Česky
Slovensky
EnglishDiagnostický manuál DSM, biblia americkej psychiatrie, popisuje asi tristo duševných porúch. Depresie, úzkosti, závislosti, poruchy osobnosti. Až do prelomu tisícročia ale neexistoval žiadny jeho náprotivok - žiadny manuál toho, čo je na ľuďoch dobré, silné a hodné obdivu.
Túto asymetriu si na konci 90. rokov uvedomil Martin Seligman, vtedy čerstvo zvolený prezident Americkej psychologickej asociácie. Spolu s Christopherom Petersonom sa ju rozhodli zaplniť. Výsledkom bol trojročný projekt a kniha, ktorá sa stala jedným zo základných kameňov pozitívnej psychológie.
Model 6 cností a 24 silných stránok dnes pozná takmer každý, kto niekedy vyplnil test VIA. Málokto ale vie, ako vznikol, podľa akých pravidiel sa stránky vyberali a čo z toho po dvadsiatich rokoch výskumu obstálo. A to je zaujímavejší príbeh než samotný zoznam.
Katalóg toho, čo je na ľuďoch dobré
Peterson a Seligman vyšli z jednoduchej, ale nezvyčajnej otázky. Psychológia vie presne popísať, čo sa s človekom pokazí. Vie rovnako presne popísať, čo na ňom funguje? V roku 2000 znela poctivá odpoveď: nie.
Seligmanova cesta k tejto otázke nebola náhodná. Preslávil sa výskumom naučenej bezmocnosti, teda jedným z najtemnejších kútov ľudskej psychiky. Keď v roku 1998 preberal vedenie APA, vyhlásil za tému svojho funkčného obdobia práve pozitívnu psychológiu. Klasifikácia cností mala byť jej chrbticou, čosi ako spoločný jazyk, na ktorom by sa dal celý odbor stavať.
Ich ambíciou bolo vytvoriť opak DSM. Tam, kde diagnostický manuál triedi symptómy a poruchy, mala nová klasifikácia triediť prednosti. Peterson pre ňu s obľubou používal obrat „manuál toho zdravého v človeku". Katalóg, ktorý namiesto toho, čo ľudí trápi, popisuje to, v čom sú dobrí.
Do práce zapojili asi 55 sociálnych vedcov z rôznych odborov. Prešli filozofiu, náboženstvo, vývinovú psychológiu, psychiatriu i doterajší výskum charakteru. Trvalo im to zhruba tri roky. V roku 2004 vyšla kniha Character Strengths and Virtues: A Handbook and Classification, vyše 800 strán, vydaná spoločne Americkou psychologickou asociáciou a Oxford University Press.
Zaujímavé je, čo model zámerne nie je. Nie je to typológia ako MBTI, kde vás zaradia do jednej zo škatuliek. Klasifikácia VIA predpokladá, že všetkých 24 stránok máte, len v rôznom poradí. Nehovorí vám, kto ste. Popisuje, čo vo vás prevažuje.
Ako sa rozhodovalo, čo sa do zoznamu dostane
Tu je jadro celého projektu. Keby autori len spísali „pekné vlastnosti", vznikol by ľubovoľne dlhý a náhodný zoznam. Namiesto toho stanovili súbor kritérií, ktoré musela vlastnosť splniť, aby sa do klasifikácie dostala. Nie každá dobrá vlastnosť prejde.
Za zmienku stojí niekoľko podmienok:
- Stránka musí byť cenená sama o sebe, aj keď z nej práve žiadny hmatateľný zisk neplynie. Vďačnosť obdivujeme, aj keď za ňu nikto neplatí.
- Nesmie uberať druhým. Skutočná prednosť okolie skôr pozdvihuje než zráža, takže vypočítavá charizma manipulátora sitom neprejde.
- Existuje pre ňu protipól, ktorý znie ako chyba. Opakom láskavosti je krutosť, opakom statočnosti zbabelosť.
- Dá sa nejako zmerať a v čase je pomerne stabilná. Prejavuje sa naprieč situáciami, nie raz za uhorský rok.
- Má svoje vzory. Nájdu sa ľudia i príbehy, ktorí danú prednosť stelesňujú takmer učebnicovo.
- Niekomu nápadne chýba. Vždy sa dá ukázať na človeka, ktorému tá konkrétna stránka jednoducho nie je vlastná.
