Svedomitosť v HEXACO: štyri zložky faktora C

O štvrť na jedenásť večer otvára Barbora tú istú prezentáciu po piate. Odovzdať ju mala v piatok. Je utorok.

Slidy sú hotové od minulého týždňa. Barbora však stále posúva odrážky o kúsok doľava, mení farbu stĺpcov v grafe a prepisuje vetu, ktorú už dvakrát vrátila do pôvodného znenia. Kolega Štefan poslal svoju verziu v pondelok ráno, s preklepom v titulku, a odvtedy má večery voľné.

Tím by o oboch povedal, že im na práci záleží. Rozdiel medzi nimi nie je v tom, kto sa viac snaží, ale v tom, ako sa u každého poskladali štyri rôzne sklony, ktorým psychológia dokopy hovorí svedomitosť.

Štyri sklony pod jedným menom

V šesťfaktorovom modeli osobnosti, ktorý na prelome tisícročí opísali kanadskí psychológovia Kibeom Lee a Michael Ashton, nesie svedomitosť písmeno C. Stojí vedľa poctivosti, emocionality, extraverzie, prívetivosti a otvorenosti voči skúsenosti. Ako tých šesť rozmerov vzniklo z rozborov bežného jazyka a čím sa líšia od staršej pätice, rozoberá samostatný text o tom, čo je model HEXACO.

Vnútri céčka sa skrývajú štyri užšie zložky a tie sa nepohybujú spoločne. Niekto má vzorne uprataný stôl a pritom odkladá každú náročnejšiu úlohu. Iný drie od rána do večera a jeho poznámky vyzerajú ako kopa spadaného listia.

Barborin prípad vyzerá takto: perfekcionizmus vysoko, organizovanosť slušná, pracovitosť namierená celá do leštenia. Štefan má perfekcionizmus nízko, pracovitosť niekde uprostred a rozvážnosť takú, že zmluvu podpisuje po prvom prečítaní. Obe kombinácie sa v životopise čítajú ako „starostlivý a zodpovedný“, v praxi však fungujú úplne inak.

Sebaodhad tu klame viac než pri ostatných črtách. Keď sa sami seba spýtate, či ste starostliví, odpovedáte podľa toho, ako veľmi vám na výsledku záleží. Lenže starosť o výsledok a skutočné správanie nie sú to isté. Kombinácia vysokého perfekcionizmu a priemernej pracovitosti robí z človeka niekoho, kto chodí spať s pocitom zlyhania, hoci sa do práce iba nedokázal pustiť.

Najlepšia predpoveď pracovného výkonu, akú máme

V roku 1991 prešli Murray Barrick a Michael Mount viac než sto starších výskumov a vypočítali, ako osobnostné črty súvisia s pracovným výkonom. Vzali päť skupín povolaní, od predajcov a policajtov cez manažérov po odborné profesie a remeslá, a tri rôzne meradlá: hodnotenie od nadriadeného, tvrdé výkonové dáta a úspech vo výcviku.

Naprieč všetkým sa udržala jediná črta, a bola to svedomitosť. Zvyšok fungoval po častiach. Extraverzia pomáhala tam, kde sa jedná s ľuďmi, otvorenosť hlavne pri zaúčaní, no mimo svojej domény obe vyšumeli.

Prečo práve ona? Vysvetlenie je nakoniec dosť prozaické. Svedomitý človek strávi nad úlohou viac skutočného času, drží sa postupu aj vo chvíli, keď sa nikto nepozerá, a menej často sa pustí do vecí, ktoré prácu nahlodávajú zvnútra: neskoré odovzdanie, chýbajúci podklad, deň absencie bez vysvetlenia. Nejde o výbuchy geniality. Ide o menší rozptyl, pretože výkon tak nekolíše.

Tá súvislosť pritom nie je žiadna bomba. Ide o slabší až stredný vzťah, takže svedomitosť nevysvetlí väčšinu rozdielov medzi dvoma ľuďmi v rovnakej role. Zaujímavé je niečo iné: nemá konkurenciu. O sedem rokov neskôr zhrnuli Frank Schmidt a John Hunter desaťročia výskumu personálneho výberu a vyšlo im, že rozumové schopnosti doplnené o svedomitosť predpovedajú výkon lepšie než ktorýkoľvek ukazovateľ sám o sebe.

