RIASEC a Holland kód: ako funguje kariérny model

Písmená R, I, A, S, E, C nie sú zoradené náhodne ani podľa abecedy. Tvoria šesťuholník, v ktorom sú susedia osobnostne podobní a protiľahlé typy si navzájom najmenej sadnú. Na tomto jednoduchom obrazci stojí najrozšírenejší kariérny model na svete. Americká vládna databáza O*NET podľa neho označuje vyše 900 povolaní.

Autorom je John L. Holland, americký psychológ, ktorý svoju teóriu prvýkrát publikoval v roku 1959 a dopracoval ju do finálnej podoby v roku 1997. Za ten čas sa z akademického článku stal nástroj, ktorý denne používajú výchovní poradcovia, personalisti aj tvorcovia online testov. Často bez toho, aby Hollandovo meno vôbec zaznelo.

Základnú myšlienku možno zhrnúť jednou vetou: ľudia si vyberajú prostredie, ktoré zodpovedá ich osobnosti, a v takom prostredí potom podávajú lepší výkon a dlhšie vydržia. Znie to takmer banálne. Zaujímavé začne byť to, ako presne sa dá tá zhoda merať a čo o jej platnosti hovoria dáta.

Ako vznikol model, ktorý používa celý svet

Holland svoju teóriu nepostavil na filozofických úvahách, ale na pozorovaní. Počas druhej svetovej vojny pracoval ako klasifikačný pohovorca v armáde, kde triedil brancov podľa schopností a záujmov. Všimol si, že ľudí možno prekvapivo dobre opísať niekoľkými opakujúcimi sa profilmi a že tieto profily zodpovedajú typu práce, ku ktorému ich to ťahá.

V článku „A Theory of Vocational Choice" z roku 1959 túto intuíciu sformalizoval. Tvrdil, že tak ľudí, ako aj pracovné prostredie možno opísať rovnakou sadou šiestich typov. Voľba povolania potom podľa neho nie je racionálny výpočet, ale hľadanie prostredia, kde človek môže uplatniť svoje postoje, zručnosti a spôsob, akým vidí svet.

Finálnu verziu vydal Holland v roku 1997 v treťom vydaní knihy Making Vocational Choices. Model sa medzitým rozšíril po svete a stal sa de facto štandardom kariérneho poradenstva. Prostredie pritom podľa Hollanda priťahuje ľudí, ktorí doň zapadnú, a tí ho spätne ďalej formujú. Dielňa plná praktických typov funguje inak než redakcia plná umeleckých, aj keby robili to isté.

Ujal sa z dvoch dôvodov. Je jednoduchý natoľko, že ho pochopí pätnásťročný študent aj personalista bez psychologického vzdelania. A Holland k teórii vytvoril aj praktické dotazníky, ktoré sa dali voľne používať, takže sa nástroj šíril rýchlejšie než konkurenčné, komplikovanejšie modely.

Šesť typov, ktoré tvoria RIASEC

Každý človek je zmesou všetkých šiestich typov, ale zvyčajne tri z nich výrazne vyčnievajú. Ich kombinácia tvorí takzvaný Holland kód, trojpísmenovú skratku typu SAE alebo RIC. Tu je prehľad všetkých šiestich dimenzií.

Typ	Anglicky	Čím sa vyznačuje	Kam ho to ťahá
R - Praktický	Realistic	Orientácia na veci, nástroje a hmatateľný svet. Konkrétny, vecný, nie príliš zhovorčivý.	Remeslá, technika, obsluha strojov, práca vonku
I - Výskumný	Investigative	Analytické myslenie a zvedavosť. Chce problému rozumieť do hĺbky, kým sa rozhodne.	Veda, výskum, dáta, diagnostika
A - Umelecký	Artistic	Potreba sebavyjadrenia a originality, odpor k rutine a pevným pravidlám.	Dizajn, umenie, písanie, médiá
S - Spoločenský	Social	Zameranie na ľudí, empatia, chuť pomáhať a učiť.	Vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna práca, poradenstvo
E - Podnikateľský	Enterprising	Vplyv, presviedčanie, vedenie. Energia a ochota ísť do rizika.	Obchod, manažment, podnikanie, PR
C - Kancelársky	Conventional	Poriadok, presnosť, spoľahlivosť. Vyhovujú mu jasné pravidlá a systém.	Účtovníctvo, administratíva, logistika, kontrola kvality

V čistej podobe takmer žiadny zo šiestich typov neexistuje. Takmer každý človek je namiešaný a práve pomer medzi dominantnými typmi robí profil zaujímavým. Preto sa pracuje s trojpísmenovým kódom, a nie s jedinou nálepkou.

