Kam ďalej?
Kam ďalej? Práve to býva najčastejšie kladená otázka všetkých žiakov deviatych tried alebo študentov pred zložením maturitnej skúšky. Nie vždy je ľahké sa rozhodnúť, ale jedná sa o veci, ktoré nám môžu ovplyvniť budúcnosť, a preto by sme im mali venovať značnú pozornosť ešte predtým, než už bude príliš neskoro.
Väčšina z nás v dnešnej dobe verí tomu, že nezáleží, aké školy vyštuduje, ale akú prácu si po ich ukončení dokážeme nájsť. Nie vždy je to tak. O voľbe našej budúcej kariéry je najlepšie začať premýšľať už v školskom veku. Ovplyvňuje ju totiž množstvo faktorov, medzi ktoré patrí správna voľba strednej a potom vysokej školy alebo tiež porovnávacie skúšky a testy prebiehajúce počas celého štúdia, ktoré nám môžu napovedať, aké sú naše študijné predpoklady, na čo máme talent, na čo by sme sa mali zamerať či na čom viac zapracovať.
Základom je základná škola
Už na základnej škole môžeme sledovať náznaky toho, v čom sme dobrí, a čo nás baví. Nespoznáme to však podľa známok a dosiahnutých výsledkov, ale podľa toho, k akému predmetu či aktivite máme najlepší prístup. Každému z nás idú jednotlivé veci inak. Niekto má v sebe skrytý talent a látke rozumejú a ani sa jej nepotrebuje učiť a iní sa ju učia naspamäť bez akýchkoľvek súvislostí a po pár dňoch už ani nevie, čo že sa to vlastne učili. Práve z tohto dôvodu sa začali pre školy vyvíjať jednotné testy, ktoré by úroveň žiakov mohli porovnať. Pre tento účel teda teraz existujú špeciálne testy spoločnosti Scio, ktoré porovnávajú žiakov základných škôl v piatych, siedmych a deviatych triedach. Týmito testami sa nielen odhalí vedomosti oných žiakov, ale tiež si oni sami môžu vyskúšať atmosféru testov, ktorá je v budúcnosti čaká pri přijímačkách na stredné školy, maturitnej skúške či prijímacích testoch na vysoké školy a univerzity.
Ako na vysokú školu?
Zatěžkávacím skúškam sa študent nevyhne ani na strednej škole. Okrem náročného učiva, testy, skúšanie a záverečnej maturitnej skúšky, ho potom nepochybne čakajú aj prijímacie skúšky na vysokú školu. Už samotný výber vysokej školy nie je jednoduchý, ale zloženie testov je mnohokrát ešte ťažšie. Na väčšine fakúlt po celej našej republike dnes prevládajú tiež testy spoločnosti Scio, ktoré delia svoje testy podľa obtiažnosti hneď do niekoľkých blokov. Najvšeobecnejší z nich sú všeobecné študijné predpoklady čiže OSP, ktoré netestujú študenta z jeho znalostí a zručností, ale z jeho schopnosti logicky uvažovať, orientovať sa v ťažkých úlohách a vyznať sa v odborných textoch. Výsledky sú potom fakultám podávané v tzv percentilu, ktorý udáva, koľko percent ľudí bolo v bodovaní horšie ako vy. Fakulty si potom stanovujú najrôznejšie hranice pre tento percentil, a ak sa do tejto hranice nevojdete, na školu Vás nevezmú. U týchto hraníc záleží samozrejme na odbore, na ktorý sa hlásite. Napr. pre psychológiu či žurnalistiku musíte mať percentil min. 80 a pre práva alebo medicínu dokonca aj 90. Výnimkou však nie sú ani ľudia, ktorí sa na tieto odbory prihlásia a potom skončí s percentilom iba 20 a tak testy skúša znova. Áno, možno testy OSP nie sú práve najlacnejšie, existuje však lepšia investícia ako je naša vzdelanie?
Zvolený odbor Vás musí baviť!
Aj v dnešnej dobe existuje stále mnoho študentov, ktorí si vysokú školu vyberajú podľa jej prestižnosti alebo podľa toho, čo od nich očakávajú druhí. Chcete byť právnikom len preto, že aj Váš otec, dedko a pradedko bol právnikom? V tom prípade robíte zlé rozhodnutia a to najmä vtedy, ak máte úplne iné záujmy a koníčky.
Vysokoškolský odbor by mal byť vždy volený na základe toho, čo Vás skutočne baví, a dokážete si predstaviť, že sa tým môžete zaoberať aj v budúcnosti. Ak študujete odbor len preto, aby ste dosiahli titulu a potom sa venovali niečomu inému, zrejme zbytočne stratíte pár rokov svojho života.
Pred tým, ako teda Vy alebo Vaše deti budete uvažovať o vysokoškolskom štúdiu, zamerajte sa skutočne na odbory, v ktorých by ste sa mohli naplno sebarealizovať a študovali ich s nadšením. Len takú školu totiž dokončíte s pocitom, že ste sa učili to, čo Vás skutočne baví.