Nekončí to pri práci. Howard Friedman a Leslie Martin prešli dáta z dlhodobej štúdie, ktorú v roku 1921 začal Lewis Terman, a z osobnostných čŕt najlepšie predpovedala dlhovekosť práve svedomitosť detí. Nie pre jednu veľkú vec. Pre tisíce drobných rozhodnutí o pásoch, cigaretách, doliečených chorobách a rizikách, do ktorých sa človek nepustí.

Ako vysoké C vyzerá v obyčajný utorok

Ivana vedie zákazky v stavebnej firme. Podklady posiela deň pred termínom, nie hodinu po ňom. Zo schôdzky odchádza so zápisom, kde má každá úloha meno a dátum. Keď sa o tri mesiace tím háda, na čom sa vtedy vlastne dohodli, Ivana to má napísané.

Nič z toho nevyzerá impozantne. Práca svedomitého človeka je vidieť hlavne na tom, čo sa nestalo: na krízovej porade, ktorá sa nezišla, na materiáli, ktorý dorazil načas, pretože ho niekto objednal ešte pred dovolenkou, na faktúre, ktorú nikto nemusel reklamovať. Pochvala za toto prichádza zriedka, zato prvý telefonát pri probléme míri vždy k tomu istému človeku.

Vysoké C pritom neznamená talent ani inteligenciu. Znamená, že určité kroky stoja menej energie než ostatných: začať skôr, vydržať pri nezáživnej časti, vrátiť sa ku kontrole. Kto ich má nízko, zvládne to isté, len ho to stojí viac vôle a vyjde mu to menej často.

Školské známky prezradia tú istú črtu ešte skôr. Arthur Poropat zhrnul v roku 2009 výskumy osobnosti a študijných výsledkov a svedomitosť v nich vychádzala ako porovnateľne dobrý ukazovateľ prospechu ako rozumové schopnosti. Skúšky totiž odmeňujú pravidelnosť rovnako ako bystrosť. Po škole sa však rozvrh prestane rozdávať a termíny si človek musí vyrábať sám.

Vo výberových konaniach sa táto črta hľadá horšie, než by sa čakalo. Pri pohovore sa totiž pozná dojem, nie návyk. Takmer každý o sebe povie, že je spoľahlivý, a väčšina ľudí to myslí úprimne.

Keď sa pracovitosť obráti proti vám

Teraz tá protizmyselná časť. Perfekcionizmus a odkladanie idú často ruka v ruke, hoci by sa čakal presný opak. Kto má latku najvyššie, odovzdáva obvykle najneskôr, a niekedy toho za rok stihne menej než kolega, ktorému detaily nespia.

Mechanizmus je jednoduchý. Keď má byť prvá verzia hneď dobrá, nie je kedy začať, pretože na dobrú verziu nie je nikdy dosť času. Úloha na dvadsať minút narastie na celé poobedie. A pretože sa nedarí ju zavrieť, presunie sa na zajtra, kde už čaká ďalšia.

Kedy ste naposledy niečo poslali skôr, než ste to považovali za hotové? A čo sa potom vlastne stalo?

Druhá podoba tejto brzdy sa menuje mikromanažment. Vedúci s vysokou organizovanosťou a citlivosťou na chyby vidí cudziu nepresnosť skôr, než sa stihne prejaviť. Prepisuje maily, ktoré nepísal, kontroluje formátovanie tabuliek, vracia úlohu so štrnástimi komentármi. Tím sa to naučí rýchlo a prestane rozhodovať sám, pretože korekcia aj tak príde.

Tretia forma je najtichšia. Rozvážnosť sa premení na neschopnosť čokoľvek riskovať: ponuka neprijatá, pretože nešlo dopredu vypočítať všetko, telefonát neuskutočnený, kým nebude pripravená odpoveď na každú námietku. Zvonku to vyzerá ako zodpovednosť. Zvnútra je to obava s dobrým alibi.

Čo dokážu tí, ktorým C vyjde nízko

Štefan má v kalendári tri schôdzky, ktoré sa prekrývajú, a kľúče hľadá každé ráno. Keď však v utorok príde správa, že sa zadanie mení po tretie, stojí ho to štyridsať minút práce. Barbora v ten istý okamih vyhadzuje plán, ktorý ladila týždeň.

