Extraverzia v modeli HEXACO: štyri zložky faktora X

Polhodinu pred začiatkom konferencie stojí Michaela pri stolíku s kávou a rozpráva sa s človekom, ktorého dnes vidí prvý raz. Za tú chvíľu sa dozvie, kde pracuje, prečo pred rokom zmenil odbor a ako sa volá jeho pes.

Vojtech stojí tri metre od nej, prezerá si program a čaká, kým otvoria sálu. Nikoho neoslovil a ani sa o to nepokúsil. O dve hodiny pritom vyjde na pódium, štyridsať minút prednáša pred dvoma stovkami ľudí a v diskusii sa pokojne postaví proti rečníkovi, ktorý hovoril pred ním.

Kto z tých dvoch je extravert? Odpoveď „tá, čo sa zhovára pri káve“ pokrýva len časť toho, čo sa pod extraverziou skrýva. Vojtechova ochota postaviť sa pred plnú sálu je totiž takisto extraverzia, len jej iná zložka. A práve toto rozlíšenie robí model HEXACO dôkladnejšie ako väčšina populárnych typológií.

Štyri zložky jednej škály

Kanadskí psychológovia Kibeom Lee a Michael Ashton na prelome tisícročí rozoberali slovníkové zoznamy povahových prídavných mien v mnohých jazykoch od kórejčiny po taliančinu. Zaujímalo ich, koľko nezávislých rozmerov sa v ľudskom opise druhých vlastne opakuje. Naprieč jazykmi im vychádzalo šesť faktorov, nie päť, a jedným z nich je extraverzia, v názve modelu zastúpená písmenom X.

Podstatné je, že v šesťfaktorovom poňatí nedrží pokope ako jeden blok. Skladá sa zo štyroch oddeliteľných častí, ktoré môžu u jedného človeka mieriť každá inam.

Michaela z úvodu má vysoko družnosť a živosť, sociálnu smelosť už menej, takže pred dvesto ľudí by ju nikto nedostal. Vojtech to má naopak. Prednáša bez zaváhania, ale small talk pri káve ho stojí viac energie ako celá tá prednáška. Priemer oboch by vyšiel podobne a povedal by o nich úplné nezmysly.

Jedna z tých štyroch zložiek prekvapí takmer každého. Sociálne sebahodnotenie, teda či si medzi ľuďmi pripadáte na niečo, by väčšina z nás tipla niekam k emóciám alebo k sebavedomiu vo všeobecnosti. V staršom päťfaktorovom poňatí tam aj patrí, obvykle ako opak neurotizmu. V šesťfaktorovom modeli sa ale drží pri extraverzii, a to má dôsledok: nízke X nemusí znamenať, že o ľudí nestojíte. Môže znamenať, že si nie ste istí, či oni stoja o vás.

Keď je X vysoko

Vysoké X poznáte podľa rýchlosti, akou sa človek zabydlí v neznámej skupine. Nové prostredie ho nabíja, hovorenie mu myšlienky netlmí, ale rozbieha, a keď sa v miestnosti rozhostí ticho, obvykle ho zaplní on. Kolegovia takého človeka opisujú slovami ako „energia“ alebo „ťahač“, aj keď on sám vôbec nemá pocit, že by sa namáhal.

Užitočné je to všade, kde sa niečo rozbieha. Získať ľudí pre nápad, dohodnúť schôdzku s niekým, koho nepoznáte, udržať náladu v tíme po nevydarenom kvartáli. Tam všade šetrí vysoké X ostatným prácu, ktorú by robili s veľkým odporom.

Účet príde inde. Kto hovorí mnoho a rýchlo, ľahšie si u ostatných vyslúži dojem kompetencie, či už má pravdu, alebo nie. Neil MacLaren a jeho kolegovia to v roku 2020 testovali na skupinách bez formálneho vedúceho a vyšlo im, že za vodcu ľudia označili toho, kto hovoril najviac. Množstvo reči rozhodovalo viac ako kvalita príspevkov. Ak máte X vysoko, tento efekt hrá vo váš prospech a je dobré o ňom vedieť, pretože súhlas okolia potom nemusí znamenať, že ste to premysleli lepšie.

Druhá daň sa platí za rozhodovanie. Živosť a elán ženú k rýchlemu „ideme do toho“ a tlmia nepríjemné signály, ktoré by tichší človek zaregistroval. Riziko nie je v tom, že by extravert robil horšie rozhodnutia, ale v tom, že sa k nim dostane skôr, ako k nemu doputujú námietky.

