Ako zistiť svoj DISC štýl (a prečo sa ľudia tipnú zle)

Marek si bol svojím písmenom istý skôr, než otvoril prvú otázku. Rozhoduje sa rýchlo, dlhé porady neznáša a na stretnutí hovorí väčšinou prvý. Jasné D.

Test mu vyšiel inak. Najvyššie skončil Vplyv, hneď za ním Stálosť, Dominancia až tretia v poradí. Prvá reakcia bola, že test je zlý.

Keď si však prešiel, podľa čoho sa odhadoval, začalo to dávať zmysel. Rýchlosť, ktorú považuje za rozhodnosť, je hlavne chuť prebrať vec hneď a nahlas. Na porade hovorí prvý preto, že mu ticho v miestnosti nie je príjemné. A keď má niekoho prehlasovať, obyčajne to nechá na inom.

Odhadnúť si vlastný štýl vyzerá ako ľahká úloha. Háčik je v tom, že o sebe súdime podľa úmyslu, kým DISC opisuje správanie, ktoré je z vás vidieť zvonku. Medzi tým býva väčšia medzera, než čakáte.

Prečo sa sebaodhad tak často minie

Porovnávate sa s ľuďmi, ktorých máte okolo seba

Keď v dotazníku odpoviete, že konáte rýchlo, nemáte v hlave absolútne meradlo. Máte v hlave ľudí, s ktorými sedíte v kancelárii.

Psychológovia Steven Heine, Darrin Lehman, Kaiping Peng a Joseph Greenholtz na tento mechanizmus upozornili v roku 2002 pod názvom efekt referenčnej skupiny. Na subjektívnych škálach sa ľudia automaticky pomeriavajú s okolím, v ktorom žijú. Ukazovali to na porovnávaní kultúr, tá istá pasca však čaká aj vnútri jedného tímu.

Účtovníčka, ktorá pracuje medzi analytikmi, si pripadá ako tá rýchla a priebojná. Tá istá žena by v obchodnom oddelení odpovedala na rovnaké otázky inak, lebo by sa merala s ľuďmi, čo volajú zákazníkovi skôr, než dočítajú zadanie. Nezmenila by sa ona, len meradlo.

Čítate opis, ktorý by ste chceli mať

Opisy štýlov sú písané tak, aby ani jeden nevyzeral ako chyba. Napriek tomu si väčšina ľudí jeden z nich želá viac než ostatné. V pracovnom prostredí to býva D, pretože slová ako rozhodnosť, ťah na bránu či zodpovednosť za výsledok znejú v životopise lepšie než trpezlivosť. Kto sa v štýle D vidieť chce, číta jeho opis cez svoje dobré dni a prikyvuje.

Skúste si teraz odpovedať úprimne: koľko z toho, čo by ste o svojom správaní povedali nahlas, opisuje, ako sa naozaj správate, a koľko to, ako sa správať chcete?

Vypĺňate to v jednej role

Správanie sa dá prispôsobiť a väčšina ľudí to v práci robí tak dlho, až sa im naučená verzia zdá prirodzená. Servisný technik, ktorý sa doma s nikým nedohaduje, vie v práci desať rokov po sebe tvrdo vyjednávať o termínoch, lebo inak by mu ich nikto nedodržal.

Výsledkom je štýl, ktorý máte nacvičený, nie ten, ktorý vás stojí najmenej energie. Riešením nie je vyplniť test dvakrát a dúfať, že sa čísla niekde stretnú. Stačí si dopredu vybrať jedno prostredie a odpovedať celý čas zaň.

Čo dotazník vie a čo nie

Dotazník neopraví to, ako sa vidíte. Vie však jednu užitočnú vec: nepýta sa vás na písmeno, pýta sa na konkrétne situácie. Odhad sa tým rozpadne na desiatky drobných rozhodnutí, pri ktorých sa sebaobraz udrží horšie než pri jedinej otázke "aký som".

Náš DISC test má 32 otázok, na každý štýl osem, a odpovedá sa na päťbodovej škále. Každý štýl dostane vlastné číslo od nuly do sto, takže z toho nevypadne jedna nálepka, ale štyri hodnoty vedľa seba. Odkiaľ sa štyri štýly vzali a kde model končí, zhŕňa text o tom, čo je DISC.

Aby výsledok za niečo stál, oplatí sa postrážiť si pár vecí:

• Odpovedajte podľa posledného mesiaca, nie podľa svojich najlepších dní.
• Držte sa jedného prostredia. Najčastejšie dáva zmysel práca, kvôli tej model vznikol.
• Nad položkou nerozmýšľajte dlhšie než pár sekúnd; prvá odpoveď býva presnejšia než tá vyargumentovaná.
• Nesnažte sa uhádnuť, čo ktorá otázka meria. Práve preto sú položky v teste pomiešané.

