IQ alebo EQ: čo rozhoduje viac a čo ukáže test

Viktor a Magda pracujú v rovnakom tíme štvrtý rok. V piatok popoludní ležia na stole ich šéfky dve mená a jedno voľné miesto vedúceho.

Viktor má výsledky. Analýzy, ktoré po ňom nikto neprepočítava, nový systém pochopil za dva dni a v tabuľkách mu nič neujde. Magda má ľudí. Keď sa niečo pokazí, kolegovia idú najprv za ňou, nahnevaný klient s ňou po hodine telefonovania hovorí pokojne a nováčik sa u nej zapracuje skôr než kdekoľvek inde.

Tá šéfka stojí pred otázkou, ktorú personalisti riešia už vyše tridsať rokov: rozhoduje o výkone skôr rozum, alebo cit pre ľudí? Odpoveď existuje. Len je menej lákavá než veta z motivačného seminára a začína protiotázkou, o akú prácu vlastne ide.

Čo meria IQ a čo emocionálna inteligencia

IQ test meria všeobecnú rozumovú schopnosť: ako rýchlo nájdete pravidlo v niečom, čo vidíte prvý raz, koľko informácií udržíte naraz v hlave a ako si poradíte s abstrakciou. Úlohy majú jednu správnu odpoveď, čas je obmedzený a výsledok sa prepočítava na škálu, kde stovka zodpovedá priemeru porovnávacej vzorky. Vedomosti, skúsenosť ani chuť tie schopnosti niekde použiť už test nezachytí.

Emocionálnu inteligenciu definovali Peter Salovey a John Mayer v roku 1990 ako schopnosť vnímať emócie, používať ich pri myslení, rozumieť ich príčinám a priebehu a regulovať ich u seba aj u druhých. Tá definícia je zámerne úzka, pretože každú zo štyroch vetiev sa dá zadať ako úlohu s lepšími a horšími riešeniami.

Do širokého povedomia dostal pojem až Daniel Goleman knihou z roku 1995. Jeho poňatie je oveľa širšie, zmestí sa doň motivácia, empatia aj sociálne zručnosti, teda veci, ktoré psychológia dovtedy radila skôr k osobnostným črtám. Práve tá šírka je dôvod, prečo sa odborníci o emocionálnu inteligenciu dodnes hádajú: čím viac toho pojem obsahuje, tým horšie sa meria.

A tu je rozdiel, ktorý sa v článkoch o súbojoch skratiek takmer nikdy neobjaví. EQ sa meria dvoma úplne odlišnými spôsobmi. Buď ako schopnosť, teda úlohami nad konkrétnou situáciou, kde sa odpovede porovnávajú s posudkom odborníkov. Alebo ako črta, teda dotazníkom, v ktorom sami hodnotíte, ako dobre emócie zvládate.

Skúste si ten druhý spôsob preložiť do sveta IQ. Nikoho by nenapadlo merať inteligenciu otázkou „považujete sa za bystrého človeka?", a presne toto väčšina dotazníkov na EQ v emocionálnej rovine robí. Sebahodnotiace skóre preto veľmi súvisí s tým, aký pokojný a spoločenský človek je a ako sám seba vidí. Veta „mám vysoké EQ" tak znamená zakaždým niečo trochu iné podľa toho, z akého typu testu vypadla.

Kde predpovedá IQ a kde EQ

Pri rozumových schopnostiach je väzba na výkon najlepšie zdokumentovaná zo všetkého, čo personalisti merajú. Frank Schmidt a John Hunter zhrnuli v roku 1998 osemdesiatpäť rokov výskumu náboru a všeobecná rozumová schopnosť im vyšla ako najlepší jednotlivý prediktor pracovného výkonu. Najsilnejšie pri zložitých roliach, kde sa človek stále učí niečo nové, slabšie tam, kde sa práca po zaučení opakuje.