Stojí za to povedať aj to, čím vysoké X nie je. Nie je to sociálna zručnosť. Odhadnúť náladu v miestnosti, prispôsobiť oznámenie poslucháčovi a včas prestať hovoriť sa dá naučiť na akomkoľvek mieste škály a množstvo veľmi družných ľudí to nikdy neurobí. Nie je to ani vrelosť. Človek, ktorý sa v dave cíti ako doma, môže byť k jednotlivcom úplne ľahostajný, pretože ho živí ten pohyb okolo, nie konkrétne vzťahy.

Nízke X: introverzia a čím rozhodne nie je

Introverzia v tomto poňatí nie je žiadna porucha kontaktu. Je to nastavenie, ktorému stačí menej sociálneho podnetu na to, aby bolo dosť. Sedem ľudí pri stole je pre introverta hluk, dvaja ľudia pri stole sú rozhovor. Nie že by o to prvé nestál, len z toho neodchádza nabitý.

Tým sa dostávame k dvom veciam, ktoré sa s introverziou zamieňajú tak často, že to popletlo aj časť populárnych kníh. Prvá je plachosť. Plachý človek sa bojí, ako dopadne pred druhými, a preto sa kontaktu vyhýba. Introvert sa nebojí, len to nepotrebuje. Rozdiel opísala zrozumiteľne Susan Cain v knihe Quiet z roku 2012: plachosť je strach zo spoločenského odsudku, introverzia je preferencia menej podnetného prostredia. Plachý extravert existuje a býva dosť nešťastný, pretože chce medzi ľudí a súčasne sa toho hrozí.

Druhá vec je sociálna úzkosť, a tá patrí do úplne inej kategórie. Nejde o povahovú črtu na škále, ale o stav, ktorý človeku reálne obmedzuje život, a rieši sa s odborníkom, nie dotazníkom. V šesťfaktorovej reči by sa blížila kombinácii nízkeho sociálneho sebahodnotenia, nízkej smelosti a vysokej emocionality, lenže tento opis nikoho nevylieči.

Koľkokrát ste už po sebe chceli, aby ste boli „viac na ľudí“? Skúste si pri tej otázke vybaviť, ktorá z tých štyroch zložiek vám vlastne chýba. Býva v tom rozdiel medzi „nebavilo ma to“ a „netrúfol som si“, a každá z tých viet vedie inam.

Štyri vety, ktoré o extravertoch a introvertoch stále slýchame

„Introverti nemajú radi ľudí.“ Najčastejší omyl a súčasne najľahšie vyvrátiteľný. Družnosť opisuje, koľko spoločnosti niekto unesie, nie aký k nej má vzťah. Vrelosť, ochota pomôcť a náklonnosť k blízkym ležia v šesťfaktorovom modeli inde, hlavne v emocionalite a prívetivosti. Introvert s vysokou emocionalitou je človek, ktorý si pamätá, kedy máte narodeniny, a pritom sa z večierku vytratí po hodine a pol.

„Extraverti sú lepší vedúci.“ Adam Grant, Francesca Gino a David Hofmann v roku 2011 porovnávali výkon filiálok podľa povahy ich šéfov a našli podmienku, na ktorú sa zabúda. Extravertní vedúci dosahovali lepšie výsledky s pasívnymi tímami, ktoré potrebovali nakopnúť. V tímoch, kde ľudia sami prichádzali s nápadmi, dopadli lepšie introvertní vedúci, pretože tie nápady neprehlušili vlastnými. Nejde o to, kto vedie lepšie, ale koho.

Tretia veta sa týka obchodu. Predstava, že najlepší predajca je ten najzhovorčivejší, vydržala desiatky rokov, kým Adam Grant v roku 2013 neporovnal tržby predajcov naprieč celou škálou. Najvyššie neskončili extraverti ani introverti, ale ľudia okolo stredu, ktorí vedia prepnúť medzi hovorením a počúvaním podľa toho, čo zákazník práve potrebuje.

A posledná: „Som introvert, tak to mám dané.“ Extraverzia sa v populácii nerozpadá na dva tábory, rozprestiera sa plynulo a väčšina ľudí sedí niekde v strede. Ostrú nálepku si najčastejšie lepia tí, ktorí majú výrazne vysoko alebo nízko jednu jedinú zložku zo štyroch a zvyšok profilu ignorujú.