Autori počítali s tým, že žiadna stránka nesplní všetky kritériá dokonale. Brali sa ako vodidlo, nie ako binárny filter. Napriek tomu práve vďaka nim zoznam nepôsobí ako výber podľa nálady dvoch profesorov.
Šesť cností, ktoré prežili naprieč kultúrami
Než Peterson a Seligman spísali 24 stránok, potrebovali strechu. Nejaký vyšší poriadok, do ktorého sa prednosti zoskupia. A tu urobili niečo, čo sa v psychológii nevidí často: šli do histórie.
Katharine Dahlsgaard spolu s Petersonom a Seligmanom (2005) prešla veľké myšlienkové a náboženské tradície posledných zhruba 2 500 rokov. Konfucianizmus a taoizmus v Číne, budhizmus a hinduizmus v južnej Ázii, aténsku filozofiu, judaizmus, kresťanstvo i islam na Západe. Pri každej tradícii sa pýtali na to isté: aké ľudské prednosti vyzdvihuje?
Výsledok bol prekvapivo konzistentný. Naprieč kultúrami, ktoré spolu po väčšinu dejín nekomunikovali, sa opakovalo šesť rovnakých okruhov. Aristoteles, Konfucius a autori biblických textov sa v mnohom nezhodli. V tom, že odvaha a spravodlivosť patria k dobrému človeku, áno.
Vezmime si napríklad odvahu. Aristoteles ju v Nikomachovej etike popisuje ako strednú cestu medzi zbabelosťou a ľahkomyseľnosťou. U Konfucia nájdete statočnosť pevne spätú s vedením, čo je správne. A kresťanstvo? To ju radí rovno medzi štyri kardinálne cnosti. Tri zdroje, ktoré sa navzájom nečítali, a predsa mieria k tomu istému.
Týchto šesť cností tvorí horné poschodie klasifikácie. Každá zastrešuje niekoľko konkrétnych silných stránok:
| Cnosť | Čoho sa týka | Príklady silných stránok |
|---|---|---|
| Múdrosť a poznanie | Získavanie a používanie znalostí | Zvedavosť, kreativita, nadhľad |
| Odvaha | Vôľa konať napriek prekážkam | Statočnosť, vytrvalosť |
| Ľudskosť | Starostlivosť o blízke vzťahy | Láskavosť, sociálna inteligencia |
| Spravodlivosť | Fungovanie v spoločenstve | Férovosť, tímová práca |
| Miernosť | Ochrana pred nadmierou a excesmi | Sebaregulácia, pokora |
| Transcendencia | Prepojenie s niečím väčším | Vďačnosť, nádej, humor |
Všimnite si, že ide o príklady, nie o úplný výpočet. Pod každú cnosť spadá tri až päť stránok a dohromady ich je 24. Kompletný zoznam s popisom každej z nich nájdete v samostatnom sprievodcovi 24 silnými stránkami. Tu nás zaujíma logika, ktorá ich drží pohromade.
Čo na modeli drží: experiment z roku 2005
Krásna teória je pekná vec. Funguje ale v praxi? Prvý silný dôkaz prišiel rok po vydaní knihy.
Seligman, Steen, Park a Peterson (2005) publikovali v časopise American Psychologist štúdiu, v ktorej online rozdali niekoľko cvičení stovkám dobrovoľníkov. Jedno z nich znelo takto: zisti si cez dotazník svojich päť najsilnejších stránok a potom ich celý týždeň každý deň použi nejakým novým spôsobom.
Skupina, ktorá toto robila, vykázala vyššiu mieru šťastia a nižšiu depresivitu. To by nikoho neprekvapilo. Prekvapivá bola trvanlivosť. Efekt sa držal ešte šesť mesiacov po skončení jedného jediného týždňa cvičenia. Kontrolná skupina, ktorá robila neutrálnu úlohu, sa pritom po pár týždňoch vrátila na východiskové hodnoty.
Čo si z toho vziať? Že samotné vyplnenie testu nezmení nič. Rozdiel robí tá druhá časť, teda vedomé používanie predností v bežnom živote. Signatúrne stránky, teda vašich päť najvýraznejších, fungujú ako páky. Zaberiete za správnu a pohne sa toho viac.
