditeľné odmeny majú väčšiu váhu a pravidlo sa vníma ako prekážka, ktorú možno obísť, keď sa to vyplatí a nikto sa nepozerá. Podrobne sa škále venuje text o tom, čo znamená faktor H.

Emocionalita nie je to isté ako neurotizmus

Druhý rozdiel je jemnejší a zaskočí aj ľudí, ktorí oba modely poznajú. Písmeno E v šesťfaktorovom modeli neznamená to isté ako N v tom päťfaktorovom, hoci sa obe škály točia okolo emócií.

Neurotizmus je náchylnosť na negatívne emócie všeobecne: úzkosť, smútok, podráždenosť, hnev, kolísanie nálady. HEXACO tento balík rozviazalo. Emocionalita drží strach, úzkosť, potrebu opory u blízkych ľudí a citlivosť na ich trápenie. Hnev v nej nie je.

Navyše obsahuje niečo, čo v neurotizme nehľadajte: vzťah k druhým. Vysoká emocionalita opisuje človeka, ktorý sa bojí o ľudí, na ktorých mu záleží, a potrebuje mať o koho sa oprieť. To nie je synonymum pre emočnú nestabilitu, aj keď sa tak výsledok často číta.

Vezmite dve kolegyne. Alena sa dva dni predtým bojí prezentácie, noc pred ňou nespí a kým vojde do sály, potrebuje počuť, že to zvládne. Petra odmoderuje to isté bez mihnutia oka, ale keď v diskusii zaznie hlúpa námietka, zrazí toho, kto sa spýtal, tak tvrdo, že sa ho nikto nezastane. Päťfaktorový dotazník vráti obom vysoký neurotizmus. V šesťfaktorovom má Alena vysokú emocionalitu, kdežto Petra nízku prívetivosť.

Skúste si teraz vybaviť človeka, ktorého ste niekedy opísali ako precitliveného. Šlo o niekoho, kto sa ľahko vyplaší a berie si veci k srdcu, alebo o toho, kto vybuchne, len čo mu niečo nesadne? Na piatich škálach skončia obaja na tom istom mieste. Na šiestich každý inde.

Kam sa podel hnev

Odpoveď na tú otázku je zároveň tretí rozdiel. Hnev sa v HEXACO presťahoval do prívetivosti, presnejšie do jej spodného konca.

Prívetivosť tu znamená znášanlivosť: schopnosť odpustiť, nechať vec byť, pristúpiť na kompromis, nevracať úder. Kto má na tejto škále nízko, drží zášť dlhšie, kritizuje tvrdo, ustupuje nerád a rozčúli sa rýchlo. Tam, kde päťfaktorový model zapisuje výbušnosť ako emočnú nestabilitu, ju šesťfaktorový číta ako neschopnosť zniesť druhých.

Dopad je praktický. Dvaja ľudia s rovnako vysokým neurotizmom môžu byť ako kolegovia úplne odlišní. Jeden sa v konflikte stiahne a potom si ho v noci prehráva, druhý ho rozpúta a ráno nechápe, prečo sa na neho všetci tvária divne. Šesť škál týchto dvoch rozdelí, päť ich necháva pohromade.

Mapa medzi oboma modelmi

Tabuľka ukazuje, kam sa ktorý päťfaktorový rozmer v šesťfaktorovom modeli presúva. Nie sú to znamienka rovnosti, skôr orientačné priradenie najbližšieho ekvivalentu.

Z tabuľky je vidieť, že rozdiel medzi piatimi a šiestimi nie je len o jednom čísle navyše. Tri faktory zostávajú prakticky bez zmeny, jeden pribúda a dva sa preskupili. Kto si teda urobí oba testy a porovná výsledky, mal by dostať veľmi podobnú otvorenosť, svedomitosť aj extraverziu, zato pri emóciách a prívetivosti sa čísla môžu pokojne odlišovať. Nie je to chyba merania, len iné hranice medzi škálami.

Stojí za to vedieť, že ani jeden model nekončí pri svojich šiestich alebo piatich číslach. Každý faktor sa ďalej delí na užšie črty a až v nich sa ukáže, prečo dvaja ľudia s rovnakým skóre žijú inak. Dve rovnako vysoké svedomitosti môžu raz stáť na poriadku a pedantnosti, druhýkrát na pracovitosti a vytrvalosti. Kto sa rozhoduje podľa hrubých faktorov, číta titulky namiesto článku.

Čo šiesty faktor pridáva navyše

O užitočnosti nového faktora rozhoduje jediná otázka: dozvieme sa vďaka nemu niečo, čo päť škál nezachytí? Pri poctivosti-pokore vychádza odpoveď kladne.