Dominantný typ napovie veľa, ale zďaleka nie všetko. Človek s kódom SAE hľadá iné povolanie než niekto s kódom SIC, hoci obaja majú na prvom mieste spoločenský typ. Druhé a tretie písmeno menia celý obraz, pretože určujú, v akom štýle sa ten hlavný záujem prejaví.

Prečo je to šesťuholník a prečo na poradí písmen záleží

Najčastejšie nedorozumenie znie, že R-I-A-S-E-C je len skratka. Poradie však nie je náhodné. Holland typy usporiadal do šesťuholníka, kde vzdialenosť medzi dvoma typmi zodpovedá tomu, ako veľmi sú si psychologicky podobné. Čím bližšie na obvode, tým väčší prekryv.

Susedné typy zdieľajú veľa. Praktický (R) a výskumný (I) obidva tiahnu k veciam a systémom skôr než k ľuďom, takže sa v profiloch objavujú spolu. Naproti tomu protiľahlé dvojice sú takmer protikladné. Realistic a Social ležia na opačných koncoch šesťuholníka, jeden sa orientuje na veci, druhý na ľudí, a málokedy tvoria silnú kombináciu.

Tomuto usporiadaniu Holland hovoril kalkulus: čím ďalej od seba dva typy na obvode ležia, tým menej spolu korelujú. Pre prax to má konkrétny dôsledok. Konzistentný kód ako RIA, kde všetky tri písmená susedia, opisuje človeka s vyhraneným a súdržným profilom. Kód, ktorý mieša protiľahlé typy ako RAS, naznačuje vnútorne rozporuplné záujmy a býva ťažšie uchopiteľný.

Máte pocit, že vás bavia úplne nesúvisiace veci? Taký rozporuplný profil je v praxi bežný a sám osebe to nie je chyba. Znamená len to, že ideálne prostredie pre vás najskôr spojí viac svetov, nie že ste to pravé ešte nenašli.

Kongruencia: čo znamená, keď človek sadne do prostredia

Srdcom celej teórie je pojem kongruencia, teda zhoda medzi Holland kódom človeka a kódom jeho prostredia. Spoločenský typ v škole plnej detí a kolegov má vysokú kongruenciu. Ten istý človek zavretý v účtárni pri tabuľkách ju má nízku, aj keby bol inak schopný.

Ako vlastne prostredie k svojmu kódu príde? Podľa Hollanda ho určujú ľudia, ktorí v ňom prevažujú. Nemocnica je spoločenské prostredie preto, že je plná spoločenských typov, nie pre budovu alebo vybavenie. Prostredie sú v tomto zmysle skôr ľudia okolo vás než opis práce na papieri.

Holland k tomu pridal dva pojmy, ktoré sa bežne zamieňajú. Konzistencia opisuje, ako blízko si sú typy v profile človeka na šesťuholníku. Diferenciácia hovorí, ako veľmi jeden alebo dva typy vyčnievajú nad ostatné. Niekto má jasne dominantný profil, iný má všetkých šesť dimenzií takmer na rovnakej úrovni, čo voľbu povolania komplikuje, pretože takmer čokoľvek sadne rovnako vlažne.

Praktický zmysel kongruencie je ten, na ktorom Holland celú teóriu postavil. Čím lepšie človek sadne do prostredia, tým spokojnejší, stabilnejší a výkonnejší by mal podľa modelu byť. Či túto predikciu dáta skutočne potvrdzujú, je však samostatná otázka. A odpoveď je zmiešaná.

Holland kódy v praxi: ako sa označujú povolania

Najviditeľnejšie uplatnenie modelu je americký O*NET (Occupational Information Network), verejná databáza ministerstva práce, ktorá nahradila starý tlačený slovník povolaní. Každé z vyše 900 povolaní v nej má priradený profil záujmov, teda Holland kód zostavený z prvých troch najsilnejších typov.

