Otvorenosť voči skúsenosti: faktor O v modeli HEXACO

Magda stojí pred jedným obrazom dvadsať minút. Denis prešiel celú výstavu za dvanásť a čaká vonku na lavičke.

Cestou domov sa pohádajú, lenže nie o umení. Ona má pocit, že sa on nevie zastaviť. On má pocit, že robí vedu z niečoho, čo sa dá vidieť na jeden pohľad. Ani jednému z nich nedôjde, že sa práve otreli o povahovú črtu, ktorú psychológia meria niekoľko desiatok rokov.

Volá sa otvorenosť voči skúsenosti a v šesťfaktorovom modeli HEXACO nesie písmeno O. Nehovorí nič o tom, kto je múdrejší alebo kultúrnejší. Opisuje, ako silno vás priťahuje nové, neobvyklé a to, čo zatiaľ nie je na nič.

Štyri rôzne veci pod jedným písmenom

Model zložili psychológovia Kibeom Lee a Michael Ashton z rozborov toho, ako ľudia v rôznych jazykoch opisujú povahu druhých. Popri piatich známych rozmeroch im vyšiel šiesty, poctivosť-pokora, a ostatné faktory sa pod ním trochu preskupili. Čím sa celá šestica líši od Big Five, rozoberá samostatný text o tom, čo je model HEXACO.

Otvorenosť je z tej šestice najťažšie uchopiteľná. Pod jedným názvom totiž drží štyri sklony, ktoré spolu súvisia voľnejšie, než by človek čakal.

Kombinácie bývajú pestré. Programátorka, ktorá prečíta tri knihy o dejinách Byzancie a pritom v galérii zíva, má vysokú zvedavosť a nízke estetické ocenenie. Kto miluje experimentálnu hudbu, ale v práci neznesie akúkoľvek zmenu postupu, sedí vysoko v estetike a nízko v nekonvenčnosti. Priemer zo štyroch čísel preto o vás povie menej než ich rozloženie.

Ako vyzerá vysoké O v obyčajnom týždni

Najlepšie sa pozná podľa toho, čo človek robí, keď sa nikto nepozerá. Objednané knihy sa hromadia rýchlejšie, než sa čítajú. Vedľa seba ležia tri rozrobené hobby. A o jedenástej večer sa dá zabrať do dokumentu o hlbinných rybách, aj keď ráno čaká prezentácia.

V rozhovore sa otvorenosť prejaví inak. Nezaujíma ju tak záver ako to, odkiaľ sa vzal, takže sa pýta na veci, ktoré tému zdanlivo nikam neposúvajú. Berie vážne aj myšlienku, s ktorou nesúhlasí, pretože ju chce najprv pochopiť zvnútra. A dokáže si vypočuť aj veľmi čudný nápad bez toho, aby sa uškrnula.

Daň sa platí pri dokončovaní. Rutinná časť práce, teda tá, kde už nie je čo objavovať, sa odkladá na neskôr a niekedy nepríde vôbec. Vysoké O navyše vyrába nepokoj: čo bolo pred rokom vzrušujúce, je dnes nuda, a človek mení projekty, odbory alebo mestá častejšie, než je pre jeho životopis dobré.

Otvorenosť nie je inteligencia

Tu vzniká najčastejší omyl. Vysoké O sa ľahko číta ako múdrosť, pretože sa navonok prejavuje podobne: načítané, kopa odkazov, ochota rozprávať sa o abstraktných veciach. Nameraná súvislosť medzi otvorenosťou a výsledkami testov rozumových schopností je však slabá. Vysvetlí len malý zlomok toho, čím sa od seba ľudia líšia.

Prečo to tak plete, ukázali Colin DeYoung a jeho kolegovia v roku 2007. Otvorenosť sa dá rozdeliť na dve časti: jedna míri k predstavivosti, vnímaniu a umeniu, druhá k faktom, logike a premýšľaniu nad problémami. Tej druhej sa v odborných textoch hovorí intelekt a s rozumovými schopnosťami sa prekrýva znateľne viac. Kto tvrdí, že otvorení ľudia sú múdrejší, hovorí väčšinou len o polovici črty.