Druhý zdroj, na ktorý sa zabúda

Psychologička Simine Vazire v roku 2010 porovnávala, kto trafí povahu človeka presnejšie, či on sám, alebo jeho okolie. Odpoveď závisí od toho, o akú vlastnosť ide. Pri vnútorných veciach, ako je úzkostlivosť, je najpresnejší človek sám. Pri vlastnostiach, ktoré sa hodnotia, napríklad pri intelekte, trafili presnejšie priatelia. A pri extraverzii, teda pri tom, čo je z človeka vidieť, boli obe strany zhruba rovnako presné.

Pre DISC z toho plynie praktický záver. Model opisuje správanie na povrchu, takže názor kolegu nie je iba dojem, ale plnohodnotný podklad.

Nepýtajte sa však "aký mám podľa teba štýl". Väčšina ľudí netuší, o čo ide, a odpovie vám tak, aby vás nenahnevala. Pýtajte sa na konkrétne veci:

• Keď ti pošlem správu, je skôr stručná, alebo ukecaná?
• Čo odo mňa počuješ častejšie: kedy to bude hotové, alebo čo na to hovoria ostatní?
• Kedy som ťa naposledy zdržal? A kedy som ťa naopak prevalcoval?
• Čo by som mal prestať robiť, aby sa ti so mnou pracovalo lepšie?

Opýtajte sa dvoch ľudí z rôznych prostredí, ideálne kolegu a niekoho z rodiny. Keď sa zhodnú, máte odpoveď. Keď sa rozídu, dozvedeli ste sa niečo ešte cennejšie, totiž že vaše správanie sa medzi tými dvoma svetmi výrazne líši.

Tretí zdroj: vaša vlastná stopa

Správanie za sebou necháva záznam, ktorý si prečítate aj bez cudzej pomoci. Otvorte si odoslanú poštu a prejdite si posledných dvadsať pracovných správ. Aké sú dlhé? Začínajú záverom, alebo kontextom? A keď bolo treba niečo vyriešiť, napísali ste, alebo zdvihli telefón?

Druhý záznam je kalendár. Koľko z minulého týždňa ste strávili s ľuďmi a koľko sami nad prácou, do ktorej vám nikto nehovoril? Kto si stretnutia rovno zvoláva, správa sa inak než ten, kto radšej pošle dokument a počká na pripomienky.

Poslednou stopou je únava. Ktorý deň vás vyžmýkal viac: ten so siedmimi hovormi, alebo ten strávený osamote nad tabuľkou? Správanie, ktoré vás stojí najmenej energie, býva to, v ktorom vám nakoniec vyjde najvyššie číslo.

Ako si prečítať výsledok

Výsledkom nie sú písmená, ale štyri čísla, a rozdiely medzi nimi hovoria viac než ich poradie. Najvyšší štýl je primárny. Ak je druhý v poradí do pätnástich bodov pod ním, ráta sa ako sekundárny a spolu dávajú jeden zo šestnástich archetypov; jednotlivé dvojice rozoberá prehľad kombinovaných profilov.

Vyrovnaný profil, kde sú všetky štyri čísla blízko seba, nie je pokazené meranie. Zvyčajne patrí človeku, ktorý sa prispôsobí takmer každej situácii, len za cenu toho, že okolie od neho horšie odhadne, čo má čakať.

Najnižšie číslo býva pritom rovnako užitočné ako to najvyššie. Neukazuje na chybu, ktorú treba opraviť, skôr na situácie, v ktorých vás každý krok stojí viac síl než kohokoľvek iného v miestnosti. Kto má najnižšiu Svedomitosť, nepracuje ledabolo, len ho kontrola detailov vyčerpá skôr než samotná úloha.

A potom je tu trvácnosť. DISC opisuje správanie, a to sa s prostredím mení, takže po roku v inej role môže výsledok vyzerať inak. Nie je to zlyhanie testu, je to vlastnosť toho, čo meria. Tým sa model líši od typológií mieriacich na stabilnejšie preferencie myslenia, ako ukazuje porovnanie DISC a 16 typov osobnosti. Porovnanie s ostatnými berte v oboch prípadoch ako orientačné, nie ako normu.

Keď budete mať výsledok na obrazovke, urobte s ním jednu skúšku. Prečítajte opis svojho štýlu nahlas niekomu, kto s vami pracuje denne, a do konca nič nekomentujte. Ak sa ten človek zasmeje presne pri vete, ktorá vám prišla prehnaná, viete o sebe viac než po druhom vyplnení dotazníka.