Predstavte si niekoho, koho signatúrnou stránkou je zvedavosť. „Použi ju novým spôsobom" pre neho neznamená žiadne veľké gesto. Stačí, keď si na obede sadne k niekomu, koho nepozná, a spýta sa ho na jeho prácu. Alebo si cestou domov vyberie inú trasu a všíma si veci, ktoré mu predtým unikali. Drobnosť. A predsa merateľný efekt.
Čo na modeli nedrží: šesť cností, ktoré štatistika nevidí
Teraz tá nepríjemnejšia časť. Ak model tvrdí, že sa 24 stránok združuje do 6 cností, mali by to potvrdiť aj dáta. Keď necháte tisíce ľudí vyplniť test a matematicky skúmate, ako sa odpovede zhlukujú, malo by vyskočiť šesť skupín.
Nevyskočí.
Robert McGrath, ktorý analyzoval odpovede naprieč štyrmi vzorkami s viac než miliónom účastníkov, opakovane nachádza skôr tri až päť faktorov, nie šesť. A nezodpovedajú čisto cnostiam z knihy. McGrath (2015) sám navrhuje jednoduchší model o troch okruhoch, ktoré by sa dali voľne preložiť ako zvedavosť, láskavosť a sebakontrola.
Šesť cností je teda krásna mapa odvodená z filozofie a histórie, nie z tvrdých dát. Empíria vidí hrubšie obrysy. Časť výskumníkov navyše upozorňuje, že výsledné faktory dosť pripomínajú dimenzie modelu Big Five. To by znamenalo, že VIA nemeria nič také nové, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Je to problém? Pre striktného psychometrika áno. Šesťfaktorová štruktúra, ktorú model sľubuje, sa nereplikovala, a to je legitímna výhrada. Kritike čelí aj podmienka „morálnej hodnoty" ako priveľmi mäkká a závislá od toho, koho sa spýtate.
Zástancovia modelu na to majú odpoveď. Cnosti podľa nich nikdy neboli zamýšľané ako štatistické zhluky, ale ako zmysluplné kategórie odvodené z filozofie. Zásuvky v knižnici tiež neurčuje počítač podľa korelácií, a predsa sa v nich knihy hľadajú lepšie než v jednej kope. Otázka potom neznie, či je model štatisticky čistý, ale či je na niečo dobrý.
Prečo slovník funguje, aj keď model škrípe
Oplatí sa oddeliť dve veci. Jedna je vedecký nárok na to, že existuje presne šesť cností s danou vnútornou štruktúrou. Ten je spochybniteľný. Druhá je praktická užitočnosť spoločného slovníka pre to, čo je na ľuďoch dobré. A tá zostáva.
Pred klasifikáciou VIA ste na otázku „v čom si dobrý?" typicky počuli mlženie alebo výpočet zručností typu „viem Excel a mám vodičák". Peterson so Seligmanom dali 24 pomenovaní charakterovým prednostiam, o ktorých sa dovtedy hovorilo hmlisto. Pomenovať vec je prvý krok k tomu, aby sme s ňou vedome pracovali.
Spomínate si na svoje posledné hodnotenie v práci? Koľko minút sa venovalo tomu, čo vám nejde, a koľko tomu, v čom vynikáte? U väčšiny ľudí je ten pomer žalostne nevyvážený. Slovník silných stránok ponúka protiváhu. Nie ako náhradu za prácu na slabinách, ale ako druhú polovicu obrazu, ktorá obvykle chýba úplne.
Uchytil sa navyše ďaleko za hranicami akadémie. Dotazník VIA vyplnili milióny ľudí, používa sa v koučingu, v školách i v terapii zameranej na prednosti namiesto symptómov. Model, ktorého faktorovú štruktúru psychometrici spochybňujú, sa paradoxne stal jedným z najrozšírenejších nástrojov aplikovanej psychológie vôbec.
Ak vás zaujíma, ako vyzerá vaše osobné poradie tých 24 stránok, prejdite si test silných stránok postavený na klasifikácii VIA. Výstupom nie je nálepka typu osobnosti, ale rebríček od tej najvýraznejšej prednosti po tú najslabšiu.
Nech už šesť cností štatistika potvrdzuje, alebo nie, jedna vec Petersonovi a Seligmanovi zostane. Zmenili otázku, ktorú si psychológia kládla. Vedľa „čo je s týmto človekom zlé" postavili rovnako vážne „čo je s ním v poriadku". A na tú druhú sa stále odpovedá horšie, než by malo.