Prečo sa X nerovná extraverzii z Big Five

Obe škály merajú veľmi podobnú vec a človek, ktorý vyjde vysoko v jednej, vyjde takmer vždy vysoko aj v druhej. Rozdiel je v tom, okolo čoho sa celá škála točí. V päťfaktorovom modeli stojí extraverzia na spoločenskosti, aktivite a pozitívnych emóciách. V šesťfaktorovom sa jadrom stáva sociálne sebavedomie, teda to, ako sami seba hodnotíte ako účastníka spoločenského života.

Prakticky sa ten posun prejaví na okrajoch. Vyhľadávanie vzruchu, chuť riskovať a jazdiť rýchlo patria v päťfaktorovom poňatí skôr k extraverzii, kým v šesťfaktorovom sedia pri emocionalite, konkrétne pri tom, aký má človek sklon k obavám. Nebojácny človek teda nemusí byť extravert, môže byť len málo emocionálny. Vrelosť k blízkym sa zase odsúva k emocionalite a prívetivosti, takže sa do X nepočíta.

Rozdiel stojí za zapamätanie hlavne pre čítanie vlastného profilu. Keď vám vyjde nízke X, päťfaktorový výklad vás pošle premýšľať nad tým, koľko chodíte medzi ľudí. Šesťfaktorový pridá otázku, či si medzi nimi veríte, a to býva pre mnohých tá užitočnejšia polovica. Porovnanie oboch modelov zostáva orientačné, žiadny presný prevodný mostík medzi nimi neexistuje.

Čo sa s tým dá robiť

Najhorší plán je skúšať presunúť sa po škále ako celku. „Budem extravertnejší“ je zadanie, ktoré nikomu nedá prvý krok. Zato jednotlivé zložky sa správajú veľmi rozdielne: družnosť je preferencia a mení sa nerada, sociálna smelosť je z veľkej časti naučené správanie a povoľuje prekvapivo rýchlo.

Vojtech z úvodu je toho ukážka. Pred sálou stojí bez problémov, pretože prednáša ôsmy rok a má nachystanú štruktúru. Small talk pri káve zostal ťažký, pretože ho nikdy nerobil a nemá k nemu žiadny záchytný bod. Keby si pred akciou pripravil dve otázky, ktoré sa dajú položiť komukoľvek, posunul by sa za jedno popoludnie ďalej ako celoročným predsavzatím byť otvorenejší.

Pár vecí funguje spoľahlivo na oboch koncoch škály:

• Máte nízku smelosť? Dohodnite si vopred s niekým, že váš návrh na porade podporí. Cudzí súhlas váhu vašej vety zdvihne skôr, ako ju stihne zhodiť ticho.
• Nízka družnosť sa nedá vyriešiť väčším počtom akcií, ale kratším pobytom na nich. Hodina a odchod bez ospravedlňovania funguje lepšie ako tri hodiny vyčerpávania a týždeň zotavovania.
• Pri vysokej smelosti pomáha jediné pravidlo: v každej diskusii sa ozvať až ako druhí. Vyjde najavo, koľko vecí by povedal niekto iný, keby ste mu nechali miesto.
• Sociálne sebahodnotenie sa nepohne prehováraním. Pohne sa dôkazmi, teda tým, že si po každom stretnutí zapíšete, čo konkrétne niekto ocenil, pretože pamäť tento druh informácie maže prvý.

Náš HEXACO test má 60 otázok a zaberie okolo ôsmich minút. Okrem extraverzie vyhodnocuje zostávajúcich päť faktorov, takže uvidíte aj to, či za vaším nízkym X stojí skôr potreba pokoja, alebo pochybnosť o vlastnej pozícii medzi ľuďmi.

Bez ohľadu na to, či si test urobíte, existuje jednoduchší spôsob, ako si svoje X ohmatať. Najbližšie dva týždne si po každej spoločenskej situácii poznamenajte jedinú vec: odchádzali ste s väčšou energiou, ako s akou ste prišli, alebo s menšou? Pridajte k tomu, koľko tam bolo ľudí a či ste hovorili vy, alebo počúvali. Po štrnástich dňoch vám z tých poznámok vypadne vzorec, ktorý žiadny dotazník neopíše presnejšie: kde sa dobíjate, kde sa vybíjate a koľko vás stojí rozdiel medzi tým.