Nízka svedomitosť nie je lenivosť, hoci sa tak opisuje takmer vždy. Býva to iný spôsob práce: rýchly štart, pokoj v neistote a schopnosť pustiť rozrobenú vec z ruky bez ľútosti. Tam, kde sa zadanie mení skôr, než stihne dozrieť plán, toto nastavenie vyhráva. Platí to aj pre odvetvia, kde sa veľa skúša a väčšina pokusov sa aj tak zahodí.

Účet za to samozrejme prichádza. Zabudnuté termíny, kopa rozrobenej práce, rozhodnutie urobené v afekte a opravované dva mesiace. Kto má nízku rozvážnosť, riskuje viac, než si sám myslí, najčastejšie s peniazmi a za volantom.

V tíme sa ten rozdiel pozná okamžite. Skupina samých precíznych ľudí dodá materiál bez jedinej chyby, len o dva mesiace neskôr, než malo zmysel ho dodávať. Partia samých improvizátorov začne prvá a v polovici zistí, že jednu časť robili dvakrát a druhú nezačal nikto. Dvojica, kde jeden hliada smer a druhý detaily, sa pohádá častejšie než obe predchádzajúce, a odovzdá najlepšie.

Užitočnejšie než pýtať sa, či je vaše C dosť vysoké, je vedieť, ktorá zo štyroch zložiek vás brzdí. S nízkou organizovanosťou si poradí obyčajný systém pripomienok. Nízka pracovitosť sa takto obísť nedá, tam pomáha jedine meniť veľkosť krokov.

Posun po malých krokoch

Osobnosť sa v dospelosti mení, len pomaly a nenápadne. Brent Roberts s kolegami opakovane doložili, že svedomitosť v priemere rastie od dvadsiatky ďalej, ako človek preberá záväzky v práci, vo vzťahu a v rodine. Kto chce ten posun zrýchliť, pochodí skôr prestavbou situácií než predsavzatím.

Než začnete čokoľvek prenastavovať, hodí sa vidieť, ako vysoko vlastne svedomitosť máte v porovnaní so svojimi ostatnými črtami. Náš HEXACO test má šesťdesiat otázok, zaberie okolo desiatich minút a ukáže všetkých šesť faktorov vrátane C. Porovnanie s ostatnými ľuďmi je orientačné, nie diagnóza.

Čo funguje v každodennej prevádzke:

• Implementačný zámer namiesto predsavzatia. Peter Gollwitzer ukázal, že veta „keď sa vrátim z obeda, otvorím ten rozpočet“ vedie k činu spoľahlivejšie než „musím sa do toho konečne pustiť“. Rozhodnutie padne dopredu, takže v tú chvíľu už nie je čo zvažovať.
• Dopredu napísaná definícia hotového. Dve tri podmienky, ktoré má materiál splniť, spísané skôr, než ho začnete robiť. Len čo ich splní, ide von. Nič iné proti dvanástej verzii nepomáha.
• Uberajte trenie pri jednej jedinej úlohe, nie pri všetkých. Podklady pripravené večer, súbor otvorený na ploche, telefón vo vedľajšej miestnosti.
• Jedno kolo revízií a časový strop. Vypršal čas, odchádza to v tom stave, v akom je.
• Polhodina týždenne nad kalendárom, v ktorej sa veľká úloha rozpadne na prvý konkrétny krok. Nie na zoznam prianí, len na ten prvý krok.

Perfekcionistom sa hodí ešte obrátená otázka. Namiesto „ako to urobiť lepšie“ sa pýtajte, čo konkrétne sa stane, keď to pošlete teraz. Odpoveď býva „nič“, a k tej sa inak než pokusom nedostanete.

Či sa niečo pohnulo, poznáte podľa výmluv, ktoré si vyrábate sami pre seba. Zapisujte si týždeň každý večer jednu jedinú vec, ktorú ste odsunuli, a jedno slovo prečo. Po siedmich dňoch sa v tom stĺpci opakuje stále to isté slovo. U niekoho je to „nuda“, u iného „ešte to nie je dosť dobré“, a každé z nich vedie inam.

Barbora tú prezentáciu odovzdala v stredu ráno, v dvanástej verzii. Vedenie si vyžiadalo jedinú úpravu: skrátiť na polovicu. Štefanov preklep v titulku si nevšimol nikto, pretože všetci pozerali na čísla na treťom slide.