Práce Ashtona a Leeho aj nadväzujúci výskum spájajú nízke H so sklonom obejsť pravidlo, keď sa to vyplatí, s ochotou manipulovať druhých a so správaním, ktoré v práci škodí zamestnávateľovi, od drobného zneužívania zdrojov po vážnejšie podvody. Škála sa tiež výrazne prekrýva s črtami, ktorým sa hovorí temná triáda, najviac s machiavelizmom.

Držme to však pri zemi. Ide o štatistické súvislosti medzi tisícmi ľudí, nie o predpoveď pre konkrétneho človeka; každé také porovnanie je orientačné. Osobnostná škála opisuje sklon, nie skutok, a rozdiely vnútri skupín bývajú väčšie ako rozdiely medzi nimi. Podľa H sa nemá rozhodovať o prijatí uchádzača ani potvrdzovať podozrenie voči kolegovi. Užitočná je inak: pomôže pochopiť, prečo vám nesadne spolupráca s niekým, kto pôsobí príjemne, spoľahlivo a napriek tomu po každom rozhovore zostáva divný pocit.

Kedy po ktorom siahnuť

Big Five dáva zmysel ako všeobecná mapa. Za desiatky rokov sa okolo neho nazbieralo neporovnateľne viac štúdií, noriem aj nadväzujúcich nástrojov, takže ak chcete výsledok, ktorý sa dá porovnať s literatúrou alebo s iným dotazníkom, päť faktorov je bezpečná voľba. Sadne aj vtedy, keď vás zaujíma hlavne odolnosť voči stresu, pretože neurotizmus odpovedá na túto otázku priamočiarejšie: drží úzkosť aj hnev na jednej škále. Náš Big Five test pracuje s päťdesiatimi položkami z verejnej položkovej banky IPIP.

Šesťfaktorový model sa vyplatí vo chvíli, keď je v hre dôvera. Typicky:

• Roly, kde sa rozhoduje o peniazoch, prístupoch alebo právomociach bez dohľadu.
• Keď sa v tíme opakovane ohýbajú pravidlá, ale nikto nepôsobí ako vinník.
• Sebapoznanie vo chvíli, keď vám okolie hovorí, že vystupujete tvrdšie, ako si sami priznávate.

Posledný dôvod býva najčastejší a znie prosto: z päťfaktorového výsledku ste odchádzali s pocitom, že niečo podstatné chýba, len ste to nedokázali pomenovať. Šiesta škála býva práve to chýbajúce slovo.

Náš HEXACO test má šesťdesiat otázok a zaberie okolo ôsmich minút. Vedľa šiestich skóre ukáže aj orientačné porovnanie s päťfaktorovým profilom, takže je z výsledku vidieť, kde sa oba modely stretávajú a kde sa rozchádzajú. Čo jednotlivé škály znamenajú v praxi, zhŕňa text o tom, čo je HEXACO.

Ani jeden z nich nie je víťaz

Spor o päť alebo šesť faktorov je legitímna vedecká debata, nie súboj značiek. Zástancovia piatich argumentujú úspornosťou a horou dát, ktoré sa za desaťročia nazbierali. Zástancovia šiestich replikáciou v rôznych jazykoch a tým, že šiesta škála vysvetľuje správanie, ktoré päťfaktorové profily míňajú. Obe strany majú dáta, obe publikujú a ani jedna netvrdí, že tá druhá meria nezmysel.

Praktický rozdiel je navyše menší, ako sa z akademickej debaty zdá. Oba modely pracujú so škálami, nie s typmi, takže vás nikam nezaškatuľkujú a žiadne číslo v nich nie je lepšie ako iné. Oba vychádzajú zo sebahodnotenia, čo znamená, že merajú skôr to, ako sa vidíte, než ako sa správate, a oba sa dajú skresliť, keď človek vypĺňa dotazník pre cudzie oči. A oba strácajú zmysel vo chvíli, keď sa z opisu urobí rozsudok.

Skúste si teraz malý test bez dotazníka. Napíšte si troch ľudí, ktorí vás za posledný rok sklamali, a ku každému jednu vetu o tom, čo konkrétne urobili. „Nedokončil, čo sľúbil“ ukazuje na svedomitosť. „Vybuchol pre maličkosť“ na prívetivosť. „Vedel, že mi tým ublíži, a urobil to, pretože sa mu to vyplatilo“ nesadne ani na jedno. Túto vetu opisuje šiesta škála, a v päťfaktorovom profile ju nenájdete.