Poctivé je dodať, že sa tie čísla medzitým zmenšili. Sackett a jeho kolegovia v roku 2022 prepočítali štatistické korekcie, s ktorými sa predtým pracovalo, a vyšli im nižšie hodnoty; pohovor vedený podľa štruktúry a ukážka skutočnej práce sa v rebríčku posunuli nahor. Rozumové schopnosti medzi silnejšími prediktormi zostali, len bez toho drvivého náskoku, ktorým sa argumentuje na školeniach. Podrobnejšie ten vzťah rozoberá text o tom, ako IQ súvisí s úspechom.

Pri emocionálnej inteligencii je obraz pestrejší. Metaanalýza Josepha a Newmana z roku 2010 ukázala, že súvislosť s pracovným výkonom veľmi závisí od toho, koľko emočnej práce daná profesia obnáša. Tam, kde sa celý deň rokuje s klientmi, pacientmi, žiakmi alebo s podriadenými, sa emočné schopnosti do výsledku premietajú zreteľne.

Zaujímavejšia je druhá polovica toho zistenia. V roliach s malými emočnými nárokmi, kde sa pracuje hlavne s dátami, materiálom alebo strojmi, väzba nielenže mizne, ale pri časti meradiel sa v ich dátach obracala do mierneho mínusu. Pozornosť venovaná emóciám je tiež práca, a tam, kde ju rola nepotrebuje, uberá kapacitu inde.

Na Viktorovi a Magde to vidno dobre. Viktorova doterajšia práca emočné nároky takmer nemá: sedí nad dátami, kde sa výkon pozná podľa toho, či číslo sedí. Rola vedúceho je však iná profesia, aj keď sa robí na rovnakom poschodí a s rovnakými kolegami, a emočná práca v nej zaberie väčšinu dňa.

Otázka „čo rozhoduje viac" preto všeobecnú odpoveď nemá. Dostane ju až vo chvíli, keď k nej doplníte konkrétnu profesiu. Koľko z vašej práce tento týždeň stálo na tom, že ste niečo rýchlo pochopili, a koľko na tom, že ste odhadli, čo druhý potrebuje počuť?

Odkiaľ sa vzalo „EQ je 80 % úspechu"

Na slajdoch firemných školení koluje jedno číslo: rozum vraj robí 20 % úspechu a zvyšných 80 % má na svedomí emocionálna inteligencia. Znie to ako výsledok merania. Nie je.

Vzniklo to z inej vety. Goleman v roku 1995 napísal, že rozumové schopnosti vysvetľujú zhruba pätinu rozdielov v životnom úspechu a o zvyšok sa delia iné sily. Tá pätina je triezvy odhad z vtedajšieho výskumu. Zvyšok však nikdy nebol EQ.

Do tých osemdesiatich percent totiž patrí všetko ostatné, čo sa do jednej premennej nezmestilo: rodinné zázemie, zdravie, náhoda, doba a miesto narodenia, známosti, vytrvalosť, chuť riskovať aj to, či vás v pravú chvíľu niekto podržal. Emočné zručnosti sú jedným z mnohých dielikov toho zvyšku, nie jeho menom. Nikto ich nesčítal a nevyšlo mu osemdesiat.

Ešte jedna vec okolo tej pätiny stojí za spresnenie. Percentá v podobných vetách znamenajú podiel vysvetlených rozdielov medzi ľuďmi, nie podiel na jednom konkrétnom osude. Váš vlastný život sa na dvadsať a osemdesiat rozdeliť nedá, pretože štatistika opisuje skupiny, nie jednotlivcov.

Stojí za pozornosť aj to, komu sa tá veta hodí. Emočné zručnosti sa dajú predať ako školenie, workshop alebo koučing. Rozumové schopnosti sa v dospelosti trénovať prakticky nedajú, takže sa na nich žiadna ponuka postaviť nedá. Číslo, ktoré sa dobre cituje a zároveň dobre predáva, má v korporátnom svete dlhší život než číslo, ktoré len sedí.

Nie sú to súperi, ale dve rôzne otázky

Súboj v titulku predáva knihy, lenže dáta žiadny súboj neukazujú. Medzi emocionálnou inteligenciou meranou ako schopnosť a rozumovými schopnosťami býva malá kladná súvislosť: kto si poradí s úlohou o emočnej situácii, vedie si obvykle o niečo lepšie aj v úlohách na slovné uvažovanie. Dáva to zmysel, pretože porozumieť tomu, čo sa medzi dvoma ľuďmi deje, znamená mať slovník na jemné odtiene a vedieť odvodiť, čo z čoho plynie.