Funguje to obojsmerne. Urobíte si test, dostanete trojpísmenový kód, a databáza vám vráti povolania s rovnakým alebo blízkym profilom. Zubár, inštalatér aj grafik majú každý svoj kód a poradca podľa neho dokáže za chvíľu nasmerovať, kde hľadať. Ak si chcete svoj kód vypočítať, náš test osobnosti RIASEC so 72 otázkami vám ho určí a rovno ukáže zodpovedajúce profesie.

Ako sa taký kód číta? Vezmite si napríklad SEA. Prvé písmeno napovedá, že jadrom je práca s ľuďmi, druhé pridáva vplyv a presviedčanie, tretie štipku kreativity. Sadne na role ako personalista, kariérny poradca alebo firemný lektor. Keby ste prvé dve písmená prehodili na ESA, ťažisko sa posunie od pomáhania k vedeniu a obchodu, hoci ide takmer o rovnaké tri zložky v inom poradí.

V Európe sa čisté Holland kódy používajú menej než v USA, ale princíp presakuje takmer do všetkých kariérnych testov, aj tých, ktoré o RIASEC nehovoria. Keď vám nejaký online dotazník po pár minútach ponúkne „typy povolaní, ktoré vám sadnú", je dosť pravdepodobné, že pod kapotou počíta práve šesť hollandovských dimenzií.

Čo hovorí výskum a kde sú limity

Najpresvedčivejší dôkaz priniesla metaanalýza, ktorú Nye, Su, Rounds a Drasgow publikovali v roku 2012 v časopise Perspectives on Psychological Science. Zhrnuli vyše 60 rokov výskumu a zistili, že záujmy, a hlavne ich zhoda s prostredím, naozaj predpovedajú pracovný aj študijný výkon a to, ako dlho človek pri danej činnosti vydrží. Záujmy teda nie sú len „čo ma baví", ale majú merateľný vzťah k výsledkom. Dlho sa pritom pri výbere zamestnancov brali skôr ako okrajová vec, ktorú nikto veľmi neriešil.

Slabšia je väzba kongruencie na spokojnosť. Staršie metaanalýzy, napríklad Tsabari, Tziner a Meir z roku 2005, našli medzi kongruenciou a pracovnou spokojnosťou koreláciu okolo 0,17. Je to vzťah reálny, ale slabý. Sám Holland v roku 1996 priznal, že vysvetľovacia sila kongruencie je skromnejšia, než teória pôvodne sľubovala. Zhoda s prostredím pomáha, no zďaleka nie je jediné, čo o spokojnosti rozhoduje.

Rozdiel medzi výkonom a spokojnosťou je pritom podstatný. Záujmy dokážu predpovedať, ako dobre a ako dlho niečo budete robiť. Spokojnosť však ťahá množstvo vecí, ktoré s Holland kódom nesúvisia: výška platu, vzťah s nadriadeným, istota miesta alebo jednoducho to, čo sa práve deje vo vašom súkromí. Kongruencia je jeden dielik skladačky, nie celý obraz.

Okrem samotnej sily vzťahov má model aj štrukturálne slabiny, ktoré stoja za to poznať. Nie sú to dôvody ho zahodiť, skôr mantinely, v ktorých dáva zmysel ho čítať:

• Zachytáva záujmy, nie schopnosti. To, že vás niečo baví, ešte neznamená, že v tom budete dobrí, a naopak.
• Je statický, no záujmy sa v čase menia, hlavne v dospievaní a po veľkých životných zlomoch. Kód z osemnástich nemusí platiť v štyridsiatke.
• Šesťuholník nesadne všade rovnako dobre. Mimo západnej kultúry sa štruktúra typov reprodukuje horšie, čo naznačuje, že model je čiastočne kultúrne podmienený.

Práve preto berú skúsení poradcovia Holland kód ako východiskový bod, nie verdikt. Zúži stovky možností na desiatky, dá im jazyk, ktorým sa o voľbe dá baviť, a nasmeruje pozornosť. Čo v ňom ale nikdy neuvidíte, je vaša konkrétna situácia, financie alebo to, čo ste ochotní obetovať. A tam začína práca, ktorú za vás žiadny model neurobí.