Rozdiel medzi oboma polovicami je vidieť aj na tom, ako sa tí ľudia správajú v debate. Jeden sa pýta, či sú čísla správne. Druhý sa pýta, čo ak sa na to celé pozeráme zle. Ani jedna otázka nie je múdrejšia, len míri inam.

Jedna vlastnosť otvorenosti navyše ide proti intuícii. Sklon hľadať súvislosti sa nezastaví pri tých skutočných. Ľudia s vysokým skóre v otvorenosti spoľahlivejšie objavia vzorec v zmesi dát a zároveň ho častejšie vidia aj tam, kde žiadny nie je. Ten istý filter, ktorý pustí dovnútra originálne nápady, pustí dovnútra aj nezmysly.

Nízka otvorenosť a jej tichá výhoda

Opisy nízkeho skóre bývajú nespravodlivé. Slová ako úzkoprsý alebo nudný do nich nepatria, pretože merajú niečo iné: ako veľmi veríte overenému oproti neoverenému. Kto má nízke O, chce vidieť, že vec funguje, skôr než ju pustí do svojho života.

Filip vedie sklad pätnásť rokov a na každú novinku má tú istú otázku: čo sa stane, keď to nevyjde. Keď firma zavádzala nový systém evidencie, bol jediný, kto si od dodávateľa vyžiadal zoznam zákazníkov, ktorí ho už rok používajú. Dvaja z nich mu opísali problém, ktorý potom firme ušetril dva mesiace práce. Nadšení kolegovia o tom telefonovať nešli, pretože na to nepomysleli.

V prostredí, kde chyba stojí peniaze alebo zdravie, vyjde skepsa voči novotám lacnejšie než chuť ich vyskúšať. Pridajte k tomu ešte jednu výhodu: expertíza vzniká opakovaním, nie preskakovaním. Človek, ktorého nudí robiť štyri roky to isté, sa v tom málokedy dostane naozaj hlboko.

Slabina nízkeho O leží inde než v inteligencii. Chýba varovanie, že sa svet pod zavedeným postupom medzitým posunul. To varovanie obvykle dorazí až vo chvíli, keď je posun vidieť na číslach.

Otvorenosť a tvorivá práca

Zo všetkých povahových čŕt má práve otvorenosť k tvorivosti najbližšie. Gregory Feist v roku 1998 zosumarizoval desiatky štúdií o osobnosti tvorivých ľudí a otvorenosť patrila k tomu, čo vedcov aj umelcov najvýraznejšie odlišovalo od ich menej tvorivých kolegov. Dáva to zmysel: bez chuti prehľadávať neobvyklé možnosti sa originálne riešenie nemá odkiaľ vziať.

Zaujímavejšie je však to rozdelenie otvorenosti na dve časti. Scott Barry Kaufman a jeho kolegovia v roku 2016 zistili, že každá polovica predpovedá niečo iné. Tá, ktorá ťahá k predstavivosti a estetike, súvisela s tvorivými úspechmi v umení. Tá vecnejšia, bližšie k logike a faktom, súvisela s úspechmi vo vede. Jedno písmeno, dve rôzne dráhy.

Samotný nápad však nie je hotová vec. Barbora vymyslí za jednu poradu desať kampaní a tri z nich stoja za to, lenže bez Ondreja, ktorý si vedie zoznam a stráži termíny, by sa do sveta nedostala ani jedna. Otvorenosť dodáva materiál, svedomitosť ho pretlačí von. Tvorivé tímy, ktoré sa rozpadli na samých nadšencov, obvykle neskrachovali na nedostatku nápadov.

Personalistický výskum pritom naráža na jednu nečakanú hranicu. Murray Barrick a Michael Mount v roku 1991 zosumarizovali dáta o osobnosti a pracovnom výkone a otvorenosť medzi predpovede výkonu takmer nepatrila. Slušne však predpovedala, ako dobre si človek povedie pri zaúčaní. Otvorenosť teda hovorí viac o tom, ako rýchlo sa niečo naučíte, než o tom, ako dobre to potom budete robiť.