Užitočnejšie než pýtať sa, čo je viac, je pýtať sa, čo si žiada situácia, v ktorej práve stojíte. Väčšina rolí chce od každého niečo a pomer sa mení aj počas jedného dňa.

Ani jedno z toho nenahrádza veci, ktoré nemeria ani jeden test: koľko toho vydržíte, čo považujete za správne a či vás odbor po piatich rokoch stále ešte baví.

Ako si zmerať, kde stojíte

Odhad, ako ste na tom vy, máte pravdepodobne v hlave už teraz. Pri oboch schopnostiach býva prekvapivo nepresný, pretože sa opiera o spomienky na situácie, ktoré dopadli dobre, a tie ostatné si pamäť nedrží.

Rozumovú stránku si môžete skúsiť hneď. Orientačný IQ test má 40 otázok na 20 minút a štyri typy úloh: číselné rady a zákonitosti, verbálne, logické a maticové. Výsledkom je celkové skóre a k nemu profil podľa typu úloh, teda informácia, v akom druhu uvažovania ste doma a kde vám to ide horšie. Porovnanie s ostatnými berte ako orientačné, nie ako posudok.

Ten profil býva užitočnejší než samotné číslo. Človek, ktorému idú verbálne úlohy a v maticových sa drží okolo priemeru, sa v práci správa inak než človek s opačným rozložením, hoci im môže vyjsť podobný súčet.

Ak ste podobný test robili už skôr, porovnávajte opatrne. Výkon kolíše podľa spánku, dennej doby aj nervozity, takže rozdiel niekoľkých bodov medzi dvoma pokusmi neznamená, že sa s vami medzitým niečo stalo.

Pri emočnej stránke je to o kus zložitejšie. Dotazníkový test emocionálnej inteligencie vám ukáže, ako sami seba vidíte v jednotlivých zložkách, čo je dobré zrkadlo a zlý certifikát. Skúste k tomu jednu vec navyše: položte dve tri rovnaké otázky niekomu, s kým pracujete, a odpovede porovnajte. Rozdiel medzi obojím povie viac než skóre samotné. Z čoho sa tie zložky skladajú, rozoberá text o tom, čo je emocionálna inteligencia.

Čo s výsledkami ďalej

Rozumové schopnosti sú v dospelosti pomerne stabilné. Cvičením úloh sa zlepšia hlavne dve veci: poznáte formát a nie ste nervózni z časomiery. Na výsledku sa to prejaví, samotná schopnosť sa tým však nezdvihne, a kto sľubuje opak, niečo predáva.

Emočné zručnosti sú na tom inak, pretože veľká časť z nich je správanie, nie kapacita. Pomenovať, čo cítite, skôr než zareagujete, opýtať sa namiesto dohadovania a v horúcej chvíli nechať medzi podnetom a odpoveďou dve sekundy ticha sa dá cvičiť v akomkoľvek veku. Ide to pomalšie, než sľubujú workshopy, zato sa to naozaj hýbe.

Výsledok jedného ani druhého testu preto nie je vysvedčenie, ale zadanie. Nízke skóre v maticových úlohách znamená, že sa pri abstraktných zadaniach oplatí písať si postup na papier. Slabšie miesto v porozumení emóciám znamená, že sa namiesto domýšľania oplatí pýtať nahlas.

Šéfka Viktora a Magdy nakoniec prestala riešiť, kto je múdrejší, a opýtala sa inak: čím sa tá rola vyplní v bežnom týždni. Vyšlo jej, že väčšinu času zaberú rozhovory, teda zadávanie, riešenie sporov a vysvetľovanie rozhodnutí nahor aj nadol. Miesto dostala Magda.

Viktor dostal niečo iné. Z roly vedúceho sa vyňali najzložitejšie analýzy a vznikla z nich samostatná odborná pozícia, ktorú tím dovtedy nemal. Otázka nakoniec neznela, kto má viac, ale čo tá stolička robí v pondelok.