Sama tvorivosť sa dá merať aj priamo, nezávisle od povahy. Pýtate sa potom na riešenie úloh, nie na to, ako sa človek opisuje; týmto smerom ide napríklad test kreatívneho myslenia, ktorý s otvorenosťou súvisí, ale nemeria to isté.

Prečo sa o novinkách tak ťažko hovorí

Rozdiel v otvorenosti sa najviac vyhrotí tam, kde sa rozhoduje o niečom novom. Zmena dodávateľa, iný spôsob vyučovania, prestavba bytu, nezvyklé usporiadanie rodiny. Zvonku to vyzerá ako spor o fakty, vnútri ide o niečo iné.

Pre človeka s vysokým O je novosť sama o sebe argument. To, že sa niečo ešte neskúšalo, je dôvod, prečo to stojí za pokus. Pre človeka s nízkym O je novosť dôvod, prečo niesť dôkazné bremeno. Neskúšané znamená nepreverené a nepreverené znamená riziko. Obaja pritom hovoria o tej istej veci, len si každý pod slovom „zaujímavé“ predstavuje opak.

Podobný rozdiel sa ozýva aj v postojoch k spoločenským veciam. Výskum politických názorov opakovane nachádza mierny vzťah medzi otvorenosťou a ochotou meniť zavedené pravidlá; k rovnakému záveru dospela aj známa prehľadová práca Johna Josta a spoluautorov z roku 2003. Ide o slabý sklon, nie o osud, a rozhodne z neho nevyplýva, kto má v konkrétnej veci pravdu.

Kedy ste naposledy zmenili názor na niečo, čo ste považovali za dávno uzavreté? Odpoveď na túto otázku prezradí o vašom O viac než celý dotazník. Skúste si pritom vybaviť, čo s vami vtedy pohlo: nová informácia, alebo to, že ju priniesol niekto, komu veríte.

Praktický dôsledok je nenápadný. Ak prichádzate s novinkou k niekomu s nízkym O, nezačínajte tým, aké je to nové, ale tým, kde to už beží a čo sa stane, keď to zlyhá. Ak novinku dostávate a viete, že sa vám do nej nechce, položte druhej strane jedinú otázku: čo by ma malo presvedčiť. Keď na ňu neviete odpovedať ani vy sami, nejde o argumentáciu, ale o pohodlie.

Čo s tým

Otvorenosť nie je cnosť ani chyba, čo je pri povahových črtách dosť vzácne. Vysoké O sa vyplatí v prostredí, ktoré sa rýchlo mení a odmeňuje experiment. Nízke O sa vyplatí tam, kde sa cení spoľahlivosť a kde sa chyby draho platia. Užitočné je hlavne vedieť, kde na tej škále stojíte, pretože prostredie si podľa toho môžete vyberať.

Črta sa navyše v čase mierne pohybuje. Rozsiahla metaanalýza Brenta Robertsa a spoluautorov z roku 2006 opísala, že otvorenosť v mladej dospelosti obvykle mierne stúpa a v neskoršom veku zase klesá. Posuny sú malé, ale ukazujú, že sa nebavíme o niečom zabetónovanom.

Kde presne ležíte vy, zmeria HEXACO test: 60 otázok, približne osem minút, výsledok pre všetkých šesť faktorov vrátane rozpadu otvorenosti do jednotlivých zložiek. Porovnanie s ostatnými je orientačné, na rozdiel medzi „milujem zmenu“ a „zmenu znášam“ to však bohato stačí.

Môžete to skúsiť aj bez testu. Štrnásť dní si zapisujte každé rozhodnutie, kde ste vyberali medzi overenou a novou možnosťou, a ku každému pripíšte jednu vetu prečo. Reštaurácia, nástroj, trasa na bicykli, spôsob, ako vyriešiť spor v práci. Ak v tom zozname desaťkrát stojí „pretože to poznám“, máte odpoveď. Ak desaťkrát „pretože to ešte nepoznám“, máte ju tiež, len z druhej strany.